Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala Roberta Fica do funkcie premiéra. Krajinu začína riadiť štvrtýkrát, v politike je aktívny už 31 rokov. Napriek tomu sa ujíma moci v doteraz nezažitej situácii, keď jeho vládu bude v parlamente podporovať dosiaľ najkrehkejšia väčšina, akú zažil. Koalícia Smeru, Hlasu a SNS má 79 poslancov, prevahu jej tak zabezpečujú len štyria poslanci navyše.
Ranný brífing prinášame už aj v audio verzii. Prehľad najdôležitejších správ dňa tak môžete nielen čítať, ale aj počúvať. Text načítava syntetický hlas, s ktorým experimentujeme a testujeme jeho možnosti.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Nastávajú nové časy. Fico preberá moc, Danko upratuje svojich poslancov
- Bojujú ako počas druhej svetovej. Ruské delostrelectvo pri Kupjansku strieľa takmer nepretržite
- Víťazstvo nadovšetko. Rusko pumpuje do vojny astronomické sumy
- Tour prinesie budúci rok ostrý štart aj brutálny záver. Prvýkrát v histórii sa neskončí v Paríži
- Slovensko sa zlepšilo v rodovej rovnosti. Predbehlo Česko, no za európskym priemerom je ďaleko
Nastávajú nové časy. Fico preberá moc, Danko upratuje svojich poslancov

Vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS ovládla parlament, keď jej počas nového volebného obdobia budú patriť nielen tri zo štyroch postov vedenia Národnej rady, ale aj dvanásť z celkovo 19 predsedov parlamentných výborov.
Z výsledku volieb pritom vyplýva, že opozícia mala získať vedenie v ďalších dvoch výboroch navyše. Koalícia sa poistila aj tým, že v každom výbore bude mať o dvoch poslancov viac než opozícia, hoci podľa volebnej matematiky by mali mať väčšinu len o jedného poslanca.
Uprostred ustanovujúcej schôdze parlamentu sa zároveň moci po štvrtý raz chopil predseda Smeru Robert Fico. Prezidentka Zuzana Čaputová ho vymenovala aj s celou vládou - najkrehkejšou, akú doteraz viedol.
Prevahu v pléne parlamentu jej totiž budú zabezpečovať len štyria poslanci. Bude ich 79, minimálna väčšina je pritom 76.
Najmä líder SNS Andrej Danko sa preto pokúša do vládnych funkcií vyslať čo najviac nečlenov strany, ktorí sa vo voľbách prekrúžkovali do parlamentu. Nahradili by ich straníci.
Denník SME pripravil odpovede na kľúčové otázky.
- Triumf Hlasu v parlamente: Prvá schôdza parlamentu bola najmä triumfom koaličného Hlasu. Petra Pellegriniho za šéfa parlamentu zvolilo 131 poslancov, teda aj väčšina opozície. Podpredsedami parlamentu sa stali Ľuboš Blaha za Smer, Peter Žiga za Hlas, Andrej Danko za SNS a Michal Šimečka za PS.
- Kto boli ministri životného prostredia: Namiesto Rudolfa Huliaka v novej vláde nakoniec nastúpil Tomáš Taraba. Ministerstvo životného prostredia bolo v minulosti dejiskom kauzy Interblue. Pozrite si prehľad ľudí, ktorí doposiaľ ministerstvo viedli.
- Fico chce Slovensko pre Slovákov: Robert Fico si dával záležať na tom, aby vo svojom prejave vsunul slovo „slovenský“ všade, kam to bolo možné. On bude viesť slovenskú vládu, so slovenským hlasom a slovenskou zahraničnou politikou. Slovensko pre voličov Smeru, píše šéfredaktorka Beata Balogová.
- Vláda už odovzdáva symbolické balíčky: Ak sa aj vláde nebude dariť nesiahať na sociálny štandard či dokonca navrátiť sa k zvyšovaniu životnej úrovne, o to dôraznejšie bude odovzdávať symbolické balíčky. Tie budú spočívať v trestaní a okrikovaní. Trojica zadefinovala ako cieľovku „politické mimovládky“ a kritické médiá, píše Zuzana Kepplová.
- Fico IV prichádza v plnej paráde: Vyhlásenie Danka, že Fico musí byť v Bruseli už vo štvrtok preto, „aby podporil Orbána“, predznamenáva pomerne presvedčivo, že zahraničnopolitický „coming out“ si niekdajší propagátor „európskeho jadra“ naplánoval hneď na prvý deň v úrade, píše Peter Schutz.
- Čo prináša Huliak do parlamentu: Čo tam po Európskej komisii, čo tam po Prezidentskom paláci! Tu v Očovej to bolo vždy tak, že muži obec riadili a ženy varili halušky, tak aké rovnosti zavádzať?! Huliak si tento svet so sebou vo vrecku svojho poľovníckeho saka prináša do parlamentu a ešte o ňom budeme veľa počuť, píše Soňa Jánošová.
V krátkosti z domova:
- Zomrel bývalý generálny prokurátor: Vo veku 59 rokov zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Bol dlhodobo chorý, mal rakovinu. Bol nádejou boja proti zločinu, zlákal ho Marian Kočner. Odkiaľ prišiel, čo dokázal a ako skončil? Prečítajte si veľký profil bývalého generálneho prokurátora Trnku.
- Finišuje druhá Kováčikova kauza: Na špecializovanom súde vypovedal vyšetrovateľ a dnes už aj riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko. Vopred avizoval záujem vysvetliť, „prečo považuje Kaľavského za klamára“ a vyrozprával spôsob, akým polícia pracovala na vyšetrovaní kauzy, ktorá hovorí o 50-tisícovom úplatku v knihe.
- O Mikulcovi rozhodnú Ficovi nominanti: Bývalého ministra vnútra a súčasného poslanca za OĽaNO Romana Mikulca viac ako dva roky vyšetrujú pre úplatok, ktorý údajne vzal ešte ako šéf vojenského spravodajstva. Policajti pod svojím doterajším vedením prípad nestihli uzavrieť, na vyšetrovanie Mikulca tak budú dohliadať nominanti novej vlády.
- OĽaNO opäť zmenilo názov: Hnutie OĽANO a priatelia opäť zmenilo názov. Po novom sa volá Slovensko. Vyplýva to z registra politických strán, ktorý je zverejnený na stránke ministerstva vnútra.
Bojujú ako počas druhej svetovej. Ruské delostrelectvo pri Kupjansku strieľa takmer nepretržite

Kým svet sa sústreďuje na vojnu medzi Izraelom a Hamasom, Rusko spustilo prudké útoky na východe Ukrajiny. Zintenzívnilo svoje snahy o obkľúčenie mesta Avdijivka v Doneckej oblasti a udiera aj v okolí predtým okupovaných miest Kupjansk a Lyman.
Posilnené pozície Moskvy a obnovené útoky na týchto strategických miestach východného frontu nútia Ukrajinu brániť pásy územia, ktoré boli po ruskej invázii vo februári 2022 okupované a následne zhruba pred rokom oslobodené.
Niektoré z najintenzívnejších bojov sa odohrávajú v blízkosti Kupjanska, mesta na rieke Oskil, len 40 kilometrov od hraníc s Ruskom. Mesto a okolie sú pod takmer nepretržitým bombardovaním, odkedy ukrajinské jednotky počas bleskovej protiofenzívy v septembri 2022 získali Kupjansk späť.
Veliteľ ukrajinských pozemných síl generál Oleksandr Syrskyj uviedol, že situácia sa „výrazne zhoršila“ a že Rusko sa snaží obkľúčiť Kupjansk a prísť až k rieke, ktorá pretína mesto.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Na fronte už diktuje podmienky bahno: Ukrajina podľa mnohých odborníkov už nemá šancu kvôli zhoršujúcemu sa počasiu dosiahnuť významnejšie úspechy v prebiehajúcej protiofenzíve. Jesenné dažde a všadeprítomné bahno postupne zmenia podmienky na fronte a ohrozia postup s ťažkou vojenskou technikou.
- Rusi sú ako po zombie apokalypse: Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu si bloger a novinár Aleksandr Udikov uvedomil, že jeho život v Rusku sa skončil. Pred začatím mobilizácie preto odišiel z Ruska a odvtedy žil v Turecku, Čiernej Hore aj v Bosne. Presúvať sa musí aj s manželkou pre víza každých tridsať dní. V súčasnej situácii si nevie predstaviť, že by sa do Ruska vrátil.
- Boje pri dolnom toku Dnepra: Rusko si pri dolnom toku rieky Dneper ponechalo významný delostrelecký potenciál. Moskva totiž pravdepodobne venuje vysokú pozornosť tejto oblasti v súvislosti s možným ukrajinským útokom cez rieku. Uviedlo to v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine spravodajstvo britského ministerstva obrany.
- Odstúpenie od jadrovej zmluvy: Ruská Rada federácie schválila odstúpenie od ruskej ratifikácie medzinárodnej Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok. Norma, ktorú už skôr prijala Štátna duma, začne platiť po očakávanom podpise ruského prezidenta Vladimira Putina.
V krátkosti z Izraela a Gazy:
- Pásmo Gazy sa posúva späť: „Pásmo Gazy sa 16 rokov posúva späť, zažíva potláčanie ľudského potenciálu a práva na vývoj,“ uviedla Konferencia OSN pre obchod a rozvoj vo výročnej správe o stave palestínskeho hospodárstva za rok 2022. Podľa správy minulý rok až 80 percent populácie tejto palestínskej enklávy záviselo od medzinárodnej pomoci.
- Kontrašpionáž Hamasu: Skupina agentov hnutia Hamas, ktorá plánovala útok na Izrael, komunikovala prostredníctvom siete káblových telefónov zabudovaných v tuneloch pod Pásmom Gazy. Túto komunikáciu využívala viac než dva roky, vyplýva z informácií tajných služieb.
- Hamas v južnom Izraeli: Skupine ozbrojencov Hamasu sa z Pásma Gazy podarilo preniknúť do južného Izraela, kde ich ale zlikvidovala izraelská armáda. Informuje o tom izraelská armáda, podľa ktorej sa militanti do Izraela dostali tunelom pod morom.
- Palestínske obete v Predjordánsku: Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom bolo po celom okupovanom západnom brehu Jordánu zabitých už vyše 100 Palestínčanov. Počet obetí násilia v Predjordánsku sa dostal na najvyššiu úroveň minimálne od roku 2005.
Zo zahraničných webov:
- CEPA: Nebotyčná cena za opustenie Ukrajiny
- ABC News: Vojna má svoj vlastný život a ak Izrael vstúpi do Gazy, čakajú ho ďalšie prekvapenia
- The Washington Post: Izrael potrebuje politickú ofenzívu, ktorá by sprevádzala jeho vojenskú ofenzívu
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
- Jakub Filo každý týždeň zhrnie a vysvetlí aktuálne politicko-spoločenské dianie. Odoberať >
- Tomáš Prokopčák vyberá najzaujímavejšie správy nielen z vedy. Odoberať >
- Súhrn týždňa očami Zuzany Kovačič Hanzelovej. Odoberať >
Víťazstvo nadovšetko. Rusko pumpuje do vojny astronomické sumy

Vojna na Ukrajine predstavuje obrovskú záťaž pre ruský štátny rozpočet a prehlbuje technologické zaostávanie krajiny za Západom. Výdavky na zbrojenie naďalej rastú. V budúcom roku majú podľa aktuálneho návrhu dosiahnuť astronomických 10,8 bilióna rubľov.
Budú predstavovať takmer 30 percent všetkých plánovaných rozpočtových výdavkov a po prvýkrát v histórii Kremeľ vynaloží na zbrojenie viac ako na sociálnu politiku. Na ňu pôjde „len“ 21 percent rozpočtu.
V súčasnosti o ňom rokuje ruská Štátna duma a očakáva sa, že bude schválený koncom októbra. Podoba návrhu, ktorý sa riadi heslom „víťazstvo nadovšetko“, predstavuje zásadný obrat vo fiškálnej politike Ruska. Výdavky na vzdelávanie, zdravotníctvo a ochranu životného prostredia budú stagnovať alebo dokonca klesať.
Rusko pritom už vlani muselo dramaticky zvýšiť svoje výdavky na zbrojenie. Pôvodne to malo byť okolo 3,5 bilióna rubľov, ale vojna na Ukrajine ho prinútila zvýšiť túto sumu na takmer päť biliónov, teda asi tri percentá HDP. Tento rok to bude pravdepodobne okolo päť biliónov rubľov a na budúci rok spomínaných necelých 11 biliónov.
V krátkosti z ekonomiky:
- Dražba fungujúceho obchodného centra: Na Záhorí dochádza k situácii, ktorá nemá v modernej slovenskej histórii obdobu. Do dražby smeruje fungujúce obchodné centrum Kruhy Mall. Takýmto spôsobom chce problémy vyriešiť neznáma londýnska spoločnosť, ktorá si začala uplatňovať záložné právo.
- Korekcie eurofondov za kauzu Dobytkár: Európska komisia Slovensku potvrdila zníženie korekcie eurofondov za minulé obdobie z 25 percent na 14,76 percenta. Podľa končiaceho ministra pôdohospodárstva Jozefa Bíreša to znamená, že za obdobie, keď vznikla kauza Dobytkár, nakoniec zaplatíme zo štátneho rozpočtu len 13 miliónov eur.
- Vyhadzujeme menej odpadu: Celková produkcia komunálneho odpadu na Slovensku v predchádzajúcom roku klesla takmer o štyri percentá. Generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec vidí pokles celkovej produkcie komunálneho odpadu skôr ako anomáliu než trend s tým, že zaň môže najmä zníženie tempa ekonomického rastu zo 4,8 na 1,8 percenta.
Tour prinesie budúci rok ostrý štart aj brutálny záver. Prvýkrát v histórii sa neskončí v Paríži

Tour de France sú preteky, ktoré si extrémne zakladajú na tradíciách. Dodržiavajú ich a majú ich v úcte. Jednou z nich je, že preteky sa vždy končia v Paríži.
Od roku 1904 to bol velodróm v Parku princov, od roku 1968 Vélodrome de la Cipale a od roku 1975 preteky končili na ikonickom bulvári Chámps Elysées. Tour a Paríž je pevné a nerozlučné spojenie.
Cyklisti sa na poslednú etapu v uliciach hlavného mesta tešili. Bola to etapa, ktorú si mnohí užívali a oslavovali, že zvládli celé preteky. Budúci ročník bude iný. Tradície, ktoré prežili aj dve svetové vojny, organizátori rozbijú. Po prvý raz po 120 rokoch nebude cieľ Tour v Paríži.
Cieľ bude po prvý raz hostiť Nice. Preteky museli hľadať iný finiš kvôli olympijským hrám, ktoré bude Paríž hostiť od 29. júla. Tour sa síce skončí 21. júla a do otvorenia hier ostáva niekoľko dní, mesto však už bude finišovať s prípravami na olympiádu a logisticky by bolo takmer nemožné usporiadať dojazd znovu v Paríži.
Ďalšie športové správy
- Športový prehľad: Denne to najdôležitejšie zo športu. Odoberať >
Slovensko sa zlepšilo v rodovej rovnosti. Predbehlo Česko, no za európskym priemerom je ďaleko

Európska únia dosiahla historický pokrok v rovnosti medzi mužmi a ženami. Vyplýva to z čerstvo publikovaného Indexu rodovej rovnosti pre rok 2023, ktorý už desať rokov vyhodnocuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, ktorý je inštitúciou EÚ.
Ten skúma, ako sú na tom muži a ženy v európskych štátoch napríklad v oblasti pracovného života, politickej moci, prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, férového odmeňovania a tiež rodovo podmieneného násilia.
EÚ ako celok dosiahla tento rok skóre 70,2 bodu zo 100, čo je historický najvyšší medziročný nárast. Minulý rok bol európsky priemer 68,6 bodu.
Polepšilo si aj Slovensko. Oproti minuloročnému indexu jeho skóre narástlo o vyše tri body. Tento rok získalo 59,2 bodu, čím sa mu po rokoch podarilo posunúť o jednu priečku vyššie. Momentálne je v rebríčku piate od konca.
Nechalo za sebou dokonca aj Českú republiku s 57,9 bodu. Naďalej však zostáva v pätici najhorších v EÚ. Na chvoste sú ešte Grécko, Maďarsko a Rumunsko.
V krátkosti o rodine a vzťahoch:
- Život so svalovú dystrofiu: Ešte pred niekoľkými rokmi nevedela Petra Banášová o svojej chorobe vôbec hovoriť. Dnes jej príspevky, v ktorých otvorene, vtipne a neraz aj nekorektne ukazuje každodenný život s nevyliečiteľnou chorobou, sledujú tisíce ľudí. Šíri osvetu medzi tými, ktorých sa choroba bytostne netýka, a pomáha ľuďom, ktorí sa so svalovou dystrofiou musia vyrovnať.
- Pomoc s poruchami príjmu potravy: V centrále organizácie Chuť žiť sa niekoľkokrát denne rozozvučí telefón linky pomoci. Volať môže ktokoľvek. Žena, muž, dieťa, rodič, rodinný blízky. Spoločné majú zvyčajne to, že do ich života zasiahla porucha príjmu potravy. Objavujú sa aj krízové hovory, pri ktorých treba zachraňovať životy.
- O rokoch v umeleckej branži: Nela Pocisková mala len štrnásť rokov, keď skočila do umeleckého sveta, ktorý ju neraz vyviedol z miery. Prezradila nám, čo alebo kto jej najviac pomohol a ako sa za tie roky zmenila. Rovnako ako to, prečo miluje samotu, čo si myslí o láske aj aké sú jej najväčšie méty, nech už ide o prácu či život ako taký.
Rozhovory ZKH

Ako sa pozerá na tresty za ekonomickú trestnú činnosť? Čo hovorí na rozsudok exprezidenta Andreja Kisku? A čo hovorí na ochranu oznamovateľov, ktorú dostali vyšetrovatelia NAKA? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s exministrom spravodlivosti Viliamom Karasom.
Podcasty SME
- Dobré ráno: Udieral a teraz svedčí. Prípad vraždy Tupého ide pred súd
- Zoom: Na myšiach otestovali látku proti starnutiu
- Teplá vlna: Spoznanie iných queer umelcov ma oslobodilo, vraví maliar Dúbravský
- Vedátor: Modrý jas jadrových reaktorov preslávil seriál Černobyl
Karikatúra

Recept dňa

Spravte si fitness deň, inšpirujte sa našimi receptami a načerpajte energiu zo zdravého jedálneho lístka.
Dnes očakávame
- Summit Európskej rady v Bruseli za účasti premiéra Roberta Fica
- Pojednávanie s exposlankyňou za Smer Ľubicou Roškovou na Špecializovanom trestnom súde
- V 3. kole Európskej konferenčnej ligy nastúpi Lille proti Slovanu Bratislava a Spartak Trnava proti Nordsjaellandu
Dnes v histórii

26. októbra 1939 bol Jozef Tiso zvolený za prezidenta fašistického Slovenského štátu. Po vojne bol okrem iného uznaný za vinného z trestného činu domácej zrady a popravený.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Beata
Balogová
