[content type="img" render-type="pressphoto" title=""src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/56/5690561/5690561.jpeg?rev=2" author="Archív" longread-pos="full"]Bombardovaním Apolky do každodenného života Bratislavčanov vstúpila reálna vojna. [/content]
Po výstavbe ropovodu Družba pripadla novému Slovnaftu významná úloha, čo symbolizovalo aj jeho zvečnenie na 50-korunovej bankovke. Slovnaft sa stal najväčším petrochemickým komplexom v Československu, hovorí historik ROMAN HOLEC, odborník na politické, sociálne a hospodárske dejiny Slovenska od 19. storočia.
TEXT: Radka Minarechová
Aké postavenie mala spoločnosť Apollo pred druhou svetovou vojnou? Ako ovplyvnila vtedajšiu ekonomickú situáciu v krajine a ako pomohla budovaniu imidžu Slovenska vo svete?
Apolka vznikla ako rafinéria minerálnych olejov v závere 19. storočia a jej cieľom bola výroba benzínu, petroleja, parafínu a ďalších komodít. Profitovala z blízkeho dunajského prístavu a napojenia na železnicu. Tak sa mohla dovážať ropa, prečerpávať a rozvádzať podzemným vedením do zásobníkov a hotové výrobky zase okamžite posielať odberateľom. Druhá svetová vojna urobila z Apolky podnik strategického významu.
Ako prispela rafinéria k rozvoju industrializácie počas prvej Československej republiky?
Podnik Apollo stratil po prvej svetovej vojne hlavných spotrebiteľov a surovinové zdroje. Preto zlúčenie s podnikom v Hodoníne a využívanie tamojších vrtov, ako aj zvýšenie akciového kapitálu a nové investície do modernizácie a rozšírenia podniku mali kľúčový význam, naštartovali výrobu a odrazili sa v neustálom zvyšovaní výrobných ukazovateľov. Podnikové produkty plnili požiadavky priemyslu, ČSR však mala aj iné rafinérie, existovali kartelové kvóty, a preto význam Apolky netreba preceňovať.
Slovnaft bol už moderný podnik. Vyrábal aj zátky na šampanskéČítajte
Na jeseň 1939 kúpili väčšinový podiel v spoločnosti Nemci. Ako to ovplyvnilo podnik počas druhej svetovej vojny?
Vplyv Nemcov na rozvoj podniku bol rozhodujúci a veľmi veľký, čo súviselo s potrebami vojnovej mašinérie. Apolka profitovala z vojnovej konjunktúry a z vojnových potrieb a všetky investície, nové moderné prevádzky a rozširovanie výroby s tým úzko súviseli. Vývozcom zo Slovenska sa za získané marky vyplácali vďaka podhodnoteniu koruny obrovské sumy, čo však zvyšovalo inflačný tlak a viedlo k deficitnému vývoju štátneho hospodárstva.
Prečo sa práve Apolka stala cieľom prvého bombardovania?
Bombardovanie Apolky 16. júna 1944 vychádzalo zo strategického významu tejto rafinérie a rovnako susedného dunajského prístavu. Význam Apolky totiž stále rástol nielen hospodárskymi výsledkami, ale najmä po postupných nemeckých územných stratách a vytlačení Nemcov z Kaukazu, kde tamojšie ropné polia mohli byť pre nemecké vojnové hospodárstvo mimoriadnym prínosom.
