BRATISLAVA. Až 90 hlasov poslancov Národnej rady potrebných na zvolenie kandidáta, verejné vypočutie uchádzačov, verejné hlasovanie poslancov či štvorročný cyklus obmeny sudcov na Ústavnom súde.
Tieto zásadné zmeny vypracovalo a žiada zaviesť do praxe 38 signatárov z právnej oblasti, medzi ktorými sú napríklad súčasní a bývalí ústavní sudcovia, univerzitní akademici, sudcovia Najvyššieho súdu, advokáti či právnici.
Podľa ich oficiálneho stanoviska, ktoré agentúre SITA poskytol Juraj Rizman z organizácie Via Iuris, je voľba nových ústavných sudcov jednou z najvýznamnejších udalostí v roku 2018.
Koncom roka sa bude v Národnej rade totiž voliť až 18 kandidátov, z ktorých vo februári 2019 prezident vymenuje nových deväť sudcov Ústavného súdu. Títo úspešní uchádzači budú rozhodovať v rámci svojho mandátu až do roku 2031.
Veľká výzva
"Skúsenosti s výberom ústavných sudcov v minulosti jednoznačne ukázali, že zásadná zmena systému ich výberu predstavuje jednu z najväčších výziev prvého štvrťstoročia existencie Ústavného súdu SR," uviedol jeden z autorov návrhu zmien Marián Porvažník z Iniciatívy za lepšiu advokáciu.

Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied a z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a tiež spoluautorka návrhu tvrdí, že právna obec nemôže čakať na zmenu politickej kultúry.
Podľa jej slov by sa po zavedení navrhovaných zmien zvýšili nároky na uchádzačov a navyše sa sprehľadnil celý proces ich výberu.
„Nemožno so založenými rukami čakať na zmenu politickej kultúry. Náš návrh ašpiruje nielen na spresnenie a zvýšenie požiadaviek na kandidátov a kandidátky na ústavných sudcov, ale aj na skvalitnenie procesu ich výberu," povedala Berdisová.
Odborníci žiadajú zmeny
V prípade zavedenia navrhovaných zmien signatármi by po novom bolo potrebných na zvolenie kandidáta až 90 hlasov poslancov.

Tiež by bola ukotvená požiadavka, že ústavný sudca musí byť uznávaným odborníkom či spĺňať požiadavku bezúhonnosti.
Právni odborníci rovnako navrhujú, aby sa zlepšilo verejné vypočutie uchádzačov, čím by mala verejnosť aj poslanci viac podrobných informácií o konkrétnych kandidátoch.
Poslancom by pri vypočutí tiež pomohla odborná komisia. Medzi najzásadnejšie návrhy patrí štvorročný cyklus obmeny, ktorý by zabránil výmene väčšiny ústavných sudcov naraz.
Zriadil by sa tiež inštitút náhradníkov spomedzi nevymenovaných uchádzačov prezidentom Slovenskej republiky tak, aby nemusel opätovne rozhodovať parlament.
V súčasnosti na zvolenie kandidátov stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov v národnej rade, čiže najmenej 39.
Všetko meniť netreba
Podľa Petra Wilflinga z organizácie Via Iuris nie je potrebné meniť všetko, pretože to nemusí automaticky znamenať zlepšenie. Niektoré požiadavky preto signatári zmien navrhujú ponechať.
"Nie každá zmena však prispeje k zvýšeniu kvality ústavného súdu. Prípadné zvýšenie požadovaného veku sudcov z doterajších 40 na 45 rokov, o ktorom hovoril premiér Peter Pellegrini (Smer), by bolo naopak škodlivé a mohlo by znížiť kvalitu ústavného súdu," uviedol Wilfling.
Súčasne dodal, že požadovaný vek 40 rokov je úplne dostatočný, za primeraný ho pokladá aj Benátska komisia a zvýšenie tejto vekovej hranice by zablokovalo možnosť kandidovať pre ústavných právnikov z mladšej generácie a mohlo by spôsobiť nedostatok vhodných kandidátov na sudcov.