Adopcia na Slovensku je komplikovaný a netransparentný proces. Nefunguje to. Poradovník vôbec nejde podľa poradia. Každé dva roky, ktoré čakáte sa musíte podrobiť 30 hodinovej konzultácie so psychológom (ktorý určí, či na to máte). Prípravu je potrebné zopakovať aj vtedy, ak niečo vo svojich požiadavkách na dieťa zmeníte alebo sa napr zosobasite (ci inak zmenite svoje podmienky). Zároveň musíte mať príjem (teda celú dovolenku použijete na psychologickú prípravu, keďže ju treba rozdeliť na 15 dní). Dá sa tam aj trošku čarovať, aby sa to skresalo, ale aj tak je to na hanbu, že to niekto takto vymyslel. Bude preverovaná vaša povesť, plat, bývanie, musíte mat vybavenie (postielku, detsku izbu) a to aj vtedy, keď viete že ešte mesiace žiadne dieťa mať nebudete. Keď sa vám po štyroch rokoch niekto ozve, musíte absolvovsť aspoň 3 návštevy detského domova, potom vám ho začnú “požičiavať”, nech sa u vás oťuká. A potom sa rieši súd, ktorý sa neskutočne vlečie. Vy ste v strese, lebo neviete kolko máte pojednávaní, a dovolenku už nemáte žiadnu. Ste zahnaný do kúta. Do poslednej chvíle s rozsudkom ste pre to dieťa nikto a mozete sa len prizerať, ako sa s vasim dietatom zaobchadza (ako sa riesia resp. neriesia jeho zdravotne potreby). A vsetci vam tvrdia ze to nie je dobre, ale zakon je zakon a ten paradoxne akoze chrani dieta - pred vami, netvorom, ktory si ho chce osvojit. Kolko je takychto pripadov zneuzivania po adopcii, ze to inak nejde? A je dieta v detskom domove az v takom bezpeci, ze zrychlit proces adopcie je neprijatelny?