BRATISLAVA. Nedávne župné voľby boli v poradí piate, v ktorých si ľudia vyberali šéfov krajov či svojich poslancov. Ešte v roku 2001 pritom nechýbalo veľa a namiesto ôsmich županov by ich bolo dvanásť. Samostatne by totiž existovali napríklad aj komárňanská župa, pohronská, šarišská, zemplínska alebo gemersko-novohradská župa.
„Reformou by sa mali napraviť chyby z predchádzajúceho obdobia. Musíme priblížiť verejnú správu občanom. (...) Posunie sa riešenie regionálnych problémov z celoštátnej úrovne na tú úroveň, kam patria – do jednotlivých oblastí Slovenska,“ vysvetľoval v tom čase hlavnú ideu zmien vládny splnomocnenec Viktor Nižňanský, ktorý reformu verejnej správy dostal na starosti.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
Hoci išlo o tému, ktorá voličov len ťažko zaujme, v tom čase sa javila ako kľúčová. Reforma verejnej správy bola totiž jednou z podmienok vstupu do Európskej únie. Ukazovalo sa tiež, že lepšie rozdelenie krajiny by štátu ušetrilo peniaze a zároveň by mohlo vyrovnať priepastné rozdiely medzi jednotlivými okresmi.
Rozčlenenie krajiny na menšie celky pritom na Slovensku dlhodobo chýbalo. Pôvodné členenie na Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj totiž po páde komunizmu zaniklo a štát sa delil len na 38 okresov. Samostatné Slovensko sa však centralizovaného riadenia nezbavilo. Nepomohla ani reforma v roku 1996, ktorá síce zaviedla osem krajov a 79 okresných úradov, ale išlo len o administratívne členenie.

Nová vláda na čele s Mikulášom Dzurindom si tak v roku 1998 dala medzi predsavzatia práve decentralizáciu i nové územné usporiadanie.
Pracovná skupina na čele s Nižňanským mala svoje návrhy pripraviť vláde na schválenie pôvodne do marca 2000. Nezhoda na tom, ako má vyzerať nové členenie, viedla k ročnému časovému sklzu. Viedla, navyše, takmer k rozpadu vlády.
Na západe nič nového
„Naši partneri sa rozhodli, že budú realizovať územnosprávne členenie spôsobom – na západe nič nového a všade inde zmeny,“ okomentoval prvé návrhy zmien šéf SMK Béla Bugár. Smerovanie vládnej diskusie o novom členení Slovenska sa mu nepáčilo natoľko, že v marci 2001 spolu s ďalšími straníckymi kolegami predčasne odišiel z rokovania koaličnej rady.
Spojenie „na západe nič nového“ sa stalo v ďalších týždňoch prezývkou celej vládnej reformy. Kým totiž Nižňanského tím prišiel s odporúčaním rozdeliť krajinu na dvanásť vyšších územných celkov, na detaily tohto členenia mali koaličné strany vlastné názory.
SMK tak navrhla vlastné štyri varianty, ktoré rátali napríklad aj s komárňanskou župou. Pri týchto návrhoch by sa vo viacerých župách dosiahlo vyššie percentuálne zastúpenie Maďarov ako pri pôvodnom návrhu Nižňanského.