Diskusia k článku: Odborníci navrhujú zásadné zmeny pri voľbe ústavných sudcov

Pán z Popradu sa nepochybne chcel vyhnúť konečnej zrážke s Ficašternákom, lebo tomu dal ÚS do ruky jarový kufrík, kým pán z Popradu mal len slabé konvenčné zbrane typu zdravý rozum a ústavnosť. Navrhnutých akceptovateľných kandidátov na menovanie bolo 0.00, z nich pán z Popradu pod tlakom menoval 3. A to pod hrozbou používania najťažších kalibrov voči nemu, kedy by si Ficašternák len potvrdil svoje kváziputinovské postavenie a aj tak dosiahol svoje. Bol to strategický ústup, aby sa ľud nemusel dívať na to, ako Ficašternák šliape po štandarde prezidenta. Keď ja vidím tvár prof. Mamojku, tak si spomeniem na ukrajinskú študentku sprosto podvázajúcu pri štátniciach, ktorá od neho dostala dekanský termín, na zrodenie Kaskád a Sládkovičova, na vynález lietajúcich docentov, ktorý zhumpľoval zbytky právnického vzdelávania na Slovensku. Počul som nepriamo aj jeden výrok o hodnotení výšky úplatku, aký sú ochotní ponúknuť rodičia študenta, ale to bol zrejme len taký akademický krčmový folklór, ktorý určite o ničom nevypovedá. Tento človek je odo dnes prosímpekne profesorom práva. Ústavným sudcom ho pán z Popradu menovať viacmenej musel, ale profesorom, to už snáď nie. To už profesorkou rovno môže byť hoci aj Kurilovská. Aha, veď vlastne ona je tam tiež. Ešte sa idem trikrát tresnúť kalfasom po hlave, aby mi to začalo pripadať normálne. Napriek tomu všetkému, hanba nejde na Fera, že keď to naňho prišlo, tak raz išiel aj s Marou, ale na Maru, že už bola so všetkými z dediny. Treba to vnímať v súvislostiach. Je to hanba Smeru, že dokázal predložiť len týchto kandidátov a trvať na nich do úplného konca. A hanba už existujúceho ÚS, že sa k tomu pridal takými hlúpymi argumentmi a rozhodnutiami. Nie je to hanba Kisku, že nevyhrotil situáciu do totálne symbolického pošliapania ústavnosti ukrižovaním prezidenta za to, že chce brániť Ústavný súd. Potom by už mohli byť predstaviteľné aj iné protiústavné veci, ľudia by sa vypolarizovali do totálneho pohŕdania inštitúciami. Nepochybne sme viacerí sklamaní z toho, kto sa teraz trtoší a pregrciava na Ústavnom súde, ale treba to vidieť v optike strategického ústupu. Ten nikdy nie je veľká sláva, ale robí sa preto, aby sa predišlo ešte väčším škodám. Dnes sme aj napriek trom Ficovým vládam stále ešte jednou nohou v západnej spoločnosti, ktorá ako-tak verí vo fungovanie inštitúcií. A je to aj vďaka pánovi z Popradu, že môžeme veriť raz aj inštitúcii prezidenta.