BRATISLAVA. Keď minister spravodlivosti Tomáš Borec (za Smer) pred rokmi vyberal koncipienta do svojej advokátskej kancelárie, prihlásilo sa vyše sto uchádzačov. Len máloktorí zo zväčša čerstvých absolventov právnických fakúlt spĺňali štandardné kritériá.
Taká je skúsenosť Boreca s kvalitou vzdelávania právnikov na Slovensku. Chýba mu prepojenie teórie s praxou. „Na niektorých fakultách je bežné, že študent môže absolvovať skúšku z obchodného práva bez toho, aby vôbec videl nejakú kúpnu zmluvu,“ hovorí minister.
Veria právnym klinikám
„S výčitkou o nedostatočnom prepojení s praxou sa dá do istej miery súhlasiť. Dnes je síce situácia lepšia ako pred desiatimi rokmi a o ďalších päť bude podstatne lepšia ako dnes,“ sľubuje dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Pavol Kubíček.
Fakty
Kde sa študuje
Právnická fakulta UK; Právnická fakulta UPJŠ; Právnická fakulta UMB; Právnická fakulta Trnavskej univerzity; Fakulta práva J. Jesenského Sládkovičovo; Fakulta práva Panaeuróspkej vysokej školy;
právo ročne končí vyše 2000 absolventov
Hovorí, že v porovnaní s minulosťou kladú dôraz na rozmýšľanie študenta, a nie na učenie sa naspamäť.
Prepojeniu teórie s praxou môžu pomôcť právne kliniky, na ktorých študenti riešia reálne právne problémy.
Na bratislavskom práve preto schválili koncepciu rozvoja právneho klinického vzdelávania, pričom už od tohto akademického roka pribudli štyri nové klinické predmety.
V zahraničí je bežné si overovať vedomosti cez klinické predmety.
„U nás je táto forma vzdelávania v plienkach,“ hovorí o klinikách Andrej Glézl, ktorý má skúsenosť z univerzít v Cambridgei, Harvarde a University of British Columbia. Absolvoval Právnickú fakultu UK, kde teraz aj učí.
Zásadný rozdiel vidí v tom, že v zahraničí predmety koncipujú tak, aby reflektovali aktuálny stav v praxi. „Cieľom nemá byť naučiť študenta písať zmluvy, ale priviesť ho k porozumeniu najpodstatnejších zmluvných inštitútov.“
Na našich školách ocenil, že sa tu naučil samoštúdiu. Ak chce študent získať hlbšie vedomosti, inak to doma, ale ani v zahraničí nejde.
Väčší výber
Sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová na niektorých zahraničných fakultách oceňuje možnosť špecializovať sa v konkrétnom právnom odbore a to, že zabezpečujú stáže na súdoch či v advokátskych kanceláriách.
Jej syn študoval v Bratislave a vo Veľkej Británii. Sudkyňa hovorí, že dnes sa už u nás tak nebazíruje na memorovaní, ako to bolo počas jej štúdia.
Vtedy však pri piatich skúškach za semester mali väčšiu šancu preniknúť do podstaty problému ako dnes pri kreditovom systéme a desiatich skúškach za semester.
„To je na úkor kvality.“ Oceňuje, že dnes je lepší prístup k vzdelaniu, k informáciám aj možnosť získať skúsenosti v zahraničí.
Väčší výber pre štúdium oceňuje aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková (SDKÚ). Kvalita škôl by však mohla byť vyššia. Zo štúdia v USA či Holandsku si priniesla skúsenosti s právnymi klinikami aj poznanie, že tam kladú väčší dôraz aj na hodnoty.
„Vzdelávanie je zamerané na to, aby študent lepšie rozumel, prečo právna úprava má byť taká a nie iná.“ To u nás chýba rovnako ako predmet o etike právnických povolaní.
Téma Evy Kováčechovej
Chce upozorniť na kvalitu vzdelávania budúcich právnikov. EVA KOVÁČECHOVÁ je právnička, ktorá spolupracuje s Via Iuris.
Prečo táto téma?
„V poslednom čase sa veľa hovorí o výberových konaniach na sudcov. V súvislosti s novelou zákona o advokácii sa hovorilo o príprave koncipientov, aby mali dlhšiu prax. Zdá sa mi však, že problém je už v kvalite vzdelávania budúcich právnikov.“
V čom systém zlyháva?
„Ako zásadné vnímam, že je vzdelávanie odtrhnuté od reality.“
Bolo to tak vždy alebo je to trend súčasnosti?
„Mám pocit, že posledných desať až pätnásť rokov nebolo prepojenie s praxou nikdy dobré. Študenti právnických fakúlt by sa mali učiť myslieť a riešiť právne problémy, a nie učiť sa naspamäť zákony, čo je úplne zbytočné, keďže sa stále menia. Navyše máme množstvo technických prostriedkov, ktoré nám uľahčujú, aby sme zákony nemuseli vedieť naspamäť.“
Zvlášť chcete venovať pozornosť profesijnej etike. Prečo?
„Je to u nás takmer neznámy pojem. Rozhodne sa jej na školách nevenuje takmer nikto a takmer žiadny čas.“
Čo je profesijná etika?
„Keď príde za mnou klient, tak očakáva, že mu pomôžem vyriešiť problém. Príde žiadať o pomoc. Advokát by mal takto aj vystupovať a poskytnúť pomoc. Nie je to čisto o biznis-vzťahu. Etika sa však týka aj vzťahu advokát-advokát či advokát-sudca. Vnímam to tak, že je to o čistote poskytovania právnej pomoci. Právo je cesta na hľadanie a nastoľovanie spravodlivosti. Všetci zúčastnení hráči by mali urobiť všetko preto, aby našli tú spravodlivosť.“
Ako je to v realite?
„Zúčastnené strany zvyčajne hľadajú víťazstvo, súd by však mal konať tak, aby hľadal spravodlivosť.“
Čiže nerozhoduje spravodlivosť?
„No hlavne sa tá spravodlivosť ani nehľadá. Namiesto nej sa hľadá uspokojenie vlastných túžob.“
(vev)
Študentov treba učiť riešiť etické dilemy
Citlivosť na to, čo je slušné, sa dá cvičiť, hovorí LUCIA BERDISOVÁ z katedry ústavného práva v Trnave.
Koľko priestoru sa venuje na právnických fakultách profesijnej etike?
„Ako kde. Niekde existuje alebo existoval samostatný predmet. Etika sa objavuje aj na iných predmetoch. Netrúfam si odhadnúť priestor, je to skôr sporadické. V Trnave pracujeme na tom, aby sa zaviedol daný predmet.“
Prečo je dôležitý?
„Nedá sa očakávať, že sa mávnutím čarovného prútika zo študentov stanú iní ľudia. Ide o to, aby daný rozmer povolania študenti vnímali, aby o tom premýšľali a ujasnili si riešenia etických dilem. Aby si vyjasnili, kde stoja, ako sa štandardne veci robia a pri etických dilemách, kde je štandard nejasný, sa naučili, ako hľadať riešenie. Hoci jediné správne ani nemusí existovať.“
Aký je teda štandard?
„Čo sa týka etiky právnických povolaní, je iný u sudcov aj u advokátov, a to preto, že plnia iné úlohy v rámci ochrany práva. Základom je slušnosť ako prostriedok ochrany spravodlivosti.“
Čo si pod tým predstaviť?
„Rovín je veľa. Advokát by mal odmietnuť klienta, ak nemá dostatok času na právnu pomoc v jeho veci. Sudca by nemal udržiavať blízky kontakt s advokátom v čase, keď o jeho veci práve rozhoduje. Jednou rovinou slušnosti v danom zmysle je istá zdržanlivosť. Niekedy sa za porušenie etického kódexu považuje porušenie zákona, ale etická rovina je aj nadstavba. Dodržiavať zákon má byť samozrejmosťou. Zákon vás však ako právnika niekedy nepoučí, čo urobiť. Niekedy na to treba etickú úvahu.“
Dá sa etike naučiť?
„Každý má nejakú výchovu, ovplyvnila ho rodina, prostredie. Ide však aj o získanie citlivosti k tomu, čo robiť alebo ako pristupovať k sebe a poslaniu, keď sa človek stane advokátom, sudcom, prokurátorom. Citlivosť, to, čo je slušné, čo treba urobiť pri ochrane spravodlivosti, sa dá cvičiť. Je dobré ukazovať normálne a nenormálne a potom o tom diskutovať.“
Čo je normálne a čo nie?
„Nenormálne je vystupovanie niektorých vysokých predstaviteľov súdnej moci v Súdnej rade, ak mám uviesť príklad. Niektoré výroky a celkové správanie.“
(vev)
Poslanci: Kvalita nie je všade
Prepojenie s praxou zlyháva aj podľa politikov – právnikov.
BRATISLAVA. Skúsenosť poslanca KDH Radoslava Procházku so študentmi práva u nás nie je najlepšia. Na seminároch na fakulte v Trnave ich viedol k aktívnej diskusii, aby sa učili argumentovať, viesť spor a víťaziť.
„Väčšinou som sa snažil zbytočne, mnohým chýbala motivácia sa niečo naozaj naučiť, čakali len, kedy sa im podarí pretĺcť až k promócii.“ Stále si myslí, že sú školy, ktoré sa snažia okrem diplomu poskytnúť aj potrebné vzdelanie. Kvalita sa však po vzniku štyroch nových škôl zriedila.
Poslanec Smeru Anton Martvoň hovorí, že najkvalitnejšiu výučbu poskytujú fakulty v hlavnom meste, „kde je dostatok kvalitných pedagógov a dobré podmienky aj na čiastočné prepojenie teórie s praxou.“
Nie je to však vždy možné. Niekedy je ťažké vôbec stihnúť prebrať všetku teóriu. Oceňuje, že na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde päť rokov učí, sa darí udržať pedagógov pôsobiacich aj v praxi. Organizujú návštevy súdov, parlamentu či štátnych úradov, kde vidia právnickú profesiu v praxi.
„Na prax sa nedá pripraviť inak ako jej výkonom,“ tvrdí Procházka. Pripomína význam právnych kliník, ktorých by malo byť viac a viac by mali mať študenti aj právnickej etiky. Sám si vyskúšal americký Yale. „Atmosféra je nasiaknutá samomotiváciou študentov a súťaživosťou.“
(vev)
Beata
Balogová
