Základnú vojenskú služba vnímali súdruhovia za socializmu ako najčestnejšiu povinnosť každého mladého muža. Mnoho mladíkov však považovalo dva roky v uniforme za premrhaný čas.
Spomína sa tu Tachov
Tam som slúžil v r. 1986 - 87. Bola to predposledná inštancia v Plzenskej divízii. Posledná bol Bor u Tachova, tzv. Vysočany. Do Tachova a Vysočan posielali dôstojníkov obyčajne za trest a tomu zodpovedala aj úroveň týchto útvarov. Okrem toho, keďže to boli útvary blízko hranice s NSR, väčšina záklaďákov tam bol odpad, ktorý v prípade napadnutia by nemal šancu na dlhé prežitie - čiže určitý pozitívny bonus pre štát. V Tachove bolo tuším 60% súdne trestaných. Ja keď som vošiel na prapor, tak som si pomyslel, že sa tam zotmelo, lebo všetci boli nejakí tmaví. Až keď som sa im lepšie prizrel, zistil som, že sú to vlastne naši spoluobčania, pôvodom z Indie. O kvalite dôstojníckeho zboru najlepšie svedčia mená dvoch psychopatov - mjr. Galanžár a mjr. Legindi. Kto ich poznal, vie o čom hovorím.:-)
to mi pripomina dedkove spomienky niekedy v 50tych. cheb, protitankove delostelectvo a kanon an palposte c.1... :-) asi nic moc v pripade ze sa stane...Nikdy více do Senice,
radši kulku do palice.nic v zlom
Ale "Každodenný dril, nadmerná fyzická a psychická záťaž, šikanovanie či plnenie absurdných pokynov" je predsa to o co v armade ide, nie??Zalozaci a manevre
Mozno tomu niektori nebudu verit, ale po r.1993 prichadzali na MO ziadosti, ci otazky od "zalozakov", ktori sa zaujimali o pripadne "manevre", t.j. kratkodobe vojenske cvicenia pre vojakov a dostojnikov v zalohe. Evidentne by sa ich s radostou zucastnili, bohuzial v tej dobe a to plati dodnes, neboli na to financie.Bol som na ZVS
v Bore u Tachova v rokoch 1969 - 1971. A pravdu má "Janton" - boli to totiž v prípade vojnového konfliktu tzv."obetované pluky" Ich úlohou bolo zadržať nepriateľa na hranici po dobu nejakých 2 - 3 hodín. A samozrejme neobetovali tí "strane verrný" ale hlavne tí čo mali už pred ZVS konflikt zo zákonom,prípadne pochádzali z rozháraných rodín a pod. Prečo som sa dostal aj ja je mi dodnes záhadou.Možno preto,že medzi slepými je aj jednooký kráľom.Čo sa totiž stalo ? Asi na tretí či štvrtý deň prišiel na rozkaz k nášmu príjímaču chemický náčelník pluku a žiadal veliteľa prijímača o jedného na PŠ-ku chemických inštruktorov. Na otázku aký by to mal byť ,chemický náčelník odpovedal :"podľa možnosti stredoškolák".Veliteľ zavelil :"stredoškoláci vystúpiť".Vystúpil som sám.......Takže výber bol hotový.............Z Boru sme naraz na tej PŠ-ke boli od všetkých práporov - takže sme sa dobre poznali aj po návrate do Boru z Liberca. A tu chcem, dať dôkaz toho aká skladba vojakov tam prichádzala.Jeden "spoluabsolvent" z LIberca si dal tú námahu a spočítal koľko rokov základného vzdelania chýba vojakom a podelil počtom všetkých vojakov práporu. Vyšlo mu,že vrátane dôstojníkov v priemere každému chýbajú dva roky ZDŠ ! K tomu už len dodám,že aj dôstojníci dostávali tento pluk za trest. Nebudem sa tu rozpisovať o tom čo to bolo za "pakáreň" len ešte pridám,že vďaka tomuto zloženiu "záklaďákov" a vďaka tomu,že som platil za "zodpovedného" som ako eskorta videl väznice :Plzeň - Bory,Praha - Pankrác a samozrejme vojenskú väznicu Sabinov. Ešte snáď odpoveď na otázku čo mi "vojna " dala ? NIČ ! Na strednej škole som býval na internáte,takže mať uložené veci v stolíku či v skrini som ovládal už odtiaľ.Aj na rozcvičku sme na internáte chodili. Takže nová bola iba tá zbytočná a prebujnelá buzerácia nováčikov ,ktorá sa mne vďaka tomu,že hneď po určení ,že pôjdem na PŠ-ku vyhla.Čo Mečiar to klamár a *****
článok >„O tom, ako sa dala získať modrá knižka, sa pohovorili legendy, ale podľa mňa ju 95 percent >chlapcov neschopných vykonávať vojenskú službu získalo právom.“ hovorí Mečiar. realita je však úplne inde. Chorí išli na vojnu a zdraví ostali doma. Jedn chorý na vojne umožňoval jedinému zdravému ostať doma. Bohužiaľ sa to nezmenilo a nikdy nezmení. Akurát namiesto takmer polovice odvodového ročníka v roku 1966 sa to týkalo v roku 1995 týkalo takmer celého odvodového ročníka. - osobná skúsenosť. V roku 1966 vtedajší minister národnej obrany Bohumír Lomský prvýkrát verejne hovoril o problémoch s odvodom brancov pred poslancami parlamentu. Na vojenčinu totiž čoraz častejšie prichádzali zdravotne postihnutí a psychicky labilní odvedenci, ktorí tam nemali čo robiť. A, naopak, mnohí z tých, čo tam bezpochyby patrili, sa vďaka známostiam alebo úplatkom z toho vykrútili. Lomský však za hlavnú príčinu označil nedostatok odvodových lekárov a neschopnosť odborne posúdiť všetkých brancov, ktorí si takéto lekárske vyšetrenie vyžadovali. Išlo takmer o polovicu každého odvodového ročníka! http://spravy.pravda.sk/domace...zrejme
sa situacia v armade nemenila uz od Svejka. Dnes sa rozdavaju uz len frcky. Ak by ti postou prislo nejake generalske povysenie, nemozes byt prekvapeny.ako civilkárovi
ťažko...že možnosť
...vyhladať "spolubojovníka" ? wtf :o)))) ...žiadny bojovník mi za celý ten zbytočný čas neprešiel okolo...všetko čo potrebuje vojak vedieť zvládne za pol max. jeden rok ostatné je len preplatený znudený bordel na kolečkáchHlavným účelom vojny
podĺa mňa bolo to, aby si dotyčný uvedomil, že je v prvom rade majetkom strany a vlády. Až potom synom, manželom, otcom. Preto vojna trvala tak dlho a preto také absurdné umiestneia a zaradenia. A samozrejme, premiešanie národov a národností, ako spomenul autor. Btw. na šikovného planžetistu, tzv. sklomrda, bolo radosť sa pozerať! VÚ 5960 Přerov, 1989-90.krásny článok :-)
som ročník 1967, na vojne 10/86-09/88. Vojnu dodnes vnímam veľmi pozitívne, kľudne ma považujte za blbca, ale na jednej strane stratené dva roky, čo je holý fakt. Avšak na druhej strane za dva roky získané životné skúsenosti, priateľstvá a s odstupom času popri tých útrapách vojaka: strašne, ale ozaj strašne veľa srandy čo sme tam zažili :-) Karviná 86-88, pozdravujem spolubojovníkov :-)asi som tiez podivin
na vojencinu spominam len v dobrom ... napisal som si k raketakom...PVOS, dostal som sa tam ... rok a pol som nakoniec stravil v Starej Boleslavi ... a nadherne zazitky z ostrych strelieb v Rusku ... ale bolo by fajn, keby to zostalo len pri tych cviceniach maximalne, nechcel by som zazit v ziadnom pripade ostry konflikt ...Na vojne som bol
ako absík iba jeden rok, ako východniara ma frkli na Moravu, čo bol ešte dobrý prípad, lebo môjho otca dali už ako ženáča do Ašu, no a keď po dvoch mesiacoch oznámil, že ho majú preveliť bližšie, mama doma vystrojila oslavu, ale otca šupli do Chebu, čiže, klasické vojenské šachy, ale ja som to mal nadmieru dobré, slúžil som v strážnej čate, veliteľom bol major a ja som bol jeho zástupcom, pred diverzantmi sme strážili akýsi vysielač, pochybujem, že by o ňom imperialisti niečo vedeli, ale ja som mal rok prázdnin, napriek tomu najradšej spomínam na dve záložácke päťtýždňové cvičenia, tam sme nerobili nič, len sme pili a hrali mariáš...Modrá knížka
Ja som si odkrútil 2 roky nepodmienečne na vojne vo viacerých útvaroch lebo viete poddôstojnícka škola krátke kurzy a potom šup na bojovák jak sa vravelo.Ale čo chcem opísať je to čo sa mi stalo teraz 30 rokov po vojne. Nikdy som sa nechcel ulievať ale bolesť je bolesť. Keď som narukoval na vojnu tak strach mal skoro každý hlavne tie prvé dni. A ja som zo strachu z tých rozcvičiek a klikov a kačákov čo ma čakali som si pri zdravotnej priehladke spomenul na povedzme úraz keď sa mi ako 15 ročnému zablokovali kolená a pri akomkoľvek pokľaku alebo kvoknutiu som cítil bolesť ale nepatrnú ale bolelo to.Tak samozrejme na odvode ma to ani nenapadlo a hneď lekári naplánovali návštevu vojenskej nemocnice. Týchto vyšetrení som absolvoval za tie 2 roky asi 10 a aj ÚVN Praha kde boli ozaj špičky ortopédi. No nakoniec vojny mi len oznámili že mám jabĺčka mimo púzdier čo som ja len tak vzal šak dobre trochu som sa poulieval aj niečo vytrpel. Aký je záver tohto no pre mňa šokujúci minulý týždeň som kvôli opuchnutému kolenu musel navštíviť pohotovosť chirurgiu kde mi museli vybrať vodu z kolena.Doktorovi sa na snímku niečo nepáčilo a tak mi navrhol aby som si to koleno dal vyšetriť ortopédovi.A ten mi povedal po vyšetrení a mojom oboznámení problémov dávnejších aj z výsledkom vojenských lekárov. , že prečo ma nepustili domov z vojny že mám tak ***** kolená že on by ma ani na vojnu nepustil. Keď mi to povedal tak som sa ho spýtal že či to myslí vážne. Že hej,tak som si len spomenul na to ako som nešiel k doktorovi po tej blokáde ako 15 ročný ,že som mohol doma sedieť a nebyť zbytočne na vojne 2 roky.Pretože podľa toho čo som ako prežil a odslúžil tie 2 roky tvrdím že som tam bol úplne zbytočne a nevyužitý.Ale na druhej strane bol som rád že som to odkrútil a prišiel domov ako chlap zdravý a bez väčšej ujmy na zdraví lebo to sa aj vtedy tak bralo.Ak to bude toto niekto čítať tak len ak si spomenie na rok 86-88 Zvolen potom Hradec Králové letisko (šišky) to bola naša rota a potom Písek konečná majte sa Póózor a odchodTrosku svetla do tematickej rozpravy
vzhladom na mocenske a ideologicke rozdelenie sveta pocas socializmu "uhlavneho nepriatela" sme mali na zapad od nasich hranic. Preto bojove utvary boli rozmiestnene hlavne okolo zapadnych hranic, na zvysku uzemia, hlavne na Slovensku boli vycikove /tzv. PŠ-ky/a zabezpecovacie, resp. tylove utvary. Podmienky boli neporovnatelne, mozem porovnavat na zaklade vlastnych skusenosti. Naplnou voj. pripravy na Slovensku bola ranna rozvicka s nekontrolovanou ucastou a ustrojenim, potom pochodova priprava, vlavo bok, vpravo bok, celom vzad, predpisovy pozdrav, stopkami merana rozborka zborka, mazanie samopalu a pistole, politicka priprava muzstva, obcasne oprasovanie vylestenej ulozenej vojenskej techniky v parku techniky, sluzba na rote, pri vchode do kasarni a vkuchyni, straz v parku techniky. Na ubykacii bolo ustredne kurenie, vzdy teplucko, voj. oblecenie ako nove, strava takmer ako od maminky. Porucikov, nadporucikov sme ani nezdravili, lebo po utvare sa premavala plejada kapitanov, majorov, podplukovnikov, velitel utvaru plukovnik. Zakladaci: vela Cechov a Moravakov, pomerne dost aj Slovakov, ziadny rom. Na utvare pri zapadonemeckych hraniciach na izbe peterky, v ktorych sa po vecierke nesmelo kurit, pocas dna zima ako v psinci, mladi museli kazdy den navecer zakurit, ovsem na kurenie boli len pouzite drevene palety a uholny prach, ziadne uhlie. Satstvo obnosene, casto poskodene, strava hnusna a dookola to iste, rozcvicka s max. spodnym dielom teplakov aj pri minus 15, dookola strelnica, strelby z rucnych zbrani, strelby z tanku, vojensky vycvikovy priestor na Doupove takticke cvicenia, zimne vyvedenie muzstva, letne vyvedenie spojene sprevierkami na Doupove, medzitym sluzba na rote, na brane, v kuchyni, straz v parku, pri municaku, straz vojenskeho letiska. Semtam PSM, osetrovanie rucnych zbrani, techniky v parku. Velitel pluku major, velitel praporu nadporucik, prip.kapitan, inak samy podporucik, porucik, nadporucik. Na predpisovom pozdrave nezalezalo, an ina predpisovej poradovej priprave, na to nebol cas. Mladym muzom by sa teraz zisielaspon ten prijimac, plus tri mesiace vojny aby si osvojili elementarnu disciplinu, ktora im velmi chyba,Prestan
bluznit prosim ta.