BRATISLAVA. „Rozdrvme ich na prach, na prach, rozkopme ich na prach, na prach,“ kričí spoza mikrofónu spevák kapely Krátky proces Rastislav Rogel, kým chlap v rifľovej bunde vedľa neho opakovane s úsmevom na tvári hajluje. Holohlaví fanúšikovia v bomberách ho zdravia rovnakým gestom.
Video z hudobného festivalu v českom Bzenci v roku 1991 je dodnes verejne prístupné na internete a ukazuje na neonacistické pozadie Rogela a jeho fanúšikov.
Títo neonacisti sa o pár rokov neskôr po rozdelení Československa a nástupe Vladimíra Mečiara k moci vulgárne predvádzali po uliciach, napádali ľudí a organizovali koncerty v kultúrnych domoch ako hocijaké iné kapely.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
Laxný prístup polície sa zmenil až po tom, čo bejzbalovými palicami dobili na smrť Rómku Anastáziu Balážovú v Žiline v roku 2000. Polícia zriadila špecialistov na extrémizmus, robila preventívne razie v podnikoch a neonacisti sa postupne stiahli do úzadia.
Kým sa však polícia tešila z klesajúceho množstva napadnutí neonacistami, nevšímala si rastúci vplyv ich lídrov. Ľudia ako Rogel aj napriek jasným prepojeniam na extrémistov, rasistickej rétorike a viacerým bitkám ostávali nepotrestaní.
Od roku 2003 sa medzi týmito lídrami začal vynímať stredoškolský učiteľ z Banskej Bystrice Marian Kotleba. Spočiatku bol podľa miestneho reportéra Daniela Vraždu skôr smiešny ako odstrašujúci. Stojac na námestiach v uniforme a nudným príhovorom málokoho zaujal.
Množstvo analytikov preto potom ostalo prekvapených, keď Kotleba v roku 2013 porazil smeráckeho kandidáta Vladimíra Maňku. Viac ako 55 percent voličov v týchto krajských voľbách dalo hlas človeku, ktorý otvorene pohŕda parlamentnou demokraciou. Zahraničné médiá začali písať o neonacistovi na čele jednej slovenskej župy a extrémizmus sa stal jednou z hlavných tém spoločenskej diskusie.
