Štúdia analytika Martina Dubéciho ukázala, že menšie obce riešia ročne jednu až dve infožiadosti a väčšie mestá okolo 50. Je to veľa?
„Presne naopak, je to málo. Obce by sa mali snažiť viac prezentovať svoju činnosť a nabádať občanov, aby sa zaujímali, čo robia.“
Súhlasíte s premiérom Ficom, že infozákon zneužívajú študenti či súkromníci a neúmerne zaťažujú obce?
„V žiadnom prípade nesúhlasím, pretože informácie, ktoré majú štátne orgány alebo samosprávy, nie sú informácie, ktoré vlastnia. Nadobudli ich za verejné peniaze, preto ich môžu využívať všetci. Otázka je, akým spôsobom sa k nim občania môžu dostať. To, že musia dávať infožiadosti, je skôr kritika orgánov, že málo pristupujú k aktívnemu zverejňovaniu.“
Je v poriadku, ak žiadateľ za hodinu rozpošle 500 kópií žiadosti obciam, čo znamená 500 osobohodín práce úradníkov?
„Už aj súčasné znenie infozákona neukladá úradom povinnosť vytvárať analýzy alebo nový druh informácií, hovorí iba o poskytnutí informácií, ktoré majú k dispozícii. Ak by ich mali na internetovej stránke, mohli by žiadateľa odkázať na ňu.“
Je to reálne v dedinkách, kde majú na úrade iba starostu a aj to na štvrtinový úväzok?
„Problém malých obcí je dlhodobý a uvedomujú si ho aj politici, ale neodvažujú sa ho riešiť. Je neudržateľné, aby u nás fungovalo 2900 obcí a plnili všetky povinnosti, ktoré im dávajú rôzne právne predpisy. Nie je to problém infozákona, ale chýbajúcej komunálnej reformy.“
Analýza ukázala aj to, že 38 percent obcí neodpovedalo na infožiadosť zákonne. Nemala by novela reagovať aj na túto prax?
„Určite, a netýka sa to iba malých obcí, s podobnými skúsenosťami sa stretávame aj v podnikoch, ktoré vlastní štát alebo samosprávy. Po vyše desiatich rokoch platnosti zákona by sme už naozaj nemali mať problémy s takými vecami, ako je zákonné vybavenie žiadosti. Riešiť sa to dá len prísnejším vyvodzovaním individuálnej zodpovednosti.“
Neplatí argument, že problémy môžu mať jednotlivé úrady, na ktoré si niekto zasadne?
„Môže sa to stať. Ale ani to nemôže byť zámienka, aby sme úradom dali do rúk svojvoľný nástroj na odmietanie žiadostí. Riešením sa mi zdá, že ak úrad dostane päťtisíc žiadostí, ktoré zjavne sledujú iné ciele, ako je naplnenie ústavou garantovaného práva na informácie, mohol by požiadať súd o zbavenie práva danej osoby žiadať túto informáciu.“
Ako sa dá predísť prípadom, ako sú žaloby advokáta Bardača, ktorý žaluje desiatky obcí a žiada stovky eur za to, že nedokázali otvoriť infožiadosť opatrenú elektronickým podpisom?
„V tomto prípade boli žiadosti podané zákonne a obce ho naozaj nedodržali. Na druhej strane súdy už aj dnes môžu zvážiť okolnosti a aj pri rozhodnutí o porušení jeho práva mu nepriznať trovy konania. Ale zase je to iba ten problém, že na obce, ktoré neboli dostatočne finančne a personálne vybavené, prešli kompetencie, ktoré nie sú schopné naplniť.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
