SME 25 ROKOV

Rok 2013: Ľudia dali prednosť fašizmu pred Smerom

Vlády sa nevedeli vysporiadať s lídrami neonacistickej scény, teraz ich majú v parlamente.

Ilustračné foto (Zdroj: Archív SME )
Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: SME vás prevedie cez štvrťstoročie

BRATISLAVA. „Rozdrvme ich na prach, na prach, rozkopme ich na prach, na prach,“ kričí spoza mikrofónu spevák kapely Krátky proces Rastislav Rogel, kým chlap v rifľovej bunde vedľa neho opakovane s úsmevom na tvári hajluje. Holohlaví fanúšikovia v bomberách ho zdravia rovnakým gestom.

Video z hudobného festivalu v českom Bzenci v roku 1991 je dodnes verejne prístupné na internete a ukazuje na neonacistické pozadie Rogela a jeho fanúšikov.

Títo neonacisti sa o pár rokov neskôr po rozdelení Československa a nástupe Vladimíra Mečiara k moci vulgárne predvádzali po uliciach, napádali ľudí a organizovali koncerty v kultúrnych domoch ako hocijaké iné kapely.

Článok pokračuje pod video reklamou

Laxný prístup polície sa zmenil až po tom, čo bejzbalovými palicami dobili na smrť Rómku Anastáziu Balážovú v Žiline v roku 2000. Polícia zriadila špecialistov na extrémizmus, robila preventívne razie v podnikoch a neonacisti sa postupne stiahli do úzadia.

Kým sa však polícia tešila z klesajúceho množstva napadnutí neonacistami, nevšímala si rastúci vplyv ich lídrov. Ľudia ako Rogel aj napriek jasným prepojeniam na extrémistov, rasistickej rétorike a viacerým bitkám ostávali nepotrestaní.

Od roku 2003 sa medzi týmito lídrami začal vynímať stredoškolský učiteľ z Banskej Bystrice Marian Kotleba. Spočiatku bol podľa miestneho reportéra Daniela Vraždu skôr smiešny ako odstrašujúci. Stojac na námestiach v uniforme a nudným príhovorom málokoho zaujal.

Množstvo analytikov preto potom ostalo prekvapených, keď Kotleba v roku 2013 porazil smeráckeho kandidáta Vladimíra Maňku. Viac ako 55 percent voličov v týchto krajských voľbách dalo hlas človeku, ktorý otvorene pohŕda parlamentnou demokraciou. Zahraničné médiá začali písať o neonacistovi na čele jednej slovenskej župy a extrémizmus sa stal jednou z hlavných tém spoločenskej diskusie.

„Polícia sa sústredila viac na to, aby hľadala neonacistov, ktorí kreslia hákové kríže na múry a úplne prehliadala ich politické ambície,“ komentovala vtedy pre SME Kotlebovo víťazstvo Irena Biháriová z organizácie Ľudia proti rasizmu.

Nenávisť bez trestu

Rogela aj Kotlebu v minulosti viackrát pre extrémizmus riešila polícia, dokázať sa to však slovenským orgánom nepodarilo.

Rogel sa tak naďalej nerušene mohol venovať kariére v oblasti kultúry a dabovať napríklad detský animovaný film Rodinka úžasných či objavovať sa v rôznych televíznych seriáloch.

Svoju skupinu napríklad premenoval na Juden Mord (Vražda židov) a vo svojich textoch mal aj výzvu „zdvihnite pravicu, hajlujte s nami,“. Skupinu vyšetrovala polícia, ale bez výsledku. Najprv sa im stratilo CD s Rogelovými nahrávkami a neskôr šiel celý prípad do stratena. Bratislavská polícia sa k tomu nevyjadruje a prokuratúra tvrdí, že podnet na kapelu nemá.

Rogel bol takisto spolu s ďalším mužom obžalovaný z toho, že v júli 2008 vtrhli do bratislavského klubu Obluda, napádali zákazníkov a vykrikovali fašistické heslá. Súd ich napokon oslobodil po tom, čo si svedkovia zrazu nevedeli spomenúť, čo sa vtedy vlastne stalo.

Dnes podobne ako Rogel na Slovenskej scéne bez problémov vystupuje aj spevák Ondrej Ďurica.

V jednej z jeho skladieb sa napríklad spieva: „Potrestáme každého zradcu rasy. Tento dotyk bude osudný. Kto sa proti nám postaví – okúsi pach smrti.“

Len nedávno vyšlo na povrch, že extrémisti dlhé roky tajne koncertovali v kravíne v Plaveckom Mikuláši. O týchto koncertoch sa medzi odborníkmi vedelo, polícia však mala problém zasiahnuť.

„Hajlovanie v uzavretom priestore s uzavretou skupinou je ťažko dokázateľné,“ vysvetľoval v júli tohto roka po prepuknutí škandálu Martin Smiško, riaditeľ Národnej jednotky boja proti terorizmu a extrémizmu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Rok 2013: Už vieme, za čo sme Kotlebovi vďační

Hranice Mariana Kotlebu

Kam až môže zájsť dlhé roky zisťoval aj Marian Kotleba.

V roku 2005 čelil obvineniu z extrémizmu, keďže organizoval v uliciach rôzne stretnutia a vyhlasoval, že „židom, ktorí len z milosti slovenského národa žijú na našom území, až bytostne prekáža všetko, čo je slovenské, národné a kresťanské“.

Na demonštrácii v Modre mal vedľa tribúny zase pripravené balenia cukru so slovenským znakom a nápisom „Radšej drahší od Slováka ako lacný od žida“.

Extrémizmus mu však nikdy nedokázali. O uniformách, ktoré jeho prívrženci nosili, znalecký posudok Múzea SNP v Banskej Bystrici povedal, že na pôvodné gardistické sa iba podobajú.

Ani Kotlebovský pozdrav „Na stráž!“, ktorý používala Hlinkova garda, prokuratúre neprekážal. Podľa znaleckého posudku totiž nie je pozdravom Hlinkovej gardy, ak dotyčný súčasne nezdvihne aj pravicu do výšky očí.

Práve súdnoznalecké posudky sú podľa odborníkov jedným z problémov, prečo sa na Slovensku nepodarilo extrémistické prejavy a symboliku v minulosti stíhať. Extrémisti šikovne využívajú medzery v dokazovaní.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Rok 2013: Sagan chytal zadok a potom ľutoval

Kotleba sa prispôsobil

Jedinou prekážkou v Kotlebovej kariére bolo rozpustenie jeho strany Slovenská pospolitosť - Národná strana v marci 2006. V stanovách sa totiž hlásila k stavovskému štátu, čo bolo v rozpore s ústavou.

Kotleba si potom založil novú stranu, ktorá už stavovský štát nespomínala. S požehnaním slovenských úradov, ktoré odvtedy v jeho aktivitách žiaden extrémizmus nevideli, si tak Kotleba postupne mohol získavať priazeň extrémistov aj bežných voličov.

Namiesto uniformy si Kotleba začal obliekať sako, hlásanie myšlienky stavovského štátu zase vymenil za verbálne útoky na Rómov. Postupne tak naberal podporu najmä v regiónoch, kde bol predtým silný Smer. Regionálne voľby v roku 2013 ukázali, ako hlboko Smer situáciu podcenil.

„Ja byť pánom Kaníkom, tak sa stratím z povrchu zemského,“ reagoval posmešne Fico po prvom kole volieb v Banskobystrickom kraji, kde Kotleba prekrúžkoval kandidáta pravice Ľudovíta Kaníka.

V ďalšom kole však Kotleba porazil aj Ficovho kandidáta Maňku. O tri roky neskôr sa dostal do parlamentu s 8,4 percenta hlasov a ĽSNS získala 14 kresiel.

S Kotlebovými úspechmi sa po rokoch neonacisti znovu začali viditeľne prejavovať v uliciach. Usporadúvajú koncerty v bežných podnikoch, organizujú protesty proti islamu a došlo aj k viacerým napadnutiam.

Jedným z najznámejších je incident pred barom Mariatchi v októbri 2013, na ktorý upozornil denník SME. Holohlaví muži vtedy napadli zákazníkov baru a niektorých kopali na zemi do hlavy. Súdne pojednávania s niektorými aktérmi dodnes prebiehajú.

Nové pravidlá

Kotlebov úspech zároveň znovu otvoril otázku, ako má štát bojovať proti extrémizmu. Tretia Ficova vláda začala od roku 2016 robiť zmeny v oblastiach, ktoré dovtedy zanedbávala.

Ministerstvo vnútra napríklad od roku 2014 rušilo samostatné policajné oddelenia na boj s extrémizmom a diváckym násilím v každom kraji. Vo februári tohto roku ministerstvo už zriadilo novú jednotku na boj proti terorizmu a extrémizmu.

Zároveň sa ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej (Most-Híd) podarilo sprísniť tresty za prejavy extrémizmu a tiež spresnila definíciu toho, čo môže byť pokladané za extrémistické či rasovo motivované správanie.

Ministerstvo spravodlivosti nedávno zriadilo znalecký odbor pre oblasť extrémizmu.

So samotným Kotlebom sa začalo spájať čoraz viac káuz. Do župných podnikov dosadil rodinu, zamestnával súdne trestaných násilníkov a objavili sa aj podozrenia z manipulácie verejnej súťaže pri oprave ciest či predaji vyradeného majetku.

V súčasnosti je Kotleba znovu obvinený z extrémizmu za rozdávanie šekov v hodnote 1488 eur, keďže číslo 1488 je súčasťou neonacistickej symboliky. Najvyšší súd sa zaoberá žiadosťou prokuratúry, aby rozpustil aj jeho druhú stranu.

Po štyroch rokoch na politickom výslní sa župné voľby v tomto roku skončili pre Kotlebu a jeho stranu fiaskom. Kotleba boj o kreslo župana zdrvujúco prehral a jeho strana má v krajských zastupiteľstvách len dvoch poslancov. Napriek kauzám a výraznej porážke v krajských voľbách si však Kotleba dlhodobo drží volebné preferencie okolo desať percent.

Aj prehraté krajské voľby ukázali, že jeho málo známi kandidáti na župana vedia medzi ľuďmi získať od troch do siedmich percent. To stačí na to, aby sa Kotleba aj naďalej udržal v parlamente.

„Výsledky všetkých kandidátov ĽSNS za županov nepredstavujú taký debakel, čo sa podpory strany týka, ako to médiá v mnohých prípadoch naznačujú,“ napísal pre SME v reakcii na voľby Tomáš Nociar, politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice.

„Aj napriek „oslobodeniu Bystrice“ je na prílišný optimizmus v tomto smere momentálne priskoro,“ dodal.

Téma: 25 rokov denníka SME


Článok je zaradený aj do ďalších tém Extrémizmus, Marian Kotleba

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Verejné korčuľovanie je preč. Čo spravil Ramsay s reprezentáciou?

Kam sa posunula slovenská hokejová reprezentácia od posledného šampionátu v Kolíne? Slováci našli systém, disciplínu ešte nie.

KOMENTÁRE

SNS miznú granáty, ale báť sa máme marihuany

Kto sa niekedy dotkol kokaínu, stal sa zrejme zlom a patrí do trestnice.

Neprehliadnite tiež

Kiska podpísal novelu o vyvlastňovaní súkromných pozemkov s envirozáťažami

Novela podľa Sólymosa reaguje aj na situáciu s plánovanou sanáciou skládky vo Vrakuni.

Razia v pekárni odhalila nelegálnu prácu Ukrajiniek

Obidve vyhostili a dostali zákaz vstupu na naše územie.

Borisa Kollára stále vyšetrujú pre správy s chvankyňou Čistého dňa

Kollár sa ku komunikácii s klientkou galantského resocializačného zariadenia priznal.

Exšéf Drukosu František Mojžiš sa môže dostať na slobodu

Mojžiš žiada o prepustenie na slobodu po dvoch tretinách trestu.