Vaša česká kolegyňa Ilona Gillerová v rozhovore k začiatku školského roku povedala, že české deti chcú mať nad sebou v škole bič či prísnejší poriadok. Ako sú na tom slovenskí školáci?
„Aj slovenskí rodičia vychovávajú deti v podobnom duchu ako v Česku. V rodinách dominuje zhovievavý štýl výchovného pôsobenia, registrujeme ho už aj v školách. Vyznačuje sa benevolenciou vychovávateľov. Dospelí kladú málo požiadaviek, málo pravidiel, málo zákazov a nariadení, dieťa nemá hranice a mantinely. Deti majú priveľkú slobodu, dospelí ich takmer vôbec neobmedzujú, všetko sa robí ‚len pre ich dobro'. Prianie dieťaťa je rozkazom. Takáto výchova vedie k nesamostatnosti, pohodlnosti, egoizmu, náročnosti voči okoliu.“
Aký pedagogický prístup by ste uprednostnili: vľúdnu Komenského školu hrou alebo prísnu ruku Igora Hnízda z filmu Obecná škola?
„V súčasnosti evidujeme v školách nárast detí s problémami v učení a správaní, viac ich je aj s psychiatrickými diagnózami. V škole sa stretávame s deťmi so špecifickými vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dyskalkúlia, dyzortografia, ai.), s depresiou, hyperaktivitou, neurózou, s poruchami autistického spektra a podobne. Práve týmto deťom viac vyhovuje škola hrou, humanistický spôsob výchovy a vzdelávania, veľký pokoj, stereotypy, prihliadanie na osobné psychické tempo, kombinovanie učenia a hry a, pravdaže, pokojné trvanie na dodržiavaní pravidiel a požiadaviek.“
Je pravda, že u dieťaťa sa môže vyvinúť alergia na školu?
„‚Alergia‘, teda nechuť dieťaťa ísť do školy, jeho slabá motivácia do učenia môže prameniť z viacerých vonkajších alebo vnútorných činiteľov. Jeden z činiteľov môže byť sociálny – dieťa si nerozumie so spolužiakmi, nemá v kolektíve žiadneho priateľa, cíti sa odstrčené, stojace mimo kolektívu, cíti sa „čiernou ovcou“ skupiny. Iným dôvodom môžu byť osobné predpoklady a schopnosti dieťaťa osvojovať si vedomosti, zručnosti, návyky. Na školu a učebný plán daného ročníka nestačí, požiadavky vzdelávania a učiteľa nezvláda, dostáva pravidelne zlé známky, cíti v triede posmech a úškrny spolužiakov, má nízke sebavedomie, už si nedôveruje, považuje sa za neschopného.“