Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →
BRATISLAVA. Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu na Slovensku klesá. V apríli by sa dalo zaočkovať 40,9 percenta respondentov a v septembri už iba 23,5 percenta respondentov.
Ochota dať sa zaočkovať súvisí s pocitom ohrozenia z epidémie, s vierou v prirodzený pôvod vírusu a dôverou v niektoré inštitúcie. Tieto závery prináša septembrová vlna kontinuálneho prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“
Ochota dať sa zaočkovať klesá
Na otázku „Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?“ odpovedalo v septembri kladne iba 23,5 percenta respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 48,3 percenta respondentov a 28,2 percenta respondentov na otázku nevedelo odpovedať.
Prieskum: Mnohí učitelia spochybňujú vedecké poznatky o covide Čítajte V porovnaní s predchádzajúcimi výskumami v apríli a máji 2020 ochota dať sa zaočkovať postupne klesá z 40,9 percenta v apríli, na 25,9 percenta v máji až na 23,5 percenta v septembri.
Ochota dať sa zaočkovať podľa výsledkov prieskumu výrazne súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu. Väčšina respondentov, ktorí sa cítia ohrození, by sa dala zaočkovať. O niečo viac sú ochotní dať sa zaočkovať najmladší a najstarší respondenti, vo veku 18 – 29 rokov je to 28,8 percenta a vo veku 60 a viac rokov 26,8 percenta.
V apríli, máji aj v septembri respondenti ako najvýznamnejší dôvod neočkovania sa uvádzali presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus.
Presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť v septembri výraznejšie kleslo, zatiaľ čo miera nedôvery k farmaceutickým firmám zostáva stabilná.
Škodlivosť vírusu
Najvýraznejšou zmenou, je však nárast podielu tých, podľa ktorých „koronavírus nie je taký škodlivý ako sa nám snažia nahovoriť.“
Táto skupina narástla z 8,9 percenta v apríli na 20,8 percenta v septembri. Pokles ochoty dať sa zaočkovať tak môže súvisieť s nárastom presvedčenia, že koronavírus nepredstavuje až také výrazné nebezpečenstvo.
Respondenti odpovedali aj na otázku, ako by sa zachovali v hypotetickej situácii, ak by im zamestnávateľ nariadil povinnosť dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, pričom by uhradil potrebné náklady.
V takejto situácii by sa dalo zaočkovať 47,1 percenta respondentov (22,2 percenta by s tým nemalo problém a 24,9 percenta by síce s takýmto nariadením nesúhlasilo, ale zaočkovať by sa dali). Štvrtina respondentov (25,5 percenta) by sa nedala zaočkovať a radšej by zo zamestnania odišla a ďalších 27,4 percenta respondentov by takúto situáciu nevedelo posúdiť.
Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku.
Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji a septembri.
Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19
- Sledujte priebeh pandémie koronavírusu minútu po minúte
- Vývoj počtu nakazených a mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť?
- 25 otázok a odpovedí o novom koronavíruse
