BRATISLAVA. Takmer všetci rodičia vozia deti do škôl v okolitých obciach, takže vzťahy si už budujú tam a strácajú väzbu na rodnú dedinu, sťažuje sa Ivan Slezák, starosta Plaveckého Štvrtku v okrese Malacky. „Keď urobíme nejakú akciu pre mládež, nikto nepríde.“
Obec má pritom vlastnú základnú školu, ktorá sa však za posledných desať rokov premenila na takmer čisto rómsku. Jav, ktorí sociológovia nazývajú útek majority, je síce na Západnom Slovensku stále skôr ojedinelý, na východe krajiny sa však mení na bežný model.
Len v Prešovskom kraji napočítali mimovládne organizácie najmenej 26 čisto rómskych škôl. Desiatky ďalších vytvárajú rómske triedy, nezriedka v oddelených pavilónoch. A počet takýto škôl neustále rastie, varujú experti z Nadácie otvorenej spoločnosti a Inštitútu pre verejné otázky, ktorí minulý týždeň predstavili štúdiu o vzdelávaní Rómov na Slovensku.
Oddelené školy
Ešte hrozivejšie je, že vzdelávanie detí na týchto školách sa zhoršuje a dosahujú oveľa slabšie výsledky, ako ich rovesníci zo zmiešaných tried. Školy, v ktorých žiaci húfne prepadávajú a deviaty ročník často ani nemajú pre koho otvoriť, tak sociálne rozdiely medzi Rómami a ostatnými obyvateľmi ešte viac prehlbujú.
„Spoločnosť by si mala uvedomiť, že keď tie deti nedostanú dostatočné vzdelanie, je to náš spoločný problém, lebo rovno zo školy putujú do sociálneho systému,“ hovorí sociologička a spoluautorka štúdie Oľga Gyarfášová.
Odborníci niekoľko mesiacov skúmali podmienky vzdelávania v štyroch lokalitách Slovenska s rôznou mierou integrácie rómskych detí. „Pedagogické zbory si segregáciu detí často racionalizujú a tvrdia, že je to pre dobro detí. Takýto prístup je ale iba zbavovaním sa zodpovednosti,“ upozorňuje Gyarfášová.
Školy, kde počet rómskych detí v triedach presiahne polovicu, si už podľa autorov štúdie s „útekom majority“ nedokážu poradiť sami. Nevyhnutné preto je, aby zriaďovatelia škôl, ktorými sú mestá a obce, ako aj štát, prijali systémové opatrenia skôr, ako sa škola cez túto hranicu prehupne.
Nultý ročník nestačí
Súčasné integračné nástroje štátu ako sú nulté ročníky, rómski asistenti či príspevky na školské pomôcky a obedy sú podľa expertov nedostatočné.
„Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že môžete robiť koľko chcete integračných opatrení, ale kým je celý systém nastavený segregačne, situáciu výrazne nezlepšia,“ hovorí konzultantka Nadácie otvorenej spoločnosti Jana Huttová.
Poukazuje na prípady z Dánska alebo Belgicka, ktoré sa v minulosti vyrovnávali s rastúcou segregáciou chudobných detí prisťahovalcov. Viaceré veľké mestá v týchto krajinách prijali kvóty, podľa ktorých v triedach nemôže byť viac ako dvadsať percent detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Alebo naopak, v každej triede musí byť aspoň päť percent takýchto detí. „Ak triedy odrážajú skutočné rozvrstvenie populácie, prospieva to všetkým,“ opisuje skúsenosti Huttová.
„V prípade malých obcí je nevyhnutné riešiť situáciu na vyššej úrovni, to jeden starosta s jednou školou nevyrieši,“ priznáva.
Kľúčovým opatrením by podľa expertov malo byť zvýšenie dostupnosti škôlok. Podľa nedávnej štúdie Svetovej banky navštevuje u nás materské školy iba 28 percent rómskych detí. Bez jazykovej prípravy a zažitých návykov sa veľké percento detí z osád do bežných tried nemá šancu dostať. Až 60 percent žiakov v osobitných školách tvoria Rómovia, v špeciálnych triedach bežných škôl tvorí ich počet dokonca až 85 percent.
