Fanatické prejavy náboženstva si zaslúžia odmietnutie ateistov
Keď už bola situácia taká zlá, že sa zatvorili aj kostoly a kňazi sa svojim veriacim museli prihovárať online, Tomáš Halík nebol celkom spokojný. Zmysel omše a eucharistie to nenapĺňalo, po pár mesiacoch začal preto zvažovať, že s prenosmi prestane.
Zahrnuli ho však maily, a aj zo Slovenska. Pre mnohých zostal poslednou nádejou, že cirkev ešte dokáže osloviť súčasného človeka a odpovedať na reálne otázky.
Neraz okolo seba videl, ako jeho kolegovia zostávajú necitliví a chladní voči bolesti rozvedených a osamotených ľudí, nerozumejú menšinám a nechcú počúvať obete sexuálneho násilia a radia im, aby šli radšej vypovedať na políciu.
Vidí, že na progresívne slová pápeža Františka reagujú panikou.
Tomáš Halík začal vo svojich posledných knihách písať o vyprázdnených kostoloch a epoche zmien. Pomenúva súčasnú krízu cirkvi a potrebu vyviesť kresťanstvo z mentálnych hraníc. Nastáva čas, keď musíme zísť hlbšie, hovorí. Všetci. Aj tí, čo si hovoria neveriaci. Aj tí, čo o svojej viere nepochybujú.
Aj inteligentní ľudia môžu podľahnúť dezinformáciám
O dôležitosti kritického myslenia sa počas pandémie hovorí nepretržite. Mnohí ho opisujú ako nástroj, ktorý by nám pomohol zvládnuť boj s hoaxmi, dezinformáciami o očkovaní, covide aj opatreniach.
Miroslava Kuľková je lektorkou kritického myslenia. Tvrdí, že hoaxy zdieľame na základe svojich emócií a s vidinou rýchlej úľavy zo strachu z neznámeho.
Potom však nastáva opačný efekt. Dezinformácie náš strach a úzkosť prehlbujú. Jedinou cestou von je podľa nej rozmeniť si každú podozrivú informáciu na drobné.
Z násilnej domácnosti by mal odísť násilník, nie obeť
Pandémia aj vianočné sviatky v násilnej domácnosti znamenajú menej možností, keď je obeť sama a môže sa na krízovú linku obrátiť. Keď je rodina stále spolu, násilník ju má stále pod kontrolou.
Počet telefonátov na krízovú linku sa však aj tento rok zvýšil. Častejšie volajú tretí ľudia, susedia či rodina, ktorí sú svedkami násilia v cudzích domácnostiach.
Ako linka fungovala počas Štedrého dňa, hovorí Mária Víteková, ktorá na ministerstve práce vedie Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie.
Niektorí klienti sú tak hlboko zranení, že ich bolí aj môj pohľad
Terapeutka Ivana Ballová hovorí, že hoci ako spoločnosť prosperujeme, ešte nikdy sme nekonzumovali toľko antidepresív a liekov proti úzkosti ako dnes. V chorom a nezrelom svete nám chýba bezpečie, že sa môžeme prejaviť takí, akí naozaj sme, niekedy aj neúspešní, nevýkonní, stratení.
Dostať sa do bodu, keď sa prestávame hanbiť a začíname sa starať o vlastné potreby, pomáha klientom v ordinácii, ktorú má v útulnom dvore ochránenom pred hlukom a zhonom pulzujúcej Prahy. A keď sú veľmi úzkostní a cítia sa príliš exponovaní, keď sedia oproti nej, využíva na terapiu les.
Často pracuje po anglicky, pretože jej klientmi sú aj cudzinci. Rozumie im. Pred tým, ako prišla do Prahy, žila niekoľko rokov v Luxembursku, kde jej manžel pracoval v Európskej komisii.
Väčšina ľudí sa po pandémii dostane do svojho predkrízového stavu
Máme za sebou tretiu vlnu pandémiu a plynulým krokom prechádzame do ďalšej. Ako spoločnosť prežívame pocit absolútneho vyčerpania a upíname sa na pomyselný koniec.
Psychologička Eva Černičková tvrdí, že vkladať nádeje do konca, ktorý je v nedohľadne, už viac nemá zmysel.
Kým na začiatku pandémie to pomáhalo, dnes je to skôr stresujúce. Cesta k plnohodnotnému životu je naučiť sa žiť aktívne v rámci opatrení.
Veľakrát som videl ľudí, ktorí išli na skialp a vôbec nevedeli lyžovať
Lyžiarsky inštruktor Gabriel Špak vyučuje lyžovanie už trinásť rokov. Väčšiu časť jeho klientely v lyžiarskej škole Tatry Motion v Tatranskej Lomnici tvoria deti, no lyžovať naučil už aj osemdesiatročného seniora.
V rozhovore pre SME hovorí, čo pri výučbe platí na deti a čo na dospelých, ako to je tento rok s lyžiarskymi kurzmi, podľa čoho si vybrať správne lyže aj čo treba vedieť a zvážiť predtým, ak chce človek prvýkrát vyskúšať skialp.
Privatizéri pochopili, že v Tatrách tak ľahko nezarobia
Vo Vysokých Tatrách pôsobí takmer pol storočia. Zmeny, ktoré zažili slovenské veľhory, pozoroval zblízka, niektoré sám ovplyvňoval. Peter Chudý stál dlhé roky na čele Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry.
V rozhovore pre INDEX spomína, ako Tatry vyzerali za socializmu, aké zmeny priniesla Nežná revolúcia a čo pomohlo, aby sa do Tatier začali vracať turisti.
Na trhu je množstvo šialeností, Tesla nedáva zmysel
Trhy v roku 2021 dopovali centrálne banky i vládne dotácie. Lacné peniaze ležali v každom kúte akciového trhu, čo rozbehlo až iracionálnu párty investorov.
Vďaka "helikoptérovým" peniazom sa napríklad mnohým Američanom neoplatilo pracovať a radšej doma cez tradingové platformy investovali na burze, čím nafukovali aj kurz bezvýznamných a stratových firiem.
Aj tento rok môžu investori očakávať pokračovanie solídnych výnosov na akciovom trhu, ale vlaňajšie rasty by sa už nemali zopakovať. Centrálne banky začnú opatrne uťahovať menovú politiku, vzhľadom na infláciu možno po dlhých rokoch zvýšia úrokové sadzby.
"Predpokladám rast ziskov firiem, pretože ekonomika bude stáť na pevnejších nohách a dôjde k rotácii investícií z rastových technologických spoločností do hodnotových tradičných firiem," hovorí pre INDEX analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
To, čo zažívame, nie je problém inflácie, ale zmeny relatívnych cien
Inflácia dosiahne vrchol začiatkom tohto roka a postará sa o to aj zvýšenie regulovaných cien elektriny a plynu. V ďalších mesiacoch by už mal rast spotrebiteľských cien tovarov a služieb spomaľovať.
Aj o spomalenie inflácie sa sčasti pričinia energie, keďže sa očakáva ich zlacňovanie. Z dlhodobého hľadiska však už elektrina nebude nikdy taká lacná ako v roku 2020.
„Nastupujú trendy, ktoré tomu zabránia. Je to elektrifikácia vozového parku či zmeny v štruktúre zdrojov elektriny, ktoré budú drahšie a bude ich menej. Za energie budeme platiť viac, preto sa zmení aj kompozícia spotrebného koša, na ktorú si budeme musieť zvyknúť," upozorňuje v rozhovore pre INDEX hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
Rómovia robia na každej stavbe v Bratislave, sú pracovití
Dieťa narodené v rodine, ktorá trpí extrémnou chudobou a vylúčením, sa motá v bludnom kruhu. Jeho rodičia riešia existenčné problémy, v rodine vládne toxický stres, ktorý sa negatívne prenáša do vývoja dieťaťa.
Tento osud najčastejšie stretáva deti, ktoré vyrastajú v rómskych osadách. Dve tretiny z nich nenavštevujú predškolskú prípravu a pri nástupe do školy mentálne zaostávajú.
Prvýkrát v živote vidia knihu až v prvom ročníku na základnej škole, nepoznajú farby a tvary, oproti rovesníkom majú sklz vo vedomostiach i v zručnostiach. Zaostávanie často nevymizne. Naopak, prehlbuje sa.
Ľudia vyrastajúci v generačnej chudobe nemajú dostatočné vzdelanie a sú radi, keď dokončia základnú školu.
„Vzdelanie nie je pre nich priorita, pretože tá je v prežití a riešení urgentných vecí tu a teraz,” vysvetľuje pre INDEX Pavel Hrica. Je riaditeľom občianskeho združenia Cesta von, ktoré pomáha ľuďom uviaznutým v chudobe postaviť sa na vlastné nohy, získať prácu a dôstojný život.
Knižky na mieru pre deti? Sú populárne, no často zle spravené

Vedkyňu Natáliu Kučírkovú priviedol k čítaniu jej starý otec. Dnes je uznávanou profesorkou, ktorá nielen rodičom vysvetľuje nesmierne výhody čítania.
Po strednej škole Kučírková odišla študovať do Anglicka a v rámci práce sa už na Slovensko nevrátila. Vedela, že špičková psychológia sa robí v zahraničí. Dnes skúma digitálne knižky pre deti, ale aj také, kde sú deti hlavnými postavami.
Pre denník SME porozprávala o tom, aké knižky deťom prospievajú, prečo sú telefóny v rukách detí nie vždy škodlivé a ako by mali vyzerať dobré digitálne a personalizované knižky pre deti.
Rozhovory ZKH
- Adela Vinczeová: Mnohí fanúšikovia ma odsúdili za rozhodnutie dať sa zaočkovať
- Miroslav Beblavý: Najviac sa obávam, že na ďalšie voľby príde málo ľudí a zvíťazí extrém
- Mária Kolíková: Vyslali sme zlý signál ľuďom, ktorí nám zachraňujú životy
Podcasty SME
- Zblízka: Režisér Ivan Ostrochovský: V dnešnej dobe je veľmi jednoduché byť depresívny a smutný
- Tak bolo: Príbeh o troch Svätoplukových prútoch je hoax, hovorí učiteľ dejepisu Juraj Babjak
- Ľudskosť: Ženy radšej trpia, než by niekomu povedali nie, tvrdí trénerka sebaobrany Bianka Urbanovská

Beata
Balogová
