Pán Ovseník, mimoriadne oceňujem vašu konštruktívnu reakciu na môj, pomerne ofenzívny príspevok. Je vidieť, že ste väčší diplomat ako ja, osobne totiž podlieham emóciám, ktoré ale majú svoj dôvod - stačí sa pozrieť po krajine na dôsledky "zelenej" politiky EÚ a dotácií na štiepku a biopalivá a tiež "bezzubých" a archaických zákonov.
Môj komentár ale nie je založený na nepravde, naopak, vychádzal som z osobnej skúsenosti.
Prvý prípad - moja stará mama vlastní lesné pozemky na Turci, spravuje ich miestny urbár. Vieme, že ročný výnos z 1 ha lesa v danej oblasti sa pohybuje okolo 700 € bez DPH. Dividendy jej chodia v hodnote 10-15 eur za 1 ha, zdôvodnené invvestíciami do infraštruktúry, ktorú ale v lese nevidieť.
Druhý prípad - nemenovaná obec (názov obce Vám viem poslať v súkromnej správe): starosta prisľúbil rekonštrukciu prístupovej komunikácie k miestnej časti asi so 400 obyvateľmi. Cesta je v takom stave, že väčšina obyvateľov radšej jazdí ilegálne cez TTP v súkromnom vlastníctve, ako po samotnej ceste. Napriek prísľubu sa na obecnom zastupiteľstve odhlasovalo (členovia urbáru majú v obecnom zastupiteľstve zastúpenie takmer 50%) namiesto rekonštrukcie predmetnej komunikácie sa z vyčleneného balíka prostriedkov odhlasovalo vybudovanie lesnej cesty na sprístupnenie porastov pre ťažbu (v národnom parku), z ktorého bude profitovať malá skupinka urbárnikov namiesto cca 400 obyvateľov miestnej časti obce. A takéto správanie ma naozaj hnevá. Takže teraz sa urobí cesta pre pár urbárnikov, vyťaží sa les v národnom parku (potom význam cesty prudko klesne) a my budeme ďalších X rokov jazdiť po rozbitej ceste.
V plnej miere rešpektujem súkromné vlastníctvo a platnú legislatívu. Na druhej strane sa asi zhodneme, že tá legislatíva je nastavené zle - na jednej strane umožňuje devastačný prístup k hospodáreniu v lesoch, ktorý vychádza zo zastaraných poznatkov cca z polovice 20. storočia, na druhej strane vlastníkom pozemkov neumožňuje náhradu obmedzení v hospodárení kompenzovať bez zbytočných obštrukcií a v plnej výške (trhové ceny). Myslím, že pravda je na oboch stranách, lesy a pôda sa objektívne nezvratne devastujú, na druhej strane vlastníci majú problém domôcť sa svojich majetkových práv.
Reforma poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, ochrany životného prostredia a ochrany prírody je nevyhnutná, inak budú stále existovať príliš veľké trecie plochy a napätie medzi jednotlivými skupinami spoločnosti.