BRATISLAVA. Štát nebude vedieť zistiť, kde sa chorý na Covid-19 nachádzal a s kým sa stretol, kým uňho choroba prepukla.
Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona, ktorý mal umožniť zbierať dáta od mobilných operátorov a hygienikom pomôcť dohľadávať potenciálne infikovaných na koronavírus. Pohyb chorého by vedeli dohľadať štrnásť dní do minulosti.
Podľa Ústavného súdu niektorým častiam sporného zákona o elektronických komunikáciách "chýbali nevyhnutné garancie proti prípadnému zneužitiu spracúvaných osobných údajov".
Sudcovia norme vyčítajú nejasnosti, ako sa s dátami bude nakladať a kto bude hygienikov kontrolovať, či informácie o pohybe ľudí nezneužívajú.
Sledovanie ľudí cez mobily je tesne pred spustením. Úrady dolaďujú posledné detaily Čítajte Spustenie zberu dát sa pritom malo začať už tento týždeň a minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) hovoril o dolaďovaní detailov.
„Zákon je momentálne u našich právnikov a riešia ho tak, aby bol čo najkvalitnejší,“ ubezpečoval minister pred víkendom. Nie je pritom jasné, ako mohli právnici ministerstva doladiť zákon, ktorý už schválil parlament.
Pozastavenie účinnosti zákona zatiaľ neznamená, že je rozhodnutie súdu definitívne. O jeho súlade alebo nesúlade s ústavou ešte len rozhodne.
Prvý opozičný úspech Smeru
Poslanci opozičného Smeru zákon nazývajú "špicľovací" a podali aj podnet na Ústavný súd. Namietali, že ani v núdzovom stave nemôže štát obmedziť telekomunikačné tajomstvo a zákon umožní ľudí sledovať.
"Ľudské práva môžu byť hrubým spôsobom porušované," hovoril začiatkom apríla predseda Smeru Robert Fico. Ústavný súd podľa Smeru potvrdil, že štát chcel plošne zbierať dáta o svojich občanoch.
"Dúfame, že údaje, ktoré štát doteraz o občanoch získal, nebudú zneužité," reaguje na predbežné rozhodnutie súdu podpredseda Smeru Richard Raši.
Remišovej úrad nesúhlasí
Ústavný súd tvrdí, že zákon "vytvára systém plošného zberu údajov telekomunikačnými operátormi“, čo ako riziko vyzdvihol aj Smer. Na príprave zákona spolupracovala vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) a jej úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu s rozhodnutím súdu nesúhlasí.
"Verejnosť informuje zavádzajúcim spôsobom," píše v stanovisku jej hovorkyňa Karolína Tichá.
Úrad verejného zdravotníctva mal mať prístup len k dátam konkrétnych ľudí a len na základe písomne odôvodnenej žiadosti. Ústavný súd však kritizoval, že monitorovaný človek by o tom ani nemusel vedieť.
"Právnej norme chýbali ustanovenia o informovaní jednotlivca, ktorého osobné údaje by mohli byť spracúvané," zdôvodňuje Ústavný súd.
Remišovej úrad sa tiež bráni, že mobilní operátori prevádzkové a lokalizačné údaje o klientoch zbierajú aj dnes a anonymizované ich využívajú pri komerčnej činnosti aj ďalšie spoločnosti.
Kvalitu zákona ovplyvnila rýchlosť, s ktorou ho vláda a následne parlament schválili. Pripúšťajú to aj úradníci.
"Ak by bol zákon pripravený skôr, mohol prejsť riadnym pripomienkovým konaním a prípadné sporné otázky mohli byť objasnené," tvrdí hovorkyňa Tichá.
Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19
- Sledujte priebeh pandémie koronavírusu minútu po minúte
- Vývoj počtu nakazených a mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- 25 otázok a odpovedí o novom koronavíruse
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť?
- Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk?
Beata
Balogová
