TRENČÍN. V psychiatrickom a psychoterapeutickom stacionári v Trenčíne je v nedeľu ticho, klienti ani personál tam nie sú.
Nižšia zavalitejšia žena sa po ňom pohybuje s istotou, stacionár pozná dôverne z návštev dvakrát do týždňa - zo skupín a individuálnej psychoterapie.
Katarína má 44 rokov, meno je pseudonym, ktorý si vymyslela. Šiesty rok sa lieči z depresií a traumy. Trikrát sa pokúsila spáchať samovraždu, o túžbe zabiť sa hovorí často. Otec ju zneužíval, odkedy si niečo pamätá. „Nespomínam si, že by to do mojej sedemnástky bolo inak.“
Prvú spomienku na obchytkávanie má ako päťročná. „Hovoril, že otcovia to s dcérami robia.“ V jej rodine to isté robil otčim jej príbuznej. „Otec ma k nej prirovnával. Hovoril, že ak niečo poviem, nikto mi neuverí a rovnako ako ona pôjdem do blázninca. Opakoval: mama umrie, nikto ťa nebude mať rád, pôjdeš do detského domova.“
Ako dieťa bola presvedčená, že otcovo sexuálne zneužívanie je normálne. Pochybovať začala až ako gymnazistka. „Prezerala som si kamarátky, neskôr som sa ich na to okľukou pýtala. Podobný vzťah som nevidela nikde.“
Hoci v škole často odpadla, bola bledá a plakávala, nik to neriešil. Keď mali telocvik, pri prezliekaní sa s modrinami skrývala na WC.
Boli osemdesiate roky. Sexuálne zneužívanie a týranie detí bolo tabu. „Ak by bol vtedy internet, asi by som sa tam dnes našla. Stále si ma chcel fotiť a nahrávať. Nemal ako, tak si nastavoval aspoň zrkadlo, aby sa videl.“
Katarína každý opis končí: „Bolo to šialené. Dodnes sa mi sníva, ako to všade z neho, veď viete čo.“ V hlase počuť hanbu zmiešanú s hnusom.
Zneužívanie detí je stále tabu, dospelí často obetiam neveriaČítajte
Schovka pred zrkadlom
Otec ju sexuálne obťažoval, najmä keď mama nebola doma, v chalupe neďaleko bytu. „Prehodil si ma cez plece ako vrece zemiakov a odniesol.“ Keď bola väčšia, iba zavelil, ide sa.
„Nosil si masť alebo si chriachal na prsty a strkal mi ich dole. Neskôr si ho trel o moje stehná.“ Dodáva, že dodnes cíti v miestach genitálií fantómovú bolesť. Schovávala sa pred ním, kde prišlo. Za rúrou v pivnici, za bytovkou v kríkoch, v skrinke na topánky u susedov.
S dospievaním sa ohmatávanie menilo na pohlavný styk. „Prvýkrát asi na moje dvanáste narodeniny. Nadával mi do kuriev, lebo som nekrvácala. Vraj keď ma ako bábätko prebaľoval, oblizoval ma dole a vzdychala som. Opakoval, že sa mi to páči.“
Agresia stúpala, najmä keď protestovala. „Škrtil ma, búchal mi hlavu o dvere, vyhrážal sa, že ma zviaže do vreca a hodí do kanála.“ Bil mamu aj bratov. Stále boli v strehu.
Keď zo školy priniesla trojku, po bitke dodal - ešte ťa potrestám inak. Sexuálne zneužívanie bolo v otcových očiach okrem trestu aj odmenou.
Keď ako dospelá videla paplón, spomienky sa vracali. „Zlievalo sa mi to, nevedela som v tej chvíli, či som s tatkom, alebo so svojím mužom. Podobne pri vete: Ešte vydrž.“
„Raz na plavárni, v bazéne plnom ľudí, mi tam strčil prsty.“ Opisuje svoj šok a otcovu pretvárku, keď vyšli z vody.
„V očiach iných bol usmievavý, keď sa zavreli dvere, bol iný človek.“ Matke, jej príbuzným aj deťom sa vyhrážal, že ak niečo povedia, nepochodia. „Že má kamarátov na kriminálke aj na polícii.“
S tatkom na prechádzke
Na prechádzkach dcéru porovnával s dospelými ženami. „Aj ty by si mohla mať také prsia, vidíš? “ Pred Katarínou hovoril o matke a o tom, že je tučná, a preto s ňou nechce robiť to čo s dcérou. Bola vtedy piatačka. „Preto chcem byť tučná a škaredá, aby mi to už nikto nikdy neurobil,“ opakuje Katarína niekoľkokrát.
Katarína nemohla nikam chodiť, pánske návštevy, hoci aj otcových známych, mali dozvuky. „Keď odišli, nadával mi, že som flirtovala.“ Podobne skončil aj jej basketbalový krúžok.
„Bolo to úžasné miesto, kde som sa mohla vyskákať. Otec prišiel a kvôli trénerovi urobil scénu a odhlásil ma.“ Po rokoch jej profesorka povedala, že učiteľom sa na tom niečo nezdalo.
Matke o znásilňovaní povedala po tom, čo sa zdôverila kamarátke na gymnáziu. Mala sedemnásť. „Vynadala mi, prečo som to povedala cudzej a čo povedia ľudia.“
Bývali v malej obci pri Novom Meste nad Váhom. V domácnosti bolo týždeň dusno, potom život pokračoval ďalej. Aj s otcom v domácnosti. Kataríne matka kázala počkať s oznámením na polícii do maturity.
Daj mi, inak sa obesím
Spísala, čo jej robil, mama pripísala svoje. Po jej smrti, keď mala Katarína devätnásť, zoznam zmizol. „Poriadne si už nepamätám ani jej tvár,“ hovorí o mame a na niekoľko minút sa rozplače.
„Stále iba čítala, nechodila von. Niekedy si myslím, že zámerne. Že ma radšej tatkovi podsúvala. Občas sa na ňu hnevám viac ako naňho. Možno má väčšiu vinu než on.“ Spomína, že keď sa to dozvedela mamina rodina, vysvetlením znásilnení Kataríny a jej príbuznej bolo, že to obe chceli. „Myslíte, že by to 14-ročné dievča chcelo? To je absurdné.“
Po smrti matky jej otec oznámil, že je chlap a sex potrebuje. „Čo by sa ti stalo, keby si mi dala? Ak nie, obesím sa, povedal po pohrebe.“ Katarína ostane takmer minútu ticho.
Ruky sa jej roztrasú viac než dosiaľ: „S bratom sme ho hľadali všade, aj v tej chalupe. A ja som dúfala, že ho tam nájdeme visieť.“
Prvá otca na polícii udala Katarínina babka po smrti dcéry. Policajti brali výpoveď ako tvrdenie proti tvrdeniu. „Pýtali sa ma, či som bola u gynekológa, kde mám škrabance a prečo som nekričala.“
Katarína s ľadovou monotónnosťou spomienku zhodnotí: „Viete, som taká skazená. Nechápem, ako som to mohla dopustiť. Nevedela som, že kričať a škriabať môžem.“
Dostala advokáta. „Povedal, že otec by dostal osem až 12 rokov. Mne že hrozia dva roky, lebo som mala po pätnástke.“ Bolo by to za incest, ktorý je trestný. Chcela byť učiteľkou, vec ďalej neriešila. Nechcela si ešte priťažiť.
Radšej tabletky ako sex
Po štúdiu pedagogiky začala učiť v škôlke. Vydala sa, keď mala dvadsaťštyri. „Svoj výber som uspôsobila na chlapa, ktorý chcel sex najmenej.“ Vzťah kríval, hoci s mužom čakali druhé dieťa.
„Keď som sa vydala, tak som si myslela, že muž ma pomstí, že ma bude chrániť, že dá otcovi aspoň jednu do nosa. Namiesto toho si padli do náručia.“ Muž aj jeho rodina o zneužívaní vedeli. „Svokra mi povedala, že sa to patrí, pozvať ho na svadbu. Rozplakala som sa a vykričala mu, že mi zničil detstvo aj život. Nepovedal nič.“
Katarína pedagogiku vyštudovala externe aj na vysokej škole, popri práci a deťoch. Po škole začala mať depresie. Raz chcela odísť k babke, muž povedal, že si to musí zaslúžiť. „Bolo to ako kedysi - sex za odmenu i za trest. Zrútila som sa na zem a začala vrieskať.“ Odviezla ju záchranka, štyri týždne sa liečila na psychiatrii.
Keď mala tridsať, pohltala antidepresíva. Predávkovať a zabiť sa pokúsila ešte dvakrát. Hospitalizovali ju, začal sa kolotoč terapií i rád sexuológov.
Dodnes sa vyhýba mužom, byť v miestnosti sama s chlapom sa bojí. „Či je to lekár, farár, alebo starosta.“ Pretrváva aj strach z otca, ktorý je väčší než hnev. Pre samovražedné sklony odišli deti k otcovi, žije sama v podnájme.
„Dodnes, hoci si to viem zracionalizovať, neviem sa zbaviť pocitu, že mama zomrela kvôli mne.“ Vydržať jej pomáha terapia. V nej mŕtvej matke i otcovi napísala aj niekoľko listov. „Chcem, aby sa mi ospravedlnil. Chcem, aby vedel, že to sa deťom nerobí.“ Medzi vety začínajúce sa na chcem, patrí aj tá, aby otec vedel, že ju to bolelo.
„Naša dedina mala 700 ľudí a boli sme tam s podobným príbehom dve. Tak koľko je potom takých ľudí na Slovensku?“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
