Dnes má 75 rokov a stále sa mu darí.
Posledný šéf komunistickej Štátnej bezpečnosti Alojz Lorenc aj 25 rokov od revolúcie riadi vlastnú firmu. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa mu nedarilo.
Lorencova spoločnosť RISC Consulting má sídlo zapísané v nenápadnej budove na Panenskej ulici v centre Bratislavy. Je to neďaleko od domu, v ktorom Lorenc býva. Priamy kontakt na firmu neexistuje. Nemá ani internetovú stránku.
Druhým konateľom je syn Vladimír, ktorý podľa obchodného registra žije vo Veľkej Británii. Obchodné aktivity má aj v Česku.
Vo firme Czech Country Resort je jeho spoločníkom bývalý šéf Sociálnej poisťovne z prvej Ficove vlády Ivan Bernátek.
Vladimír Lorenc sa podľa profilu na sociálnych sieťach vo voľnom čase venuje lietaniu a parašutizmu. Na žiadosť o rozhovor o tom, ako syn bývalého šéfa ŠtB vníma minulý a súčasný režim, nereagoval.
Pre finančnú skupinu Penta pracoval Alojz Lorenc do decembra 2010. V súčasnosti podľa hovorcu skupiny Martina Danka už spolu nemajú nič.
Spolupráca sa začala ešte v roku 1998, keď Penta zadala Lorencovej firme Alfa VS vypracovať audit bezpečnostných rizík. V roku 2003 si opäť uňho objednala audit ochrany informačných technológií.
„Po vykonaní auditu Penta ponúkla pánu Lorencovi pracovný pomer s cieľom riadiť implementáciu návrhov, ktoré z neho vyplynuli. Následne pán Lorenc vytváral a zodpovedal v Pente za systém riadenia firemných rizík,“ hovorí Danko. Okrem toho bol Lorenc po roku 1989 ešte v dvoch firmách Twis a Tisa.
[content type="avizo-clanok" id="7495542" url-type="sme-article" title="Prečítajte si rozhovor"][/content]
Prospel výborne
Alojz Lorenc sa narodil v júni 1939. Pochádza z Trenčína. Otec mal živnosť ako krajčír s jedným učňom, matka bola v domácnosti.
Po vychodení deväťtriedky absolvoval trojročnú školu dôstojníckeho dorastu s maturitou v Poprade. Potom nasledovalo Delostrelecké technické učilište v Martine – odbor veliteľ čaty protilietadlového delostrelectva.
Vo výkaze o prospechu je takmer vo všetkých predmetoch hodnotený najlepšou známkou - päť. Celkovo „prospel výborne“.
V služobno-politickej charakteristike žiaka triedny učiteľ Jozef Takáč napísal: „Je povahy hodne veselej. Nebojí sa vystupovať pred kolektívom, je priebojný a aktívny. Voči predstaveným je úprimný. Má zmysel pre poriadok a čistotu.“
Manželka bola administratívnou pracovníčkou v Konštrukte Trenčín. Lorenc bol od roku 1961 dôstojníkom Československej ľudovej armády. Pridelili ho za veliteľa čaty k protilietadlovému delostrelectvu v hodnosti poručíka.
Ďalej študoval na Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne. „Vedomý som si, že učebná látka je náročná, ale cítim sa, že ju zvládnem bez problémov. Matematika a fyzika ma bavia a rozumiem tejto problematike,“ vyjadril sa Lorenc na kádrovom pohovore 7. februára 1964.
Štátnicu zložil v júli 1970 s celkovým prospechom výborným. V decembri 1972 dostal osvedčenie o vykonaných skúškach v oblasti kryptológie.
Vojakom bol aj Lorencov brat Miroslav, ktorému v roku 1970 zrušili členstvo v KSČ pre pasivitu. Lorencovu prácu stranícke orgány naopak chválili.
Vysvedčenie študenta Alojza Lorenca z Delostreleckého technického učilišťa v školskom roku 1959/1960.
August 1968 privítal
Členom KSČ bol od roku 1962. V čase príchodu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 bol práve ako vojak ČSĽA dva týždne na rekreácii v Rumunsku.
V archíve Ústavu pamäti národa sa zachoval Lorencov neúplný doplnok k dotazníku ministerstva vnútra, v ktorom udalosti roka 1968 hodnotí vlastnou rukou. „Po januári 1968, asi v máji, som začal vidieť nebezpečenstvo pôsobenia pravicových síl v našej spoločnosti a neskôr i vnútri strany. Toto ma viedlo po 21. auguste 1968 k hodnoteniu príchodu spojeneckých vojsk ako...“
Pokračovanie textu, ktoré malo byť na ďalšej strane, chýba. Rovnako aj dátum, kedy bol text napísaný.
