Neutralita Slovenska je nereálna. Aj Ukrajina ju chcela a vidíme, ako to dopadlo
Ako bývalý štátny tajomník ministerstva obrany bol pri úplne prvom rokovaní s Američanmi o obrannej dohode DCA, ktorú v polovici januára schválila vláda. V tom čase ju považoval za obyčajnú technickú a vykonávaciu dohodu, ktorej ani nevenoval "extra pozornosť". Až kým z nej nebol politický problém.
Dnes Róbert Ondrejcsák hovorí, že ak Slovensku záleží na jeho vlastnej bezpečnosti, dohodu s USA uzavrie. Ako veľvyslanec v Británii sa pozastavuje nad tým, že kým zvyšok Európy rieši možný konflikt na Ukrajine, na Slovensku je problémom dohoda s vlastným spojencom.
S Ruskom sa ťažko robí kompromis, Ukrajina je pripravená čeliť tankom
Na hraniciach s Ukrajinou je aktuálne viac ako 100-tisíc ruských vojakov. Na stupňujúce napätie reagujú aj členské štáty NATO, ktoré posielajú Ukrajine zbrane. Samotná Európska únia však podľa ukrajinského diplomata veľké slovo v konflikte nemá.
„Únia je pre Putina slabým hráčom, Rusko si vymedzuje sféry vplyvu ako počas studenej vojny. Ak spravíme priveľa kompromisov, Rusko to pochopí ako slabosť,“ hovorí pre SME bývalý ukrajinský viceminister zahraničných vecí a bývalý veľvyslanec v USA Valerij Čalyj.
Na Ukrajine, aj u nás je chudobina. Nie sme pupok sveta
Eduard Buraš je poradcom premiéra Eduarda Hegera pre cezhraničnú spoluprácu, splnomocnencom mesta Košice pre rozvoj cezhraničnej spolupráce s mestom Užhorod a Zakarpatskou oblasťou Ukrajiny.
Je riaditeľom košického občianskeho združenia FEMAN, ktoré je od roku 2015 hlavným organizátorom Dní Ukrajiny, jediného podujatia na Slovensku, zameraného na rozvoj spolupráce medzi oboma krajinami.
V januári strávil na Ukrajine desať dní, prešiel osem oblastí krajiny a približne dva a pol tisíc kilometrov. V rozhovore opisuje, čo nás s naším východným susedom spája, ako sa žije v krajine, ktorá žije na pokraji vojny a približuje cestu, ako si môžu naše dva národy spoločne finančne pomôcť.
Ak je niekto občasný bloger, nemôže využívať novinárske privilégiá
Dezinformačný web Hlavné správy dostával dotácie od odsúdeného Mariana Kočnera. Na rozdiel od klasických médií však portál svojich sponzorov zverejňovať nemusel.
Rovnako, keď Magazín 1, ktorý píše pre Kotlebovu ĽSNS, na svojich stránkach zverejní preukázateľné klamstvo, neexistuje zákon, podľa ktorého by musel zverejňovať opravu či ospravedlnenie.
Legislatíva, ktorá by upravovala fungovanie redakcií vydávajúcich svoju prácu len na internete, doteraz chýbala. Napraviť to má balík zákonov, ktorý chce reagovať na digitálnu súčasnosť.
O jeho prijatí má parlament rokovať na nasledujúcej schôdzi, ktorá sa začne 15. marca. Čo presne sa pri fungovaní online médií zmení, vysvetľuje mediálny právnik a člen pracovnej skupiny pre rekodifikáciu právnej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb Tomáš Kamenec.
Dôchodky? Ak sa nezmení systém, penzijné fondy vybielime
Populácia Európskej únie starne. Podiel ľudí nad 80 rokov sa do roku 2070 zdvihne zo súčasných 6,5 percenta na dvojnásobok. Počet obyvateľov EÚ odkázaných na dlhodobú starostlivosť sa do polovice storočia zvýši zo súčasných 20 miliónov o päťdesiat percent.
Aké dosahy bude mať takýto demografický vývoj na výšku dôchodkov? Dá sa nárast staršej populácie ekonomicky využiť? Ako vôbec zabrániť vymieraniu Európy?
„Ak nič neurobíme, o päťdesiat rokov budú Európania tvoriť len štyri percentá celosvetovej populácie, čo je výrazný rozdiel oproti súčasným dvanástim,“ hovorí v rozhovore pre INDEX podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuica.
Dočasne sa nemohol dať zaočkovať: Nechcel som prísť o prácu a zblázniť sa
V roku 2021 pandémia a opatrenia rozdelili Slovensko na očkovaných a neočkovaných. Na pomedzí týchto dvoch skupín sa však nachádzajú ešte ďalšie. Tvoria ich ľudia, ktorí sa pre vážny zdravotný stav nemôžu dať zaočkovať a patria do skupín dočasne alebo trvalo kontraindikovaných.
Vážna choroba srdca uvrhla do jednej z týchto skupín aj umelca Tomáša Straku. Už počas jesene zažíval neľahké situácie.
„Pracovne som sa dostal do situácie, keď som v hlave riešil otázku, či umriem od hladu – lebo štát mi počas jesene a zimy úplne zakáže vykonávať moju prácu, alebo zomriem na očkovanie, lebo mi ho lekári neodporúčajú,“ hovorí pre SME spisovateľ, ktorý pracuje ako umelecký manažér pre Slam poetry SK a ako dramaturg v košickom centre umeleckej kreativity Tabačka.
Bol prvým Slovákom na Evereste, dnes koučuje top manažérov na myjavských kopaniciach
Keď Zoltán Demján ležal doráňaný pod stromami neďaleko Yosemitského národného parku po tom, čo dvadsať metrov padal zo strmej skalnej steny, rozhodol sa, že s horolezectvom skončí. Bolo to v roku 1991, mal 36 rokov.
Šesť rokov predtým pritom ako prvý Slovák zdolal Everest.
Desaťročie sprevádzal ľudí do Himalájí, aby im umožnil vyčistiť si hlavu a urobiť potrebnú zmenu v živote. Na poslednej ceste si uvedomil, že už z toho nemá radosť a že z koníčka sa stala práca.
Podľa vlastných slov má dar odísť v tom správnom momente. Pred ôsmimi rokmi sa presťahoval z Bratislavy na myjavské kopanice. Sem za ním chodia všetci jeho klienti, zväčša vysokopostavení manažéri. Ako kouč ich inšpiruje pri hľadaní rovnováhy v živote.
Všetci majú city, ani drinou sa nevytratia
Autorka a vydavateľka Jana H. Hoffstädter vraví, že minuloročnú lockdownovú zimu prežila aj vďaka tomu, že pozerala Svetový pohár. Urobila si rozvrh, ktorú sobotu sa idú aké preteky, a postupovala od jedných k druhým - až sa dostala k jari.
"Keď niektoré zrušili, amen tma, čo s načatou sobotou?" smeje sa. Nikdy to však nebol úplne stratený čas. V hlave sa jej už črtala kniha o Veronike Velez Zuzulovej. Ako skúsená fanúšička už mnohé informácie z jej života poznala: drina, zranenia, nekonečné cestovanie, zakaždým iná posteľ. Ale ešte stále ich zostávalo veľa, na ktoré bola zvedavá.
A hviezdna slovenská zjazdárka súhlasila s tým, že jej a jej spoluautorovi Jánovi Púčekovi na ne odpovie.
Zo spomienok na prvé nesmelé lásky na snehu, tajnú poštu s najlepšou kamarátkou, prvé cesty do zahraničia a prvé veľké víťazstvá získané ešte v nedokonalej kombinéze, za ktorú sa tak trochu hanbila, nakoniec vznikol príbeh s názvom Veronika z paneláku ide dobyť svet.
Mladších čitateľov možno rozosmeje, ich rodičia sa pri ňom zrejme aj rozplačú od dojatia.
Slováci by radi počúvali slovenské pesničky, ale je ťažké ich nájsť
Slováci deklarujú, že by v rádiách radi počuli slovenské pesničky. Realita je trochu iná, hovorí generálny riaditeľ rádia Expres Ivan Antala.
Proti povinným kvótam bojuje od ich zavedenia, vyhodnocuje ich ako škodlivé nielen pre rádiá, ale aj pre hudobníkov. Pomohli vraj len frekventovaným autorom, rozhodne nie tým, čo cez pandémiu museli pracovať v Lidli.
Hoci ich úplné zrušenie považuje za politicky neprechodné, dosiahol, že v parlamente sa práve rokuje o zmene v zákone. Mal by rádiám zabezpečiť slobodu aspoň v tom, kedy budú slovenské skladby vysielať.
Pokračuje v tradícii magického realizmu a nepotrebuje šokovať
Akú tvár má osud? A tajomstvo? A strach, mágia či vznešenosť? Keď sa pozeráte na obrazy Kataríny Vavrovej, ktorá momentálne vystavuje v Danubiane, cítite, že sa týmto emóciám pozeráte rovno do očí.
Katarína Vavrová pokračuje v tradícii magického realizmu Albína Brunovského či Karola Ondreičku, teda v poetickom svete, v ktorom sa však nachádzajú aj vášne a mrazivá osudovosť. A láska ako prapodstata života.
Rozhovory ZKH
- Etický hacker Tomáš Zaťko: Čína môže telefóny odpočúvať aj po návrate z olympiády
- Ekonóm Vladimír Baláž: Infláciu treba len prečkať, vláda ju nijako nedokáže vyriešiť
- Kandidátka na detskú ombudsmanku Mária Vargová: Výroky Hatrákovej devalvujú obeť
Podcasty SME
- Index: Na pandemickú pomoc mohlo ísť o miliardu eur viac. Kde sa stala chyba, vám povie reportérka magazínu Index Eva Frantová.
- Ľudskosť: To, ako vnímame smrť, má prevratný efekt na to, ako žijeme, hovorí lektor kritického myslenia a šachový veľmajster Ján Markoš.
- Ako šafránu: Neviem, či doteraz nejaký pacient vedel, že som moslim, hovorí Hamid, študent medicíny z Afganistanu

Beata
Balogová
