Na mnohých reklamách sa otŕča aj takéto nápisy: Len od 18 rokov alebo pite s mierou a nešoférujte, pi s rozumom, alebo nemáš 18, nemáš šancu.
Jednoduchá interpretácia oznamu o tom, že mám piť od 18 rokov, je zdvojeným odkazom, ktorý zavádza. V prvom rade ma informuje ako neplnoletého, že piť od 18 rokov je normálne. Teda mám a môžem sa tešiť na to, že v momente 18. narodenín mi štát umožňuje legálne konzumovať najrozšírenejšiu voľne dostupnú drogu.
Zároveň ma samoregulačný slogan informuje: keď budeš piť, budeš vlastne dospelý, pretože pitie alkoholu je znakom dospelosti. Čo teda urobím, keď chcem v pubertálnych pätnástich vyzerať ako dospelák? Tušíte správne, k nelegálnej cigarete a nelegálnej marihuane si dám nelegálne aj alkohol.
Naše deti statočne pijú
Podľa dlhodobých celoeurópskych štúdií ESPAD (Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti), ktoré monitorujú rizikové správanie mládeže do 18 rokov v súvislosti so spotrebou alkoholu, 59 % detí vo veku 13 rokov už vypilo pohár piva a v 16 rokoch už 22 % malo príznaky opitosti.
Skúsenosť s liehovinou malo 32 % študentov, ľudí, ktorým zákon zakazuje konzumáciu alkoholu. Len šesť percent 16-ročných tvrdí, že alkohol ešte neochutnali a sú abstinenti. Približne rovnaké množstvo 16-ročných už javilo známky závislosti od alkoholu!
Nie sme výnimkou. Zatiaľ posledná správa z roku 2011 hovorí, že „vo všetkých krajinách projektu ESPAD okrem Islandu najmenej 70 % žiakov aspoň jedenkrát v živote pilo alkohol, pričom v prieskume v roku 2011 bol priemer 87 %.
Zodpovedajúci priemerný údaj v prípade užívania v posledných dvanástich mesiacoch je 79 % a v posledných 30 dňoch je 57 %. (...) Užívanie alkoholu v posledných 30 dňoch uviedlo viac než 75 % žiakov v Českej republike a Dánsku. Jasné geografické rozloženie neexistuje, ale krajiny s pomerne malými podielmi sa nachádzali hlavne medzi severskými a balkánskymi krajinami.“
Rovnosť pohlaví
Smutným výsledkom je fakt, že rozdiel medzi chlapcami a dievčatami sa zmenšil, v roku 1997 bol rozdiel dvanásť percent, dnes už len päť percent v prospech chlapcov.
V záverečnej správe štúdie TAD (Tabak – Alkohol – Drogy), ktorú pripravoval Alojz Nociar vo Výskumnom ústave detskej psychológie a psychopatológie o vzťahu slovenskej mládeže k drogám sa smutne konštatuje, že „výskyt a rozsah prvej skúsenosti s tabakom a tromi druhmi alkoholu aj s účinkami alkoholu v zmysle podnapitosti u 11- až14-ročných narastá alebo stojí príliš vysoko.
Vek prvej skúsenosti s legálnymi drogami je stále vcelku konštantný (osciluje okolo desiatich rokov) a nedarí sa ho ani znížiť, ba ani citeľne odsunúť do vyššieho veku.“
Samoreguláciou tento trend producenti alkoholu nezmenia.

Beata
Balogová
