Poslom z pekla mnohí neverili
Do vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau odvliekli nacisti a ich prisluhovači státisíce ľudí.
Videli hrôzu a smrť. Poslom z pekla mnohí neverili Čítajte Z tábora sa pred 75 rokmi podarilo utiecť Alfrédovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi. Svoje svedectvo vyrozprávali v Žiline a na základe ich výpovedí vznikla 32-stranová Osvienčimská správa.
Vrba a Wetzler chceli varovať pred plánovanými deportáciam.
O hrôzach, ktoré sa odohrávali v tábore však vedeli politické špičky sveta ešte skôr, ako sa podarilo dvom slovenským Židom ujsť z Osvienčimu.
A to aj vďaka odvahe a statočnosti mužov, ako boli Jan Karski alebo Witold Pilecki.
Prvé deportácie sa stále zamlčiavajú
Hlinkova slovenská ľudová strana, četníci a gardisti realizovali prvé deportácie Židov z územia Slovenska už krátko po vyhlásení autonómie.
Žiadne vyvrcholenie snáh Slovákov, iba ďalšia hanba Čítajte Do novembrovej zimy, na pusté pole za Bratislavou, vyviezli stovky ľudí.
Z Viedne prišli Slovákom tajne radiť nacisti s Adolfom Eichmannom.
Medzinárodná hanba je dodnes zamlčiavaným úsekom našich dejín.
Po vyhlásení autonómie Slovenska nabrali udalosti rýchly spád.
Prežila Birkenau aj pochod smrti
Julianna Földesné prežila Birkenau aj pochod smrti. Vo vagónoch pre dobytok sa viac ako týždeň tlačili stovky ľudí, medzi nimi aj Julianna so svojou mamou Annou.
Prežila Birkenau aj pochod smrti, v Orbánovi vidí hrozbu Čítajte Ihneď po príchode do Auschwitzu nastala selekcia. Julianna si pamätá, že ona s matkou bola zaradená do skupiny, kam inak brali deti a starých ľudí.
Vtedy stretla na nádvorí svoju sestru. Tá ju pri selekcii posunkami rúk nasmerovala, aby sa dostala na opačnú stranu, ako bola zaradená ich mama. To jej zachránilo život.
Následne ju umiestnili do priľahlého tábora Birkenau. Tam ju opäť šťastným pričinením zachránila sestra Margita.
Počas čakania na sprchy ju chytila za ruku a vyšmykli sa zo skupiny, kde sa ľudia vyzliekali, rýchlo ju obliekla do vecí, čo boli po ruke a obe sa začlenili k neďaleko stojacim ľudom.
Nakoniec dodáva, že „vtedy sa zachránili, lebo im tam došiel plyn.“
V tábore smrti začala hrať divadlo
Dalma Špitzerová sa narodila v Piešťanoch, ale celé detstvo prežila v Liptovskom Mikuláši.
Jej rodina zahynula. Sama nevedela či prežije, v tábore začala hrať divadlo Čítajte Keď sa na jar v štyridsiatom druhom začali transporty zo Slovenského štátu do vyhladzovacích táborov, mala Dalma iba pätnásť rokov, staršie sestry mali osemnásť a sedemnásť. V tábore Nováky strávila skoro dva roky a pracovala v dielni, kde sa šili brašny.
Neskôr v Novákoch začala hrať aj divadlo.
Jej prvou rolou bola postava Emily Marty z Čapkovej hry Vec Makropulos.
A hoci spoluväzeň, ktorý predstavenie režíroval, jej úlohu nechcel dať pre jej mladý vek, neskôr s jej angažovaním súhlasil.
Po nežnej revolúcii v deväťdesiatych rokoch založila súkromné herecké štúdio, s ktorým vyhrala medzinárodnú cenu v Paríži.
V januári 2016 dostala od prezidenta Andreja Kisku najvyššie štátne vyznamenanie.
Vnuk a stará mama prežili v Terezíne
V čase, keď sa Jozef Klein narodil, platili už vo vtedajšom Slovenskom štáte protižidovské nariadenia a naplno prebiehal aj proces arizácie.
Malý vnuk a stará mama spolu prežili v Terezíne, tehotná mama sa skrývala Čítajte Malý Jozef bol na vychádzke so starou mamou, keď ich gestapáci zatkli a posledným transportom odviezli do zberného tábora v Seredi a odtiaľ následne do koncentračného tábora v Terezíne.
Jozef si zo života v Terezíne takmer nič nepamätá, keďže bol vtedy malé dieťa, no niektoré spomienky si predsa len drží v hlave z babkinho rozprávania.
Jeho mama sa počas vojny schovávala u rôznych ľudí, aj u takých, ktorí neboli židovského náboženstva.
Pred Mengelem kľačala na kolenách
Valéria Slamová si z detstva pamätá, ako raz chcela cestovať do neďalekého mesta, zostala však ohromená, keď na autobuse uvidela veľký nápis „Psom a židom vstup zakázaný“.
Valéria Slamová: Prežila Auschwitz aj pochod smrti, pred Mengelem kľačala na kolenách, aby ju nechal žiť Čítajte V júni 1944 jej rodinu s mnohými ďalšími naložili do dobytčích vagónov, aby nastúpili na cestu do Poľska.
Hneď po príchode do Auschwitzu ju odtrhli od rodičov a súrodencov. Už nikdy ich nevidela.
Valériu sužoval ukrutný hlad, trpela omrzlinami prsníka.
Po nociach ich esesáci nahnali do maštale, kde bolo aspoň teplo, avšak veľmi ich trápili vši a hnisavé rany, a hrebeň sa dal požičať len za poldňový chlieb.
Skladala košele po mŕtvych ľuďoch
Margita Schwalbová sa ako medička dostala do ženskej väzenskej nemocnice a bola tak priamou svedkyňou hrôz zverského systému, pseudovedeckých pokusov na väzňoch aj zostavovania nepravdivých štatistických údajov, ktoré kryli organizované zabíjanie.
Poznám príbeh ženy, ktorá v Osvienčime skladala košele po mŕtvych ľuďoch Čítajte V Auschwitzi skladala košele po splynovaných ľuďoch. Čo košeľa, to mŕtvy človek. Státisíce košieľ. Státisíce mŕtvych.
Pamätníci hovoria o pochode smrti a o živelnom zabíjaní len pár dní pred koncom vojny i o návrate domov.
Práve ten je často najsmutnejšou časťou príbehu, pretože obsahuje výpočet mien príbuzných, ktorých už nikdy nenašli.
Niekedy ide len o konštatovanie, že zahynuli všetci. Rodičia, bratia, sestry, tety, ujovia, bratranci, sesternice.
Hudobníci zo židovských rodín
Zažili fenomenálne hudobné úspechy vo svete, no ich mená málokomu niečo hovoria.
Hral do tanca aj tým, ktorí jeho blízkych poslali do koncentračných táborov Čítajte Ich rodiskami nie sú metropoly Paríž, Berlín alebo Viedeň, ale Lučenec, Košice, Trnava či Karlove Vary.
Hudobníci, ktorí pochádzali zo židovských rodín, prišli po roku 1933 v Nemecku o možnosť pôsobiť vo svojom povolaní medzi prvými.
O to, aby bol hudobný svet len árijský, sa starala Hudobná komora, ktorá sprostredkovala muzikantom zamestnanie.
Jej členmi nemohli byť Židia, bolo zakázané aj uvádzanie diel židovských autorov.
Chuť žihľavovej polievky
Magdaléna Sternová pochádza z veľkej košickej rodiny, z ktorej sa zachránili len štyri dievčatá. Z Košíc odišla rodina tretím transportom 25. mája 1944.
V Osvienčime spoznala cenu kúska chleba a žihľavovej polievky Čítajte Na otca a brata si už Magda z tábora nepamätá. Štyri dcéry išli s mamou, pri rozdeľovaní poslal Mengele ju a dve mladšie – 13-ročnú Martu a 15-ročnú Juditu na jednu stranu, Magda so staršou sestrou Alicou išli na druhú.
Inštinkt radil Magde, aby k nim zavolala Juditu a tej sa v tme nepozorovane podarilo prekĺznuť k obom sestrám.
Tým ju zachránila. Mamu a Martu však už nikdy viac nevideli. „Pamätám sa, že prvé dni som ani nejedla, lebo som nemohla. Potom už všetko dostalo cenu. Kúsok chleba bola veľká cennosť.“
Beata
Balogová
