Najrozšírenejšia droga je súčasťou ľudskej civilizácie pravdepodobne od najstarších čias. Prvá písomná zmienka o produkcii piva sa nachádza v Chamurapiho zákonníku, najstaršej písomnej pamiatke sveta. Kvasené nápoje s opojným účinkom vyrábali naši prapredkovia s tým istým cieľom ako my dnes – aby sa uvoľnili, spríjemnili si deň a socializovali sa.
D ali ste si dnes už svoju dávku alkoholu? Mali by ste, minimálne tých 36 gramov čistého liehu, ktorý denne skonzumuje Slovák starší ako pätnásť rokov. Odrátajme však 34,2 % abstinentov (podľa štatistík WHO toľko ľudí na Slovensku nad 15 rokov alkohol nepije) a prídeme na to, že priemerný Slovák ročne skonzumuje pekných 17,84 litra čistého alkoholu.
To je približne 48 gramov čistého alkoholu denne. V prepočte temer dva a pol veľkého piva denne alebo tri poldecáky 40-percentnej pálenky, alebo pol litra vína.
Množstvá, ktoré sa dajú zvládnuť, nie? Je to však jed, ktorý nás pomaly, ale isto posúva ku chronickým ochoreniam, aj keď si ho vychutnávame len tak, pivko s priateľmi či fľaštička vínka vo dvojici na príjemnom posedení so šarmantnou priateľkou.
Slovenskóóó
Ak by sme merali spotrebu alkoholu očami športovej terminológie, patríme do prvej ligy.
Svetové štatistiky spotreby alkoholu, ktoré pripravuje WHO, uvádzajú, že vo svete sa ročne na hlavu človeka vo veku nad pätnásť rokov vypije približne 6,2 litra čistého alkoholu. Toto číslo statočne prekračujeme, našich trinásť litrov je vskutku obdivuhodný výkon, ktorý nás radí do prvej desiatky svetovej spotreby, ak by sme rátali len Európsku úniu. Vedie Litva, Rumunsko a my sa s Maďarskom a Českom delíme o tretiu až piatu priečku.
Pritom ďalšie číslo hovorí, že 61,7 % svetovej populácie staršej ako pätnásť rokov sa alkoholu nedotklo. Mierna väčšina svetovej populácie teda nepije. U nás je to trocha naopak - podľa štatistík 76 % obyvateľov nie sú abstinenti.
Na Slovensku pijú omnoho viac muži ako ženy. Muž vypije priemerne 20,1 l čistého alkoholu za rok, v prípade žien je to svetový priemer - 6,1 litra. Aj pomer abstinentov podľa pohlavia zodpovedá predchádzajúcim číslam. U nás vôbec nepije 28 % mužov a 39 % žien. Mierne väčšiu polovicu z abstinentov tvoria tí, ktorí predtým pili.
Štruktúra konzumu nápojov na Slovensku sa pritom viac blíži východoeurópskym zvyklostiam: 46 % spotreby alkoholu na Slovensku tvoria destiláty, 30 % pivo a len 18 % je víno. Šesť percent tvoria iné alkoholické nápoje.
Samozrejme, vždy je dobré vidieť štatistické čísla v súvislostiach. Spotreba alkoholu je nižšia, ako bola na prelome 70. a 80. rokov, keď vrcholila éra reálneho socializmu a naša spotreba kulminovala na úrovni približne 15 l čistého alkoholu na osobu. Ale v prvom desaťročí 21. storočia sme sa blížili k úrovni 11 litrov a v ostatných rokoch má krivka stúpajúci trend.
Z pohľadu spotreby alkoholu v čase výrazne pokleslo pitie piva, zato stúpla spotreba liehovín a mierne vína.
Pivo, víno, lieh
Jednotlivé regióny sveta sa dajú rozdeľovať aj podľa množstva skonzumovaného alkoholu. Aj keď sa nám zdá, že piva či vína sa musí vypiť viac, pravda je taká, že 50,1 % alkoholu sa na svete vypije v podobe špiritusov, pálenky, tvrdého trúnku, teda destilovaných nápojov.
Pivo tvorí 34,8 % a na treťom mieste je z pohľadu svetovej konzumácie víno s ôsmimi percentami. Zvyšných 7,1 % tvoria iné fermentované alkoholické nápoje, ktoré nepatria medzi tri tradičné, ale skôr sú známe v regiónoch Ázie či Afriky a produkujú sa z miestnych surovín.
U nás do tejto kategórie patrí cider (nápoj z jablkového muštu), známe sú japonské ryžové saké (ale z ryže sa toho vyrába viac), fermentované – kvasené nápoje sa robia z ananásu, agávy, banánov, sladkých zemiakov, paliem a množstva ďalších surovín.
Konzumácia je pritom regionálne rôznorodá: v Európe napríklad 39 % tvorí pivo, 32 % destiláty a 26 % víno. V severoamerickom regióne 55 % tvorí pivo, destiláty 32 % a víno len 11 %. „Chýbajúce“ percentá patria iným nápojom, ktoré v drvivej miere prevládajú v Afrike (52 % skonzumovaných alkoholických nápojov).
Ďalšou štatisticky drsnou správou je, že až štvrtina konzumácie svetového alkoholu pochádza z nelegálnych zdrojov, z domácej výroby a od štátmi nekontrolovaných producentov. Ohrozenie prímesami ako metylakohol, ktorý vzniká pri nekvalitnom pálení, je teda relatívne bežné.
Geografia pitia
Porovnávanie nás nepustí: žijeme v najalkoholickejšom regióne sveta. Východná Európa jednoznačne vedie v spotrebe alkoholu na hlavu, v prvej desiatke sa objavila z iných krajín len Andorra, ale ako vedia všetci cestovatelia, je to Duty Free zóna, raj pre konzumentov alkoholu, ktorí chcú kúpiť litre o čosi lacnejšej pálenky či vína.
Prvé miesta neprekvapia, svetové tabuľky vedie Bielorusko so 17,5 litra alkoholu na hlavu dospelého, nasleduje Moldavsko, prvý zástupca EÚ je na treťom mieste – Litva. Zemiakovú medailu (hlavná surovina na výrobu najkvalitnejšej vodky) získava Rusko. My sa v geografickom maratóne pohybujeme pekne plece pri pleci so susedmi – Česko, Maďarsko a my (o kúsok za nami aj Poľsko) na konci prvej desiatky. ((piano))
V niektorých tabuľkách, ktoré sa dajú nájsť na rôznych webových stránkach, sa medzi najväčšími veľmocami v konzumácii alkoholu objavujú exotické ostrovy. Ide o dovolenkové destinácie s nízkym počtom domorodých obyvateľov a vysokým počtom turistov najmä z bohatších častí sveta, ktorí si dovolenku spájajú práve s pitím, čo skresľuje štatistiky.
Na zdravie?
Nalejme si čistého vína. Alkohol má ročne celosvetovo na svedomí 3,3 milióna úmrtí. Tak vraví štatistika Svetovej zdravotníckej organizácie. V Európskej únii je alkohol zodpovedný za každé siedme úmrtie u mužov a za každé trináste u žien.
Na Slovensku si zubatá s promile v kostiach vyžiada približne štyritisíc dušičiek ročne. Mnohí z ne odchádzajú do večných lovísk v aktívnom veku, teda pred 60. rokom života. „Podľa štúdie z dvadsaťročného výskumu odborníkov z Jeseniovej lekárskej fakulty UK v Martine o dosahoch konzumácie alkoholu na Slovensku je za každé šieste predčasné úmrtie (t. j. pred 60. rokom života) vinný alkohol,“ hovorí Darina Sedlákova, riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku.
„Pre tieto úmrtia sú najrizikovejšie piatky a soboty, ale z hľadiska života a smrti je tento fakt skôr irelevantný, lebo je jedno, v ktorý deň si ľudia dobrovoľne siahajú na život. Hrozné je, že tak činia.
Ak chcete protestovať, že hádam sa toľko ľudí neupije na smrť, máte čiastočne pravdu. Niektorí sa pomocou alkoholu prepracujú k infarktu, iní k mŕtvici, ďalší si pod vplyvom alkoholu spôsobia smrteľný úraz.“
Vývoj?
Náš štát sa rozhodol, že by sme mali menej piť. Sme súčasťou celoeurópskej snahy znížiť spotrebu alkoholu do roku 2020 v priemere o jeden liter.
Robert Ochaba, ktorý má na starosti Národný akčný plán pre problémy s alkoholom, pre SME vysvetlil, že hlavným zámerom „je v prvom rade zvýšiť zdravotné uvedomenie vo vzťahu k podpore zodpovedného, kultúrneho a kontrolovaného užívania alkoholu.
Dôležitou oblasťou je prevencia vo vzťahu k zvyšovaniu povedomia a informovanosti o nepriaznivých zdravotných a sociálnych dôsledkoch. Ďalším významným cieľom je oblasť kontroly predaja alkoholických nápojov, kontroly veku kupujúceho, kontroly požívania alkoholu na pracoviskách a v doprave. Akčný plán definuje konkrétne úlohy jednotlivých orgánov štátnej správy.“
Výpočet aktivít pôsobí temer ako donkichotský boj s veternými mlynmi, citujeme z e-mailu:
- ÚVZ SR organizoval v školskom roku 2013/2014 celoslovenskú súťaž pre siedme ročníky základných škôl s názvom Najlepšia protidrogová nástenka.
- Pracovníci odborov podpory zdravia z RÚVZ SR každoročne uskutočňujú edukačné aktivity pre žiakov MŠ, ZŠ i SŠ a taktiež pre verejnosť na tému Prevencia závislostí.
- ÚVZ SR pripravil projekt zameraný na adolescentov s názvom ,Bezpečný návrat domov. Projekt je zameraný na prevenciu rizík v dopravnom správaní adolescentov.
- V roku 2013 Úrad verejného zdravotníctva SR organizoval v rámci Medzinárodného dňa proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu s nimi a Národného akčného plánu pre problémy s alkoholom na roky 2013 - 2020 zdravotno-výchovnú kampaň s názvom Deň zodpovednosti. (Poznámka autora: Deň zodpovednosti sa konal aj v roku 2014, financovalo ho Združenie výrobcov piva a sladu s cieľom ukázať, aký etickí vedia byť producenti alkoholu).
- Na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva sú zriadené poradenské centrá – poradne zdravia, kde sú poskytované bezplatné konzultácie v oblasti zdravej životosprávy, odvykania od fajčenia, alkoholu.“
Pripitý národ vydrží viac
Štát konzumácia jeho občanov príliš netrápi. Evidentne stratégiou nie je premýšľať o výraznejších postupoch, ktoré by viedli k zníženiu spotreby alkoholu, ako sú napríklad regulácia predaja, zvýšenie spotrebných daní na alkohol či regulácia reklamy.
Na okrúhlych stoloch Národného akčného plánu pre problémy s alkoholom sa stretávajú odborníci vrátane lobistov z alkoholových firiem – producenti piva, liehovín a vína.
„Výsledok rokovaní prispel k výmene názorov odborníkov v oblasti kontroly alkoholu, iniciovaniu realizácie prieskumu so zameraním sa na vplyv a dosah zdravotnej výchovy v prevencii alkoholovej závislosti, vplyvu reklamy a zistenia efektívnosti zavedenia varovných označení na alkoholické výrobky a vytvoreniu spolupráce s Radou pre reklamu v sprísnení podmienok v etickom kódexe, podľa ktorého sú určené podmienky používania reklamy na alkohol v SR,“ znie stanovisko z Úradu verejného zdravotníctva SR.
Zdá sa, že v prvej lige v konzumácii alkoholu nateraz zostávame a naše vlády bez rozdielu farby si uvedomovali a uvedomujú, že do takej citlivej otázky, ako je spotreba alkoholu, vstupovať nebudú.
Veď zodpovednosť je na jednotlivcoch a výber čistých spotrebných daní je fajn.
Triezveho ma nedostanú
Alkohol, to je moje milá, spieva sa v ktorejsi českej pesničke. Najobľúbenejšia droga bežne dostupná prakticky všade na Slovensku je pre mnohých milenkou. Niektorí ju potrebujú denne, iní s ňou zažijú pár divokých nocí, ďalší si ju vychutnávajú dlhodobo a po dúškoch. A sú aj takí, ktorí žijú radšej v celibáte, než by sa zahrávali s ohňom.
Ako by vyzeral náš svet bez alkoholu? Prvý pravý východniarsky spisovateľ, syn krčmára a teológ Ján Andriščík v predslove k svojej hre v írečitej šarištine o starých predkoch Slovákov napísal: „Často stopejdzešat roki oňi žiľi, bo ňikda paľenku, ľem vodičku piľi.“
Ako teda pijeme na Slovensku? Nuž, 150-ročných u nás niet, s nepriateľom a démonom alkoholu sa pasujeme statočne a nechceme mu dovoliť vyhrať. A tých pár porazených po ceste? Tradičné „do hrobu sa predsa patrí ísť zhumpľovaný“ je ako motto milé. Na onkologických či kardiologických oddeleniach by vám mnohí pacienti povedali, že k srdcu si ho netreba pripušťať až tak vážne.
Martin Kasarda
Beata
Balogová
