Manipulovať zákazníka nacvičeným úsmevom, ale aj poďakovať sa predavačke pri nákupe ľahkým úsmevom dnes nie je možné.
Od marca ľuďom často prekrývajú väčšinu tváre rúška a odčítať niektoré emócie len z očí a polohy obočia je oveľa náročnejšie. Ťažko sa rozpoznáva napríklad strach či opovrhnutie.
Niektorí ľudia sa pri rozpoznávaní emócií z tváre s rúškom pomýlia podľa štúdií aj každý druhýkrát, vysvetľuje psychologička a odborníčka na neverbálne správanie sa MARTINA BARÁNKOVÁ.
V čase pandémie koronavírusu, keď máme väčšinu tváre často prekrytú rúškom a vidieť nám len oči, nevidíme celý výraz v tvári ľudí, s ktorými hovoríme. Vieme sa dorozumievať len očami?
Keď si tvár rozdelíme na dve časti, vrchnú s očami a obočím a spodnú s ústami, práve tú vrchnú časť sme schopní slabšie vedome korigovať, a preto nám dokáže povedať viac o tom, čo naozaj prežívame.
Očami vyjadrujeme úprimné emócie, zatiaľ čo ústa nám pomáhajú prispôsobiť tieto výrazy tomu, čo sa od nás očakáva.
Môžete byť konkrétna?
Keď si v obchode nakúpime potraviny a predavačka nám ich nablokuje, väčšinou sa jej chceme poďakovať a zvykneme sa mierne pousmiať.
Nie je to úsmev radosti, hoci práve túto emóciu úsmev bežne vyjadruje.
Je to úsmev vďačnosti a slušnosti. Použijeme ho cielene, vedome ako signál pre toho druhého, v tomto prípade predavačku. Ústami sme teda nevyjadrili vlastnú emóciu, skôr posolstvo, ako sme chceli vyznieť.
Ako táto situácia vyzerá, keď majú ľudia na tvári rúška?
