Novú vládu čaká v lete ťažká skúška, voľba generálneho prokurátora

BRATISLAVA. Novú vládu čaká ťažká skúška už v letných mesiacoch, počas ktorých bude hľadať a voliť nového generálneho prokurátora.

Hoci budúci premiér Igor Matovič (OĽaNO) spomína prípadnú ústavnú väčšinu v parlamente najmä v súvislosti s bezpečnostnými previerkami sudcov, viaceré strany deklarujú presadenie zmien aj na generálnej prokuratúre (GP).

Jej súčasnému šéfovi Jaromírovi Čižnárovi totiž v júli uplynie funkčné obdobie. V praxi sa však môže predĺžiť dovtedy, kým poslanci nezvolia jeho nástupcu.

V súvislosti s prokuratúrou sa často hovorí napríklad o rozšírení okruhu oprávnených osôb či inštitúcií, ktoré by mohli navrhovať vlastných kandidátov.

Poslancov čaká kľúčová voľba

Nadácia Zastavme korupciu však pripomína, že problematické môžu byť aj príliš silné kompetencie šéfa prokuratúry, ktorý prakticky môže vstúpiť do akéhokoľvek trestného konania svojich podriadených.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Čaputová: Kľúčová udalosť bude voľba generálneho prokurátora Čítajte

„Najkľúčovejšia je voľba generálneho prokurátora, ktorá je v súčasnosti príliš politická. To by sme my navrhovali zmeniť, aby vrcholové posty zastávali nezávislí odborníci," povedala riaditeľka nadácie Zuzana Petková ešte v januári pre agentúru SITA.

Druhou kľúčovou oblasťou možno podľa Petkovej oslabiť príliš silnú moc generálneho prokurátora, prípadne zaviesť väčšiu kontrolu jeho rozhodnutí.

"Prakticky totiž môže šéf prokuratúry zasiahnuť do akéhokoľvek trestného konania, ktoré vedie jeho podriadený či už okresný, alebo krajský prokurátor," povedala Petková.

Voľbu šéfa prokuratúry pripomína aj organizácia Via Iuris. Podľa nej ide o jednu z najkľúčovejších udalostí tohto roka.

„Jednou z najočakávanejších udalostí v roku 2020 bude, samozrejme, voľba nového generálneho prokurátora, preto by kľúčovou témou spravodlivosti mal byť kvalitný výber pri obsadzovaní tohto postu," tvrdí mimovládka Via Iuris.

Výrazne by podľa Via Iuris pomohlo stransparentnenie celej voľby, ako napríklad rozšírenie zoznamu osôb, ktoré môžu navrhovať kandidátov na post generálneho prokurátora, verejné vypočutie kandidátov v ústavnoprávnom výbore za účasti zástupcov prezidenta a zástupcov navrhujúcich subjektov či voľba kvalifikovanou väčšinou poslancov.

Zmeny na prokuratúre

Prokuratúra totiž zriadila koncom augusta 2019 vlastnú pracovnú skupinu, ktorej cieľom je priniesť konkrétne opatrenia.

Zástupcu v nej má Súdna rada, Generálna prokuratúra, Rada prokurátorov, Ministerstvo spravodlivosti a tiež mimovládna organizácia Via Iuris a aj splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Cieľom skupiny je podporiť také zmeny na prokuratúre, ktoré by podporili jej nezávislosť od výkonnej moci a zvýšili jej transparentnosť.

Generálneho prokurátora menuje a odvoláva prezident na návrh Národnej rady. Systém voľby šéfa inštitúcie je obdobný ako v prípade ústavných sudcov.

Platí, že na zvolenie potrebuje kandidát získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39.

Viaceré inštitúcie sú za to, aby sa zmenil aj tento spôsob a poslanci by museli hľadať minimálne kvalifikovanú väčšinu, teda 76 hlasov.