Ako prieskum agentúry TNS Slovakia tiež ukázal, v princípe by sa malo v školstve zmeniť úplne všetko.
iba neustale opakovanie problematiky
Nechapem vyznam takehoto prieskumu, kedze vsetcia vieme, ze nielen so skolstvom je to na Slovensku podpriemerne. Zacat by sa malo prave tym ohodnotenim ucitelov! Ich platy su viac nez zufale, co po rokoch studia su len akousi zivotnou nudzou. Ked budu ucitelia dostatocne ohodnoteni a nebudu musiet robit mnohi viacero robot aby uzivili rodinu, budu mat cas na vymyslanie a kreativitu na skolskej pode a samozrejme na dalsie studia a zdokonalovania sa. Tento clanok iba prilieva olej na ohen a nic sa neriesi. V zahranici napr. V Rakusku su ucitelia ohodnoteni tak, ze nemusia zivorit a je to aj na skolstve vidno. Viac si ich vazia rodicia, ziaci aj okolie. Ucitelstvo je povolanie, ktore ma dolezitu ulohu! Ked idete do obchodu a mate 10 e kupite si produkt podla toho... ked mate 20e kupite si kvalitnejsi atd. Ked budu spravne rozdelene financie a investovane do kvality skolstva verte, ze aj rodicia aj ziaci si budu vazit viac nielen ucitelov ale aj seba, ze su sucastou kvalitneho, fungujuceho a prosperujuceho vzdelavacieho systemu. Takze ryba smrdi od hlavy a my sa tu budeme zbytocne dusovat kto ma pravdu, pretoze je to len odvadznie pozornosti od zdroja problemu, a ktory vieme vsetcia velmi rychlo pomenovat.To, že školstvo je dôležité
vedeli už aj predchádzajúci súdruhovia na rozdiel od tých súčasných, ktorí majú väčšinu v parlamente a v škole moc rozumu nepobrali. Namiesto rozumu im narástli veľké huby a k tejto veľkohubosti a arogancii vedú aj svoje deti. Veď hlúpi politici a hlúpi manažéri si vyberajú ešte hlúpejších spolupracovníkov. Takže, pokiaľ tu budú bačovať títo vygumovaní politici, tak sa zlepšenia školstva na Slovensku nedočkáme. Akurát, môžu pribudnúť školy, ktorých náročnosť sa bude prispôsobovať lenivosti ich žiakov a peniazom ich rodičov. Na to však netreba kvalitných učiteľov. Áno, ryba smrdí od hlavy. Väčšine tohoto národa a jej vodcom to však nevadí. Táto väčšina nemá rada múdrejších ľudí než sú sami. V opačnom prípade by táto väčšina nemohla voliť hlupákov a arogantných zlodejov za svojich vodcov.ale súdruhovia na Bahamách
si rozvoj slovenského školstva neprajú, lebo by im nezostalo na koktejly a ich obľúbené hračky. Takže je úúúúplne jedno, čo si tu kto myslí, aj keby to bolo 99% národa.Nielen súdruhovia
na Bahamách, ale všetci kvázipolitici. VŠETCI, čo sedia v parlamente vedia, že iba hlupáci ich budú voliť a preto je zvýšenie kvality školstva nežiadúce. A bohužiaľ, k nim sa pridávajú všetci zamestnávatelia, pretože múdri a vysokokvalifikovaní ľudia u nich robiť nebudú... Slováci, napľujte si pod päty a mazajte kdesi do Tramtárie, kde sa dá aspoň trochu slušne žiť!Morálne hodnoty, slušnosť, empatia
sú dosť na "ústupe". Idem po schodišti domu a počujem od mladých ľudí oplzlé vyjadrovanie. Oni idú dolu, ja nahor a po pozdrave pokračujú v debate typu: kur.., do pi.., boha jeho ... Telefonujú a počujem podobné "výroky. Stali sa bežnou súčasťou reči. To pred 20 rokmi nebolo, resp. bolo podstatne menj, pred40 rokmi nebolo takmer vôbec a pred 60 rokmi to bolo nemysliteľné. Dospelí oslovovali mladých : "Ako sa to vyjadrujete". Dnes sa ľudia boja, že im mladí ublížia. Sú to drogy a alkohol. Rodina má malý efekt vo výchove a škola takmer žiadny. Som rád, že o 20 rokov tu určite nebudem. Kazí to pohodu, radosť zo života. Obloha akoby potemnela.Kto tu má viesť ku kutúrnosti?
Úplný súhlas, diskutujúci, skutočne,verejný priestor u nás mimoriadne zvulgárnel, čo najcitlivejšie vnímajú najmä tí, ktorí majú možnosť porovnávať, ako to tu bolo napríklad ešte pred takými dvadsiatimi rokmi a ako je to dnes.Či "živá reč" súčasníkov ( detí či dospelých ) či reč filmových a televíznych postáv, či reč dabingu, všade také vulgarizmy, aké tu nikdy predtým nebolo počuť. Kde je tu nejaké cieľavedomé usmerňovanie ku kultivovanému správaniu sa? Armáda detí na základných a stredných školách má namiesto etiky náboženskú výchovu ( možno práve tá etika im chýba ). Nekultúrnosť detí netrápi našich náročných rodičov ( náročných hlavne vo vzťahu k učiteľom ), nekultúrnosť netrápi kompetentných niekde na ministerstvách, nekultúrnosť v médiách netrápi Radu pre vysielanie a retransmisiu. Koniec koncov, kde tu má kto ( predovšetkým deti ) a od koho nabrať kultúrnosť? emazéCirkev
ako sa ukazuje, nemá žiaden vplyv. Samotní kňazi sú niekedy neslušní a drzí. O morálke, frajerky a podobne , ani nehovoriac. Sú arogantní a dosť nevzdelaní. Cirkevné veci majú nabifľované a to je všetko. Česť výnimkám, ale tých je menej a menej.Hľadať podnety, inšpirácie na zlepšenie.
Nielen v cudzine. I doma. Nášmu školstvu treba prinavrátiť aj niečo z toho, čo tu v minulosti úspešne fungovalo. Vrátiť vážnosť, dôveru strednému odbornému školstvu ( školám dávať i prehľadnejšie názvy, nie kadejaké kamufláže cudzieho pôvodu ), vrátiť do školstva učňovské školy ( i odbory bez maturity, nie každý ju potrebuje, ale môže byť úspešným odborníkom a rešpektovaným človekom ). Treba zaviesť povinnú predškolskú výchovu ( najmenej na rok alebo i na dva roky ), a to pre všetky deti, nielen pre Rómov. Učitelia poukazujú na to, že jednou z bŕzd úspešného napredovania vo vzdelávaní sa v poslednom čase stáva nedisciplinovanosť detí, ich sebectvo, neochota spolupracovať v kolektíve, uvedomelo sa podriaďovať príkazom, plniť povinnosti, učiť sa zodpovednosti. Práve to by si mali osvojovať už v škôlkach pred nástupom do školy, vrátane slušného správania sa, záujmu o kadečo okolo seba, záujmu o svet kníh. Po vyučovaní by mali mať žiaci možnosť pokračovať v popoludňajších aktivitách vzdelávacieho a záujmového charakteru, ale nie tak, ako je to neraz - totiž aj veľmi formálne - v nejednom krúžku. Deti z nevyhovujúceho sociálneho prostredia by mali mať napríklad možnosť s niekým spolupracovať pri vypracovávaní domácich úloh a pod. Učiť sa hľadať informačné pramene, pracovať s nimi. Učiteľom treba skutočne zvýšiť platy, aby neplytvali časom a silami privyrobiť si kade-tade, namiesto toho, aby čas investovali do zodpovednej prípravy vyučovacích hodín. Financie potrebujú aj na plnohodnotný relax vo voľnom čase a na nákup prostriedkov na sebavzdelávanie, na odborný rast. K učebniciam treba nevyhnutne vydávať i metodické príručky, lebo študent "precvála" vysokoškolským štúdiom ( obmieňajúc rôzne predmety ) v takom tempe, že až s odstupom času, v podmienkach vlastnej odbornej praxe, vie oceniť odporúčania skúsených odborníkov, metodikov. A snaží sa ich aj ďalej rozvíjať. Podobný charakter ("Čo najrýchlejšie k cieľu!") má súčasné kreditné vzdelávanie ( česť výnimkám) pedagógov. Nikto sa ich nepýta, aký efekt z neho majú. To, čo prezrádzajú v súkromí, by si mnohí odborníci zarámovať nedali. Nikde človek nečíta porovnávania tohto kreditného vzdelávania s niekdajším postgraduálnym vzdelávaním pedagógov. Známe je predovšetkým to, že absolventi PGŠ museli tak písomným prácami zo svojho odboru ( s dôrazom na prax) ako i ústnou skúškou preukázať, že si preštudovali ( a v praxi už i uplatňujú ) to najzásadnejšie, čo sa ako nové objavilo v teórii a praxi v ich odbore , a to od doby ich absolvovania vysokej školy. emazé