Ombudsmanka odporúča zmeniť systém povinnej štátnej karantény

Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →

BRATISLAVA. Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová odporúča zmeniť systém povinnej štátnej karantény.

Obrátila sa preto na hlavného hygienika SR Jána Mikasa a požiadala ho o nápravu v prípade možného porušovania základných práv.

List s odporúčaniami

Vykonávanie obmedzení sprevádzané zásahom do ľudskej dôstojnosti či dokonca ponižujúcim zaobchádzaním, podľa nej nie je primerané a takýto zásah nie je v demokratickej spoločnosti akceptovateľný ani v zložitej situácii, v akej sa Slovensko v súčasnosti nachádza.

List spolu s odporúčaniami poslala na vedomie aj vláde SR, ústrednému a permanentnému krízovému štábu. Agentúru SITA o tom informovala Michaela Pavelková z Kancelárie verejného ochrancu práv.

„V posledných týždňoch sa na mňa obracajú občania, ktorí opisujú svoju negatívnu skúsenosť s procesom umiestnenia do štátnej karantény. Mnohí sa dokonca odmietajú vrátiť, lebo sa boja možnej nákazy počas štátom organizovaného prevozu a počas umiestnenia v zariadení, ktoré na výkon štátnej karantény slúži,“ uviedla Patakyová v liste hlavnému hygienikovi.

Nezabezpečená pitná voda

Zistila, že pri prepravovaní sú ľudia zastavovaní na štátnych hraniciach, kde často trávia dlhý čas čakajúc na prevoz do niektorého z určených štátnych zariadení. V niektorých prípadoch na týchto stanovištiach nebola zabezpečená pitná voda či podmienky na vykonanie základných hygienických úkonov.

Podľa zistení verejnej ochrankyne práv dochádza v rámci presunu do zariadení ku koncentrácii osôb, ktoré predtým spolu neprišli do kontaktu, čím vzniká riziko prenosu a šírenia nákazy.

V podnetoch sa stretla aj s námietkou, že osoby s pôvodne negatívnym výsledkom testovania, ktoré boli umiestnené v spoločných bunkách s pozitívne testovanými osobami, boli nakazení ochorením Covid-19, čo sa ukázalo po opakovanom testovaní.

Ombudsmanka preto navrhla opatrenia na zlepšenie situácie v štátnej karanténe. Navrhla, aby povinnosť vykonať karanténu v štátnom zariadení nebola uložená všeobecne, ale iba osobám, u ktorých existuje podozrenie z nákazy a nedokážu si zabezpečiť domácu karanténu.

Včasná identifikácia rizikových prípadov

Ďalej odporúča identifikáciu vysoko a nízkorizikových krajín, vytvoriť postupy na včasnú identifikáciu rizikových prípadov či v prípadoch, ak cestovateľská anamnéza, vyplnený dotazník a výsledok rýchlo-testu neodôvodňujú umiestnenie osoby v štátnej karanténe, uložiť takýmto osobám výkon 14-dňovej karantény v domácich podmienkach. Platila by však dôsledná kontrola.

Patakyová tiež navrhuje aj dobrovoľnú možnosť absolvovať povinnú karanténu v štátnom zariadení.

Odporučila takisto podrobne informovať osoby, u ktorých sa má testovanie vykonať, o možných obmedzeniach súvisiacich s vykonaním odberu biologického materiálu, aby nedochádzalo k skresleniu výsledku testov.

Povinná štátna karanténa

Karanténne opatrenie, vydané na základe uznesenia vlády SR, bolo nariadené v čase, keď epidemiologická situácia v zahraničí a na Slovensku nebola z pohľadu vývoja ochorenia Covid-19 priaznivá a bolo ju potrebné stabilizovať.

„V tejto zložitej situácii mnohí repatrianti toto opatrenie prijali, uvedomujúc si jeho opodstatnenie. Prostredníctvom karanténnych zariadení sa zachytilo množstvo pozitívnych osôb vracajúcich sa zo zahraničia, čím sa nevytvorili nové ohniská nákazy na Slovensku, a to napomohlo zamedziť šíreniu ochorenia. Rozumieme, že umiestnenie do karanténnych zariadení môžu repatrianti znášať ťažko, ide však o mimoriadnu situáciu spojenú so šírením pandémie a s cieľom ju čo najviac obmedziť,“ uvádza sa stanovisko, ktoré agentúre SITA poskytla Daša Račková z ÚVZ.

Takisto konštatuje, že napriek tomu, že hlavný hygienik SR sa priamo nepodieľa na organizácii umiestňovania a manažmente osôb v karanténnych zariadeniach, uvedomuje si náročnosť okolností a pri zachovaní priaznivej epidemiologickej situácie spolupracuje s ostatnými zainteresovanými rezortmi na zmiernení podmienok povinnej štátnej karantény.

„Najmä v prípade osôb, ktoré majú opakovane pozitívne výsledky testov a dlhodobé zotrvanie v karanténnom zariadení môže byť pre nich veľmi náročné. V takýchto prípadoch je možné podľa odporúčaných postupov hlavného hygienika SR nariadiť domácu izoláciu za jasne nastavených protiepidemických opatrení a po zhodnotení vhodnosti podmienok na domácu karanténu,“ vysvetlila Račková.

Povinnosť izolácie v štátom určených zariadeniach a režim v nich sa budú prehodnocovať na základe záverov Ústredného krízového štábu SR a vývoja epidemiologickej situácie. Členom tohto štábu je aj hlavný hygienik SR.