BRATISLAVA. Devätnásť rokov po vydaní Mečiarových amnestií sa beztrestnosť skutkov súvisiacich so zavlečením Michala Kováča mladšieho ruší. Ústavný súd v stredu definitívne potvrdil zrušenie amnestií, ktoré odhlasovali poslanci ešte začiatkom apríla.
O návrhu rozhodovalo plénum súdu, teda všetkých jeho desať sudcov, keďže zvyšné sú dlhodobo neobsadené. Stanovisko padlo dnes poobede. Za zrušenie amnestií hlasovalo osem sudcov, dvaja boli proti.
Ústavný súd informáciu potvrdil už aj oficiálne, ako prvé ju priniesli tvnoviny.sk.
Obaja sudcovia, ktorí boli proti zrušeniu amnestií - Milan Ľalík a Peter Brňák, pripojili k rozhodnutiu odlišné stanoviská. Brňák je bývalým poslancom za HZDS Vladimíra Mečiara, Ľalík bol zas v čase pôsobenia na Najvyššom súde považovaný za pravú ruku Štefana Harabina, kedysi ministra za HZDS.
Podobne pripojili odlišné stanoviská aj ďalší traja sudcovia vrátane predsedníčky súdu Ivetty Macejkovej. Hoci sami rušenie amnestií podporili, vysvetľujú v nich svoje názory na odôvodnenie tohto konania, ktorými sa líšia od zvyšných sudcov.
Odlišné stanoviská sudcov zverejnené zatiaľ nie sú, no súd už vydal rozšírenú tlačovú správu s popisom odôvodnení.
"Je zjavné, že išlo o samo-amnestiu, ktorou došlo k neprípustnému zásahu aj do ďalších princípov demokratického a právneho štátu," napísali sudcovia k rozhodnutiu. Mečiar podľa nich pri vydávaní amnestií porušil princíp zákazu svojvôle či princíp ochrany ľudských práv a základných hodnôt, ale aj princíp deľby moci, transparentnosti či ochrany dôvery ľudí v právny štát.
"Ústavný súd zároveň zdôraznil, že intenzitu svojvôle prezidenta Michala Kováča nemožno porovnávať s intenzitou, akou zneužil svoju právomoc predseda vlády Vladimír Mečiar amnestovaním skutkov súvisiacich s tzv. zmareným referendom a zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny," dodali sudcovia k téme rušenia milosti pre prezidentovho syna, ktorá je súčasťou posudzovaného zákona.

Dôležitý signál pre všetkých
Rozhodnutie Ústavného súdu už privítalo združenie Via Iuris, ktoré v marci rozbehlo petíciu za tento krok.
"Sme veľmi radi, že Ústavný súd potvrdil, že ak je štátny orgán podozrivý zo spáchania trestného činu proti občanom, tak páchateľom nemožno navždy zabezpečiť beztrestnosť ani zneužitím inštitútu amnestie,“ povedal Peter Wilfling zo združenia.
To, že účelové amnestie sú zrušené a páchatelia budú musieť nakoniec predsa len čeliť spravodlivosti, hoci po viacerých rokoch, je podľa jeho slov dôležitý signál pre všetkých občanov Slovenska.
Pozitívne reakcie už prichádzajú aj od politikov - koaličných i opozičných. S riešením, ktoré je právne čisté, prišli vládne strany len v marci tohto roku.
"Opäť sa ukázalo, že všetci, ktorí nás upodozrievali z nepoctivej hry, sa zasa hlboko mýlili," vyhlásil premiér Robert Fico (Smer) v reakcii na rozhodnutie súdu.
Sám bol pritom v minulosti zástancom názoru, že amnestie sú nezrušiteľné. "Amnestie sú nezrušiteľné, to predsa každý vie, kto má základné právnické vzdelanie," vyhlasoval Fico ešte v novembri minulého roka.

Čo bude nasledovať teraz
Zrušenie amnestií znamená, že sa môže na súde obnoviť konanie vo veci zavlečenia exprezidentovho syna. Spis s obžalobou leží v súčasnosti na bratislavskom okresnom súde v archíve, keďže po amnestovaní skutkov sa vo veci nemohlo konať.
Prokurátor Michal Serbin ešte v roku 2000 podal návrh na obžalobu trinástich ľudí vrátane bývalého šéfa SIS Ivana Lexu. Medzi ďalšími obžalovanými sú bývalí príslušníci SIS Gejza Valjent, Milan Lovich, Michal Hrbáček či bývalý elitný policajt Ľuboš Kosík, ktorý je v súčasnosti na úteku v africkom Mali.

Zrušenie vôbec nebolo isté
Rozhodnutie, čo ďalej s amnestiami, dosiaľ stálo už len na Ústavnom súde, ktorý mal posúdiť, či je tento krok v súlade s ústavou. Ak by vyhlásil, že ústave odporuje, amnestie by ostali nedotknuteľné aj v budúcnosti.
Naopak, ak by rozhodnúť nestihol do 60-dňovej lehoty alebo by sa medzi sudcami nenašla nadpolovičná väčšina, konanie by sa zastavilo a znamenalo by to, že amnestie sú aj tak zrušené.
O tom, či sa Ústavný súd odhodlá na zrušenie amnestií, vládli vopred pochybnosti. Rozhodovali totiž o nich aj dvaja sudcovia, ktorí sami vopred avizovali, že sa v prípade cítia zaujatí, no z hlasovania ich súd neoslobodil.
Sudca Ladislav Orosz, ktorý je bývalým poslancom SDĽ, sa už pred sedemnástimi rokmi snažil, aby parlament zrušil amnestie podobným spôsobom, ako to teraz presadila trojkoalícia Smer - SNS - Most-Híd. Navrhoval vtedy zákon, ktorý by právomoc zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara zveril práve Ústavnému súdu.
Naopak, sudca Peter Brňák, ktorý v rovnakom čase sedel v parlamente ako poslanec HZDS, sa o pokusoch rušiť amnestie vyjadril, že ide o „vyprážanie snehových gulí“. V stredu sa ukázalo, že Brňák v tomto duchu aj hlasoval a práve on je jedných z dvoch sudcov s odlišnými stanoviskami.

Rôzne názory na rušenie amnestií boli roky aj medzi politikmi. Situácia sa obrátila až začiatkom roka. Do kín sa vtedy dostal film Únos a z prieskumu verejnej mienky agentúry Focus vyšlo, že tento krok podporuje 63 percent ľudí.
Premiér Robert Fico napokon prvýkrát pripustil možnosť zrušenia amnestií v marci a Národná rada tento zámer schválila už nasledujúci mesiac. V parlamente išlo v poradí už o ôsmy návrh na ich zrušenie.


Beata
Balogová
