Vladimir Putin nariadil ruskému ministerstvu obrany presunúť sily odstrašenia do špeciálneho módu bojovej pohotovosti. Náš parlament bude hlasovať o predsunutej prítomnosti vojakov NATO na Slovensku a minister obrany je presvedčený, že bude s veľkou väčšinou odsúhlasená. Mohlo by ísť o nemeckých vojakov, ktorých pomoc prirovnal predseda Smeru k nacistickému Wehrmachtu.
Vojna je prítomná aj tam, kde ju nie je priamo vidieť. Mohli by o tom rozprávať napríklad obyvatelia mesta Ľvov na západe Ukrajiny. V uliciach počuť sirény, ľudia stavajú barikády a pripravujú molotovove koktejly. A najmä pomáhajú tým, ktorí utekajú z východu zo svojich domovov. V Ľvove sú aj naši kolegovia z denníka SME. O tom, ako vyzerá život mesta v krajine, ktorá je vo vojne, sa dozviete v dnešnom vydaní podcastu Dobré ráno.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Putin sa vyhráža jadrovou zbraňou, Ukrajina volá do boja aj cudzincov
- Pivo menia za zápalné fľaše. Reportáž z Ľvova, vojnovej križovatky
- Vláda rokuje o pomoci Ukrajine denne, politikárči už len Fico
- Spojenie dvoch prípadov kauzu Kuciak spomalí, tvrdí advokát Kvasnica
- SWIFT je ako Facebook. Môžu ho Rusi obísť?
Putin sa vyhráža jadrovým arzenálom, Ukrajina volá do boja cudzincov
Ukrajinci sa učia vyrábať molotovove koktejly. (zdroj: SITA/AP)Ak Rusi očakávali, že na Ukrajine ich čaká jednoduché víťazstvo, prvé dni im nedali za pravdu. Napriek tomu, že územie svojho suseda bombardovali a poslali tam viac ako stotisíc vojakov, mestá odolávajú.
Napríklad Charkov, druhé najväčšie mesto s prevažne po rusky hovoriacim obyvateľstvom kúsok od ruských hraníc, sa označovalo za potenciálne jednoduchú korisť. A významnú, v Charkove sú zbrojovky dôležité pre zásobovanie ukrajinskej armády.
V noci na nedeľu ho ruské vojská bombardovali, no nevyberali si len vojenské ciele. Videá a fotografie ukazujú zasiahnutú bytovku, jedna strela pristála kúsok od detskej hojdačky. Potom do mesta vstúpila armáda a okamžite narazila na odpor.
Podobné príbehy prichádzajú aj z ďalších miest, najmä z hlavného mesta Kyjev, ktoré už v sovietskych časoch dostalo za odolávanie nacistom označenie mesto-hrdina.
Ruský prezident Vladimir Putin minulý pondelok po uznaní nezávislosti separatistických republík na východe Ukrajiny Západu odkázal, že ak by sa mu postavil do cesty a snažili by sa Kyjevu pomôcť, čaká ho odveta, akú ešte nezažil.
Po nedeli je jasnejšie, čo tým myslel. „Vrcholoví predstavitelia najsilnejších štátov NATO si dovolili agresívne vyjadrenia proti našej krajine, ja preto nariaďujem ministerstvu obrany a generálnemu štábu armády presunúť sily odstrašenia do špeciálneho módu bojovej pohotovosti,“ cituje Putina štátna agentúra TASS.
Nie je presne jasné, čo je to mód bojovej pohotovosti, ale je jasné, že Putin sa od nedele vyhráža západným krajinám jadrovým útokom.
- Kyjev je aj symbolom: Štvormiliónové mesto na Dnepri nie je len metropolou modernej Ukrajiny, významnou križovatkou a centrom priemyslu. Je aj symbolom z hĺbky minulosti. Metropola symbolizuje to, čo východných Slovanov kedysi spájalo a čo dnes Rusko odlišuje od Európy.
- Rusko je zaskočené: Rusko ani na začiatku konfliktu nemalo dostatok síl, aby ovládlo Ukrajinu, preto možno čakať dlhodobý zamrznutý konflikt, hovorí v rozhovore pre SME bezpečnostný analytik a odborník na obranné plánovanie Vladimír Bednár.
- Prezidenta dlho hral: Zo Zelenského sa v posledných dňoch stal symbol ukrajinského odporu proti oveľa silnejšiemu susedovi. Ešte donedávna ho pritom považovali za neskúseného politika a najmä komika. Presne ním totiž bol.
- Putin rehabilituje Stalina: O Ukrajinu sa dnes nebojuje len zbraňami, ale aj propagandou a prekrúcaním histórie. Robia to nielen trollovia, ale aj samotný ruský prezident. Putinov naratív je, že to, čo dnes Ukrajina dosiahla, je akýmsi darom od Ruska, hovorí historik Marek Příhoda.
- Užhorod v čase vojny: Kilometer od slovenskej hranice, v 120-tisícovom Užhorode, sa po ruskom útoku na Ukrajinu stojí v rade na dve veci – hotovosť a krv.
Pivo menia za zápalné fľaše. Reportáž z Ľvova, vojnovej križovatky
Chaos na stanici v Ľvove, odkiaľ smerujú aj vlaky cez hranicu do Poľska. (zdroj: TASR/AP)Ľvov, 700-tisícová metropola západnej Ukrajiny, je križovatkou v krajine, ktorej časť sa zmieta pod agresívnym ruským útokom. Kým v Kyjeve či v Charkove sa bojuje v uliciach, Ľvov je zdanlivo bezpečný – stále sú tu otvorené obchody aj niektoré podniky.
V skutočnosti je vojna prítomná všade – na ulici ľudia miešajú zápalné fľaše, vstup do mesta chránia obrnené barikády, dobrovoľníci nosia do podnikov deky aj lieky, sirény počuť viackrát denne. Ľudia sa neustále rozprávajú o tom, či utiecť a čakať hodiny a dni na hranici, alebo zostať, čakať či rovno bojovať.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Únia zatvára vzdušný priestor a bude financovať zbrane: Európska únia v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu zatvorí svoj vzdušný priestor pre ruské aerolínie, bude financovať dodávky zbraní na Ukrajinu a zakáže niektoré prokremeľské médiá. Oznámila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pričom oznámila aj kroky proti režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.
- Ukrajina žaluje Rusko: Ukrajina podala na Rusko žalobu na Medzinárodnom súdnom dvore v holandskom Haagu, oznámil to ukrajinský prezident. Kyjev hlavný súdny orgán OSN žiada, aby Rusku nariadil okamžite zastaviť vojenské aktivity.
- IT armáda: Ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov na sociálnej sieti twitter informoval, že vláda v Kyjeve "vytvára IT armádu", aby "pokračovala v boji na kybernetickom fronte". Fedorov nabádal hackerov na kybernetické útoky na kľúčové ruské energetické a finančné firmy.
- Rusi zasiahli ropný sklad aj plynovod: Boje na Ukrajine pokračovali štvrtý deň. Z periférií Kyjeva hlásili dve veľké explózie, zásah dostal veľký sklad ropy v meste Vasyľkiv, kde sa nachádza aj letisko. Rusi útočili aj na Charkov, tam vyhodili do vzduchu plynovod.
- Hrozba vysídlenia: Eurokomisár pre krízový manažment oznámil, že viac ako siedmim miliónom ľudí hrozí vysídlenie v prípade, ak bude vojna na Ukrajine pokračovať.
- Protesty proti ruskej agresii: Po celom svete vyšli do ulíc tisíce ľudí protestujúcich proti ruskej invázii na Ukrajinu. Demonštrácie sa konali v Ženeve, vo Viedni, v Ríme, aj v Marseille či v Paríži. Protestujúci za zišli tiež v pobaltských krajinách a aj v Ázii. Ľudia sú na protestoch často oblečení v žltých a modrých farbách, ktoré sú farbami ukrajinskej vlajky. Na protestoch sa ozývajú heslá ako "vrah Putin" či "sláva Ukrajine".
Zo zahraničných webov:
- The Atlantic: Samoúčelná história Vladimira Putina
- Foreign Affairs: Kremeľská plynová vojna
- Aeon: Turbulentný mozog
Vláda rokuje o pomoci Ukrajine denne, politikárči už len Fico
Protesty proti ruskej invázii na Ukrajinu sa konali vo viacerých krajinách sveta. (zdroj: TASR/AP)Príchod vojakov Severoatlantickej aliancie na Slovensko dostáva po víkende jasnejšie kontúry - malo by ich prísť 1 200. Slovensko by sa týmto krokom pridalo k Pobaltiu či k Poľsku, ktoré už na svojom území majú predsunutú prítomnosť jednotiek NATO.
Predbežne by u nás malo ísť o vojakov z Nemecka a Holandska, no rokuje sa aj o príchode jednotiek z Česka, zo Spojených štátov a Slovinska, oznámil po mimoriadnom zasadnutí vlády minister obrany z OĽaNO Jaroslav Naď.
Prítomnosť vojakov NATO na Slovensku musí ešte odhlasovať slovenský parlament. Vláda by mohla návrh predložiť Národnej rade už na marcovej parlamentnej schôdzi.
Minister obrany tvrdil, že je presvedčený o tom, že poslanci predsunutú prítomnosť vojakov u nás s veľkou väčšinou odsúhlasia. „Každý si uvedomuje, že je to otázka bezpečnosti našej krajiny," povedal Naď.
Okrem poslancov vládnej koalície by za prítomnosť vojsk NATO na Slovensku mali hlasovať aj všetci jedenásti poslanci, ktorí sú zároveň členmi strany Hlas Petra Pellegriniho, oznámil poslanec Peter Kmec.
Opačný názor prezentuje predseda Smeru Robert Fico, ktorý pomoc nemeckej armády pri obrane slovenských hraníc prirovnal k Wehrmachtu. Ide o názov, ktorý označoval armádu nacistického Nemecka z čias druhej svetovej vojny.
- Sme stále v bezpečí?: Ukrajina a jej obyvatelia odolávajú útoku ruskej armády. Postup ruských vojsk sa podarilo výrazne spomaliť, ich tlak však pokračuje. Situácia vyvoláva množstvo otázok a nejasností. Denník SME pripravil odpovede na najčastejšie otázky.
- Vyhlásenie slovenských šéfredaktorov: Vladimir Putin rozpútal vojnu. Teraz chce umlčať novinárov, ktorí píšu pravdu o jeho vojnovom zločine. Jeho cenzori spustili útok na zostávajúce slobodné médiá. Tie, ktoré Putin desaťročie označuje za nepriateľov Ruska a agentov zahraničných mocností, píšu slovenskí šéfredaktori.
- Ako ďaleko môže zájsť autokrat: Od čias Mníchova sme vedeli, že šírenie nenávisti, odmietanie deľby moci, propaganda bez slobody tlače, hľadanie nepriateľov a spochybňovanie hraníc vedú k vojne. Sem vedie aj naivná predstava (omyl Chamberlaina), že tieto tendencie sa dajú s ústupkami voči autokratom zmierňovať. Prečo sme si mysleli, že v prípade Vladimira Putina to nakoniec takto nedopadne? Pýta sa šéfredaktorka Beata Balogová.
- Sympatizujú už len fanatici: Hľadať pozitíva v ukrajinskej tragédii je trochu zvrhlosť. Vyhlásenie parlamentu k ruskej agresii by však mohlo byť náznakom, že súbežne schválená blokáda dezinformačných zdrojov nebude až taká potrebná, píše Peter Schutz.
- Tragédia nám priniesla rýchlu legislatívu: Krátko nato, ako sme sa zobudili do vojnového rána, sa konečne prebudili aj rozmanité štátne orgány do zistenia, že tu máme veľký problém s dezinformáciami, píše Nataša Holinová.
- Fico je v hlave s Janukovyčom a Lukašenkom: Napokon to pochopili všetci. Maďarský prezident zahliadol v útoku na Ukrajinu ulice Budapešti z roku 1956. Zeman aj Babiš podporili novú českú vládu v odsúdení útoku a solidarite s Kyjevom, tiež azda vidiac v udalostiach paralelu s Československom v 1968. Byť disidentmi z tejto jednoty – ako Fico, parlamentní fašisti a akože prezident Harabin – dnes znamená to, že títo sa aktívne hlásia k Putinovi a obhajujú útočnú vojnu, píše Zuzana Kepplová.
Spojenie dvoch prípadov kauzu Kuciak spomalí
Právny zástupca poškodenej Zlatice Kušnírovej Roman Kvasnica. (zdroj: TASR)Od prvého pojednávania v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ubehli viac než dva roky. Napriek tomu sa prípad vráti v pondelok na úplný začiatok, keď sa znova začne proces na špecializovanom súde. S veľkou pravdepodobnosťou sa bude opakovať dokazovanie, výsluchy aj mnohé ďalšie úkony.
Je to však presne to, čo žiadali rodičia zabitej dvojice a ich právni zástupcovia. Advokát Roman Kvasnica, ktorý zastupuje rodinu Kušnírovcov, v rozhovore pre SME opisuje, čo by sa malo diať v ďalších mesiacoch, ale aj to, kam sa od vraždy posunula spoločnosť.
V krátkosti z domova:
- Koronavírus na Slovensku: PCR testy odhalili 8 264 nakazených, laboratóriá celkovo vykonali 15 299 testov. V nemocniciach aktuálne leží 2 706 pacientov, pribudlo aj 40 obetí ochorenia Covid-19. Prvú dávku vakcíny dostalo 72 ľudí.
- Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu: Na Slovensku je od soboty 12.00 h vyhlásená mimoriadna situácia. Rozhodla o tom vláda, pričom jej vyhlásenie súvisí s hromadným prílevom cudzincov, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine, na územie Slovenska.
- Slovensko podporí vstup Ukrajiny do EÚ: Premiér počas telefonátu s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským sľúbil, že Slovensko podporí vstup Ukrajiny do Európskej únie. Podporu deklarovala aj prezidentka, podľa ktorej potrebuje Ukrajina veľmi jasný symbol prijatia od západného spoločenstva.
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
✍️ Výber šéfredaktorky Beaty Balogovej. Odoberať >
? Víkendový výber dobrého čítania. Odoberať >
? Výber rozhovorov raz týždenne. Odoberať >
? Denný newsletter Korzára. Odoberať >
SWIFT je ako Facebook. Môžu ho Rusi obísť?
Rusi čakajú v rade na výber peňazí z bankomatu v Petrohrade. (zdroj: TASR / AP)Európska únia odpojí ruské banky od finančnej platformy SWIFT, čo potvrdila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ide o reakciu Európskej únie na inváziu Rusov na Ukrajinu.
Ide o efektívnu zbraň, ktorá reálne môže Rusko (sekundárne aj Európsku úniu závislú od jeho zemného plynu) poškodiť. Kremeľ na možné odstrihnutie už v januári okamžite reagoval vyhrážkami.
„Ak bude Rusko odpojené od SWIFT-u, zastaví sa tým prísun zahraničného kapitálu do našej krajiny. To však znamená, že kupujúci, predovšetkým európske štáty, zase nedostanú náš tovar, teda ropu, plyn, kovy ani žiadne iné produkty,“ povedal podpredseda Rady federácie (horná komora ruského parlamentu) Nikolaj Žuravlev.
Čo je to vlastne SWIFT? Čo znamená, keď Rusko odstrihnú? Dá sa obísť? Koho už od SWIFT-u odpojili? Aké ekonomické škody treba čakať? Prečo boli proti odstrihnutiu Ruska predovšetkým Nemci, Rakúšania a Taliani? Prečítajte si článok reportéra Jozefa Tvardzíka.
Rusi prídu o aj zlaté pasy: Európska únia ukončí prax takzvaných zlatých víz, teda zrýchlenej cesty k občianstvu výmenou za investície v krajine. Desaťtisíce Rusov a občanov ďalších štátov takto získali občianstvo napríklad na Cypre, Malte alebo v Portugalsku, pričom nikto neoveroval, či svoje majetky získali legálnou cestou.
V krátkosti z ekonomiky:
- Ak nám Rusi zavrú plyn: Kremeľ využíva plyn ako geopolitickú zbraň, čím môže Európe spôsobiť ekonomické problémy. Na druhej strane vývoz komodít je ruským záchranným lanom na udržanie domácej ekonomiky nad vodou.
- Slovenská firma v Rusku: Chirana zo Starej Turej vyrába stomatologickú techniku aj dýchacie prístroje. Exportuje do zahraničia a kľúčovým je pre ňu aj ruský trh, na ktorý má väzby ešte z čias Sovietskeho zväzu. Problémy mala už v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym. Teraz sa spoločnosť obáva sankcií aj reakcie Ruska.
- Technologickí giganti reagujú na inváziu: Po štvrtkovej invázii ruskej armády na Ukrajinu uvalili štáty na celom svete rozsiahle sankcie proti ruským podnikom, bankám a úradníkom. Google bráni ruským štátnym médiám zarábať peniaze na jeho platformách. K podobným opatreniam pristúpili aj YouTube a sociálna sieť Facebook.
Rozhovory s Ukrajincami
Ukrajinka Svitlana Udubkova žije na Slovensku už šesť rokov, vyštudovala právo a medzinárodné vzťahy, teraz pracuje vo farmaceutickej firme. Má 34 rokov. Na Ukrajine má rodičov aj starých rodičov. "Mám tam všetkých, celú rodinu, 30 kilometrov od ruskej hranice," hovorí.
Svitlana odpovedá aj na otázky o ruskej propagande, o tom, či by sa chcela na Ukrajinu niekedy vrátiť, ako môže pomôcť Slovensko, ale aj na to, čo má na svojej krajine najradšej.
Vladyslav Jackový študuje žurnalistiku v Bratislave na Univerzite Komenského. Na Slovensku je rok aj tri mesiace. Hneď po štvrtkovom útoku na Ukrajinu sa rozhodol, že o tom, čo sa deje, bude informovať na svojom Instagrame. Storky píše v dvoch jazykoch - po slovensky aj po ukrajinsky. Snaží sa ukazovať aj príklady kremeľskej propagandy.
Vo videu odpovedá aj na to, či si myslí, že Putin zmaril snahy Ukrajiny o lepší život. Aká je podľa neho motivácia ruských vojakov bojovať proti Ukrajine? Čo hovoria prevažne mladí chlapci, keď sú zajatí? Prestávajú teraz niektorí ľudia na Ukrajine veriť kremeľskej propagande?
Podcasty SME
- Mimoriadne Dobré ráno: Západ pritvrdzuje. Odstavuje ruské banky a Putinovu rodinu
- TECH_FM: Pozreli sa na odvrátenú stranu vesmírneho pekla
- Klik: Zuckerberg ide z Facebooku spraviť TikTok, nemá na výber, musí kopírovať
- Dejiny: Štefan I. začlenil i naše územie k latinskému Západu
Karikatúra
Teroristi (zdroj: Vico)Recept dňa
Smažená ryba v pivnom cestíčku. (zdroj: Fotolia)Kuracie aj bravčové, z rýb aj z tofu. Pripravte si obľúbené rezne v cestíčku.
Voľný čas
Stiahnite si stovky e-kníh a audiorozprávok. Vyberte si zo slovenského zlatého fondu, svetovej klasiky a autorov edície SME.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
