Generálny prokurátor Maroš Žilinka a špeciálny prokurátor Daniel Lipšic majú opäť spor. Žilinka vzal špeciálnej prokuratúre prípad advokátky Anny Žedényiovej, ktorá sa mala postaviť pred súd spolu s Monikou Jankovskou. Nestane sa tak pre paragraf 363. Proti šíreniu dezinformácií má už čoskoro zakročiť nový vládny projekt. Štát chce byť aktívnejší nielen vo vyvracaní nezmyslov, ale aj v hľadaní ich zdrojov.
Ruská propaganda nepozná hranice, priestor jej dáva aj RTVS. Jednou z jej úloh je zahltiť priestor tak, aby sa bežný človek v záplave informácií jednoducho stratil. Aké podoby má u nás a ako sa s hybridnou vojnou porátať, sa dozviete v dnešnom vydaní podcastu Dobré ráno.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Žilinka nasilu vzal prípad Lipšicovej prokuratúre. Tá nechce vydať spis
- Trolov chcú predbehnúť. Ako sa štát chystá na infovojnu
- Nord Stream 2: Prečo ho Nemecko stoplo a čo spraví s cenami plynu?
- Rusko je lepšie vybavené, Ukrajina odhodlaná. Kyjev už povoláva záložníkov
- Za posledné dva roky zarobil Slovan ako nikdy predtým
- Trampolínou už Rusi nezastrašia. Môže konflikt na Ukrajine ohroziť ISS?
Žilinka nasilu vzal prípad Lipšicovej prokuratúre. Tá nechce vydať spis

Po širokom uplatňovaní sporného paragrafu 363 vo vážnych kauzách si generálny prokurátor Maroš Žilinka prisvojil aj ďalšiu právomoc. Špeciálnej prokuratúre zobral prípad bez toho, aby s tým súhlasila.
Spravil tak v momente, keď už bola podaná obžaloba na súd. Tú následne krajská prokuratúra, ktorú Žilinka ustanovil na dozor, stiahla späť. Aj tentoraz ide o ostro sledovaný prípad – kauzu Fatima, v ktorej figuruje aj Monika Jankovská.
Nadprácu však urobil Žilinka „len“ v časti, ktorá sa týka advokátky Anny Žedényiovej vyčlenenej na samostatné konanie. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic pritom s odňatím veci nesúhlasí a myslí si, že Žilinka na takýto krok bez jeho súhlasu ani nemá právo.
„Opačný výklad by bol prejavom svojvôle, pretože nemá oporu v žiadnej metóde výkladu právnej normy,“ hovorí Lipšic. Dodáva, že za sedemnásť rokov účinnosti zákona, na ktorý sa Žilinka odvoláva, taká situácia nenastala. Žilinka prekročenie kompetencií odmieta.
Trolov chcú predbehnúť. Ako sa štát chystá na infovojnu

Len niekoľko hodín potom, ako vláda v prvý deň ruskej invázie oznámila zvýšený boj proti dezinformáciám, verejnoprávna televízia RTVS dala priestor Jánovi Čarnogurskému.
Bývalý predseda KDH spomenul obľúbenú historku ruskej propagandy o zabíjaní Krymčanov po majdanskom proteste v roku 2014. Zamyslel sa aj nad tým, či zbraňami dovezenými cez Slovensko Ukrajinci nestrieľajú do svojich občanov.
Práve proti podobnému šíreniu dezinformácií má už čoskoro zakročiť nový vládny projekt platený z Plánu obnovy. V novom Centre boja proti hybridným hrozbám štát zamestná asi 50 ľudí. Centrum bude na ministerstve vnútra, no zapoja sa aj ministerstvo obrany, ktoré vytvorilo nový odbor pre hybridné hrozby a strategickú komunikáciu a ministerstvo zahraničia s ministerstvom pre informatizáciu.
Štát chce byť aktívnejší nielen vo vyvracaní nezmyslov, ale aj v hľadaní ich zdrojov. Zároveň by sa mali objaviť štátne kampane o situácii na Ukrajine.
Zmeny síce prichádzajú neskôr, ako by mali, ale keďže nová vláda prechádza z pandemickej krízy do ukrajinskej krízy, je to pochopiteľné, tvrdí Matej Spišák z mimovládneho projektu Infosecurity.sk.
- Milanovej podnet pre Čarnogurského: Ministerka kultúry Natália Milanová podá podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu, dôvodom sú vyjadrenia bývalého premiéra a ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského v relácii Správy a komentáre RTVS k situácii na Ukrajine.
V krátkosti z domova:
- Koronavírus na Slovensku: PCR testy odhalili 19 075 nakazených, laboratóriá celkovo vykonali 33 688 testov. V nemocniciach aktuálne leží 2 701 pacientov, pribudlo aj 35 obetí ochorenia Covid-19. Prvú dávku vakcíny dostalo 184 ľudí. Už v sobotu 26. februára sa začnú uvoľňovať pandemické opatrenia. V prvej fáze sa zrušia režimy OTP, OP a OP+. Zostane iba režim základ. Prvá fáza potrvá do 25. marca.
- Mikulec zostáva vo funkcii: Poslanci Národnej rady podržali vo funkcii ministra vnútra Romana Mikulca. Za návrh na jeho odvolanie hlasovalo len 50 zo 126 prítomných poslancov. Proti bolo 62, zdržalo sa 13 zákonodarcov a jeden nehlasoval.
- Prezidentka chce slušnosť: Prezidentka Zuzana Čaputová vyzýva na odmietnutie nenávisti. Apeluje, aby slušnosť na Slovensku ostala normou. V posledných týždňoch je podľa nej v spoločnosti cítiť, že sa vydala cestou, z ktorej nemusí byť návratu, pretože za ňou sú už len fyzické útoky a hrubosť vo verejnom priestore. K výzve sa pridalo viac ako 30 osobností z rôznych oblastí spoločenského života.
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
✍️ Výber šéfredaktorky Beaty Balogovej. Odoberať >
? Víkendový výber dobrého čítania. Odoberať >
? Výber rozhovorov raz týždenne. Odoberať >
? Denný newsletter Korzára. Odoberať >
Nord Stream 2: Prečo ho Nemecko stoplo a čo spraví s cenami plynu?

Keď ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť separatistických oblastí na území Ukrajiny - Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky -, z Nemecka prišla pomerne prekvapivá odpoveď.
Nemecký kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že až do odvolania pozastavuje schvaľovací proces pre nový plynovod Nord Stream 2. Tento projekt je pre nemeckú energetiku zásadný a je tiež naviazaný na jeho politickú stranu SPD.
Čo toto rozhodnutie znamená pre Slovensko? Môže sa zastaviť tranzit plynu aj cez Ukrajinu? Aký dosah to bude mať na ceny plynu? INDEX odpovedá na najdôležitejšie otázky.
V krátkosti z ekonomiky:
- Putinove reči už trhy nebavia: Posledné týždne boli ukážkou schizofrénie, ktorú najlepšie monitoruje takzvaný "index strachu" VIX. Jeho hodnoty skákali nahor a nadol podľa toho, čo svetoví lídri v daný deň povedali. Na to, koľko nervozity a neistoty sa na trhoch naakumulovalo, nie sú prepady žiadnou tragédiou, ako sa to na prvý pohľad javí.
- Každý piaty Slovák neušetrí nič: Každému piatemu Slovákovi z mesačného príjmu po odpočítaní nákladov na bývanie, splátky úverov a bežnú spotrebu neostane prakticky nič. Naznačuje to prieskum agentúry Go4insight vypracovaný pre INDEX, podľa ktorého iba osem percent respondentov ušetrí viac než polovicu mesačného príjmu.
- Zdanenie investícií: Možností, ako investovať zarobené peniaze, je na trhu mnoho. Okrem rizikovosti či potenciálnej ziskovosti sa líšia aj z hľadiska povinnosti zaplatiť zo zisku štátu daň či odvody. Pozrite si základné pravidlá jednotlivých typov investícií.
Rusko je lepšie vybavené, Ukrajina odhodlaná. Kyjev už povoláva záložníkov

Kremeľ sa neplánuje zastaviť na Donbase. Ruské vojská môžu pokračovať v ofenzíve na ďalšie územie Ukrajiny. Ukrajinská tajná služba to oznámila prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. V rizikovej zóne sa podľa nej nachádzajú mestá Charkov, Cherson aj Kyjev.
Kým ešte pred dvoma či troma týždňami volil Kyjev umiernenú rétoriku a vyzýval na pokoj, dnes je situácia odlišná. Po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť samozvaných proruských republík na Donbase, totiž na východ Ukrajiny dorazili ruské tanky.
Dnes už Kyjev povoláva do armády záložníkov, zavádza výnimočný stav a vyzýva svojich občanov v Rusku, aby krajinu okamžite opustili. Podľa serveru Global Firepower má Ukrajina 200-tisíc aktívnych vojakov, ďalšieho štvrť milióna potom predstavujú práve záložníci, ktorých teraz Kyjev povoláva.
Guardian informuje až o pol milióne ľudí, ktorí majú skúsenosť z boja. Na porovnanie, Rusko má len v aktívnej službe 850-tisíc vojakov.
V otázke výzbroje, ale aj ťažkej vojenskej techniky Rusko Ukrajinu mnohonásobne predstihuje. Kým Rusko má 12,5 tisíca tankov, Ukrajina ich má 2,5 tisíca. Ruská námorná flotila disponuje viac ako šiestimi stovkami bojových plavidiel, tá ukrajinská ich má len 38.
Ruská armáda má 544 bojových vrtuľníkov, z nich mnohé sú už rozmiestnené pri ukrajinských hraniciach. Kyjev disponuje 34 útočnými vrtuľníkmi. Rusko má 15 torpédoborcov, Ukrajina žiaden.
- Vojna je mier: Proputinovskí propagandisti dnes označujú za vojnových štváčov tých, ktorí vyjadrujú obavy z masívnych presunov ruských vojsk a otvorenej invázie. Na prvé počutie to môže znieť absurdne, lenže stokrát opakovaná lož sa môže stať pravdou, ak jej nedokážeme účinne vzdorovať, píše Matúš Ritomský.
- Putin môže len prehrať: Udržanie a spravovanie dobytých území je nad možnosti ruskej ekonomiky už dnes a bude ešte omnoho viac, ak ju pošle do kolien úplná izolácia, ktorú Západ chystá Rusku aj za cenu vlastných (ekonomických) obetí. Výpadok európskych peňazí pocíti sedemnásťkrát menšia ekonomika Ruska omnoho bolestnejšie než Európa výpadok ruského plynu, píše Peter Schutz.
- Rusko prehralo modernizačný boj: V skutočnosti prehrali modernizačný boj v susedstve Európy, ktorá sa skôr či neskôr odstrihne od fosílií, Štáty si ich roky nevšímali, dokonca aj katedry postsovietskych štúdií pustli a Čína sa so záujmom díva len na vyľudnenú Sibír. A tak, aby sme si ich všímali, siahli po tom, čo vraj nikdy nechceli, píše Zuzana Kepplová.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Putin prekrúca históriu: Rusko a Ukrajina sú jeden národ a jeden celok, povedal ešte v júli na svojej výročnej konferencii ruský prezident Vladimir Putin. Kým v minulosti sa Kremeľ snažil Ukrajine ponúknuť víziu spoločnej budúcnosti, posledné Putinove prejavy podľa analytikov naznačujú, že Ukrajina by nemala existovať.
- Macron chcel napodobniť Sarkozyho: Francúzsky prezident Emmanuel Macron možno živil nádej, že sa mu podarí niečo podobné ako jeho predchodcovi Nicolasovi Sarkozymu, keď vojna v Gruzínsku trvala necelé dva týždne a obetí bolo menej ako tisíc, a dokonca niečo ešte lepšie – že odradí Rusov od invázie na Ukrajinu, o ktorej sa hovorilo už dva mesiace.
- Putin ocenil pripravenosť armády: Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Rusko je pripravené na dialóg a hľadanie diplomatického riešenia, avšak zdôraznil, že ruské záujmy a bezpečnosť občanov sú pre Moskvu "bezpodmienečné". Zároveň však ocenil pripravenosť ruskej armády na boj a uviedol, že Rusko bude pokračovať vo vývoji nových zbraní.
- Odrezať Rusov od technológií: Ruský prezident Vladimir Putin môže napáchať na Ukrajine ešte oveľa viac škôd a Spojené štáty sú preto pripravené reagovať ďalšími sankciami, vrátane zablokovania dodávok technológií a súčiastok, ak šéf Kremľa bude naďalej eskalovať situáciu.
- Rusi evakuujú diplomatov: Z ambasády v Kyjeve zvesili ruskú vlajku. Rusko začalo evakuovať personál všetkých svojich diplomatických misií na Ukrajine. Podľa vyjadrení ruského ministerstva zahraničných vecí sa tak deje "z bezpečnostných dôvodov".
- Ďalšie zhromažďovanie vojsk: Satelitné zábery ukazujú, že na juhu Bieloruska pri ukrajinskej hranici bolo umiestnených ďalších vyše 100 vojenských vozidiel a desiatky vojenských stanov, informovala americká súkromná spoločnosť Maxar Technologies. Zábery tiež ukazujú zriadenie novej poľnej nemocnice pri vojenskej posádke v západnom Rusku, blízko hranice s Ukrajinou.
- Únia prijala sankcie: Európska únia prijala balík sankcií, ktorými reaguje na ruské uznanie samozvaných separatistických republík na východe Ukrajiny. Zmrazenie majetku, zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov a cestovný zákaz sa týka všetkých 351 členov Štátnej dumy, ktorí hlasovali za uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, a 27 vysoko postavených osôb a entít, ktorí zohrali úlohu pri oslabovaní alebo ohrozovaní územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny.
Zo zahraničných webov:
- The New York Times: Putin robí historickú chybu
- The Atlantic: Čo všetko je Západ ochotný obetovať pre Ukrajinu?
- Politico: Kyjev sa uprostred ruskej hrozby upokojil
Za posledné dva roky zarobil Slovan ako nikdy predtým

Pred dvoma rokmi sa futbalovému Slovanu Bratislava podaril obchod ako nikdy predtým. Za jedného hráča získal sumu, ktorú predtým nedostal dohromady za viac ako desať rokov a za desiatky hráčov.
Slovinec Andraž Šporar prestúpil v januári 2020 do Sportingu Lisabon. Hodnota transferu dosiahla šesť až sedem miliónov eur. Šporar sa tak vyšvihol na čelo rebríčka najdrahších futbalistov, ktorí prestúpili zo slovenskej ligy do zahraničia.
Slovanu sa podarilo vyrokovať aj bonusy. V prípade prestupu Slovinca do iného klubu zinkasuje desať percent z prestupovej sumy.
V posledných rokoch sa vo Fortuna lige objavilo viacero hráčov, ktorých kluby predali za viac ako dva milióny eur. A nebyť pandémie koronavírusu, bolo by ich ešte viac. Niektorí šéfovia slovenských klubov tvrdia, že za to môže zlepšenie kreditu slovenskej ligy. Hlavným dôvodom je však zrejme situácia na futbalovom trhu a inflácia.
Slovenské kluby často zarábajú aj z ďalšieho predaja hráčov. Snažia sa vyťažiť z toho, že slovenská liga je pre futbalistov iba prestupnou stanicou do elitnej ligy.
Ďalšie športové správy
⚽️ Športový prehľad: Denne to najdôležitejšie zo športu. Odoberať >
Trampolínou už Rusi nezastrašia. Môže konflikt na Ukrajine ohroziť ISS?

Rusi a Američania spolupracujú na Medzinárodnej vesmírnej stanici už viac ako dvadsať rokov. Konflikty zo Zeme si na palubu neprenášajú, hoci sa o napätej situácii na Zemi zvyknú rozprávať.
Zatiaľ sa iba raz zdalo, že by pozemská politika mohla ISS ohroziť. Keď v roku 2014 uvalili Američania sankcie na Rusov po tom, ako anektovali Krym, na ISS sa Američania vedeli dostať iba na ruských Sojuzoch.
„Po tom, ako sme zanalyzovali sankcie voči nášmu vesmírnemu priemyslu, navrhujem, aby Spojené štáty dopravili svojich astronautov na ISS trampolínou,“ povedal vtedajší ruský vicepremiér pre zbrojný program Dmitrij Rogozin, na ktorého sa sankcie tiež vzťahovali.
Dianie na ISS nakoniec anexia ukrajinského Krymu neovplyvnila. No dnes sa niektorí bývalí astronauti obávajú, že začínajúca invázia Ruska na ukrajinské územie môže ISS skutočne ohroziť.
V krátkosti z vedy a techniky:
- Potrebujeme smútok aj úzkosti: Pre ľudí má každá emócia význam, aj tá negatívna. Bez úzkostí a smútku by sme v dnešnom svete nevedeli fungovať. Napriek tomu sa v spoločnosti objavujú tlaky, podľa ktorých sú žiadané najmä pozitívne emócie. Psychológ Peter Halama vysvetľuje, že čím viac človek tieto tlaky vníma, tým nižšia je jeho duševná pohoda.
- Vikingovia neboli prví: Vzhľadom na polohu Faerských ostrovov sa zvyčajne predpokladá, že ich osídlili škandinávski Vikingovia, najmä nórski, okolo roku 850, po tom, čo zvládli diaľkovú plavbu. Analýza sedimentov z jazerného dna teraz preukázala osídlenie ostrovov pravdepodobne Keltmi z Írska či Škótska už okolo roku 500 nášho letopočtu, stáročia pred nórskymi Vikingmi.
- Virtuálna realita pre PlayStation 5: Prvý pokus s virtuálnou realitou sa pre firmu Sony neskončil vyslovene zle, no masového rozšírenia sme sa nedočkali. Teraz firma ukázala nástupcu dnes už zastaraného riešenia, ktoré je určené pre najnovšiu generáciu jej hernej konzoly, PlayStation 5.
Rozhovory ZKH

Prídu k nám vojaci NATO? Aké sú možné scenáre toho, čo sa bude diať? Presúvame našich vojakov na východ? A čo s RTVS, ale aj s dezinfowebmi, ktoré šíria putinovskú propagandu? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministrom obrany Jaroslavom Naďom.
Podcasty SME
- Zoom: Ľudia kolonizovali Európu skôr, než sme si mysleli
- Pravidelná dávka: Filozofia ako utešiteľka, ktorá oslobodzuje
- Vedátorský podcast: Matematik navrhol jednoduché pravidlá, ktoré vedú k vzniku života
Karikatúra

Recept dňa

Pripravte si chilli con carne, hustý pikantný pokrm z mäsa, fazule a zeleniny, ktorý vás zaručene zahreje.
Voľný čas
Stiahnite si stovky e-kníh a audiorozprávok. Vyberte si zo slovenského zlatého fondu, svetovej klasiky a autorov edície SME.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Beata
Balogová
