Národné parky podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu obmedzujú vidiečanov, ktorí tam žijú či hospodária. Hovorí o ich revízii aj otvorení zonácií. Začal už aj s čistkami a odvolal riaditeľov dvoch národných parkov.
Súd rozhodol, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pochybil pri odstavení policajného viceprezidenta Branka Kišša z funkcie. Kišš bol chráneným oznamovateľom. Je dosť možné, že tak bude súd postupovať aj v prípade ďalších policajtov, ktorí majú status chráneného oznamovateľa.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Príde Slovensko o národné parky? Čo je zonácia? A naozaj sa tam nesmie zasahovať?
- Vojna v polícii pokračuje: Hamranov viceprezident sa podľa súdu môže vrátiť do práce, Eštok mu v tom bude brániť
- Rusko prišlo o ďalšiu loď. Kyjev môže Čiernomorskú flotilu odtlačiť od frontu
- Elektrina môže zdražieť o pätinu, plyn aj dvojnásobne. Sľuby Hlasu sa zrazia s realitou
- Rusi majú ďalší nástroj propagandy. Putinov oligarcha postavil najväčší štadión
- Prečo pýta Facebook od ľudí peniaze za používanie služby?
Ak si dnes kúpite tlačené vydanie denníka SME, nájdete v ňom vložený magazín Historická revue. Prečítate si, ako sa v novoveku chodilo pozerať celé mesto na popravy a tiež ako sa pranierovalo. Dozviete sa o treste pre sedliackeho kráľa Juraja Dóžu, ktorého korunovali rozpálenou korunou. A dočítate sa aj o vraždení v Kremničke. SME na celý víkend spolu s magazínom Historická revue stojí len 1,95 eur.
Príde Slovensko o národné parky? Čo je zonácia? A naozaj sa tam nesmie zasahovať?

Nové vedenie ministerstva životného prostredia opakovanie kritizuje súčasné nastavenie ochrany prírody v národných parkoch. Národné parky podľa ministra Tomáša Tarabu obmedzujú vidiečanov, ktorí v národných parkoch žijú či hospodária. Hovorí o ich revízii aj otvorení zonácií.
Taraba hovorí aj o potrebe „redefinovať celú sústavu národných parkov“. Zhodol sa na tom aj s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Ako, ministri zatiaľ nepovedali.
Europoslanec Michal Wiezik si myslí, že Taraba bude v téme ochrany prírody lavírovať. „Hrozí reálna snaha ministra otvoriť ochranu prírody vplyvom, o ktorých šírenie má záujem, napríklad linky na ťažbu dreva, poľovačky, budovanie veľkých dovolenkových rezortov,“ hovorí. A dodáva, že je presvedčený, že „Taraba so svojím hodnotovým nastavením bude hľadať cesty, ako reálnu ochranu prírody sformálniť alebo oslabiť“.
Čo sa môže stať s národnými parkmi a v akých kontextoch sa bude musieť minister Taraba pohybovať? Denník SME pripravil otázky a odpovede o tom, čo sú to národné parky, ako ich chránime aj čo by zmeny mohli priniesť.
- Čistky v národných parkoch: Minister životného prostredia Tomáš Taraba odvolal riaditeľa Správy Tatranského národného parku Pavla Majka. Riaditeľom TANAP-u bol od roku 2007. Dôvod minister neuviedol a nepozná ho ani samotný odvolaný riaditeľ. Vedenie rezortu odvolalo aj riaditeľa Národného parku Veľká Fatra Eduarda Apfela.
- Taraba šíri nenávisť: Ochranárov nazýva aj ekoteroristami a tvrdí, že vyciciavajú milióny eur na „nezmysly“ ako ochrana lesov, zvierat, rastlín. Nový minister životného prostredia Tomáš Taraba znova šíri nenávisť a zvyšuje pravdepodobnosť útokov na ochranárov, hovorí ekológ Erik Baláž.
Vojna v polícii pokračuje: Hamranov viceprezident sa podľa súdu môže vrátiť do práce, Eštok mu v tom bude brániť

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po odvolaní policajného prezidenta Štefana Hamrana zrušil pracovné miesta aj jeho dvom viceprezidentom. V prípade Branka Kišša vydal bratislavský mestský súd neodkladné opatrenie, že sa má Kišš vrátiť na svoje pôvodné pracovné miesto. Šutaj Eštok totiž úplne odignoroval jeho status chráneného oznamovateľa a preradil ho na hraničnú políciu do Banskej Bystrice.
„Práve nám bolo doručené neodkladné opatrenie, ktorým Mestský súd Bratislava IV v celom rozsahu vyhovel nášmu návrhu a vrátil prvého viceprezidenta Policajného zboru Branka Kišša na pôvodné pracovné miesto,“ uviedol v statuse advokát Peter Kubina. Rozhodnutie podľa jeho slov potvrdzuje nezákonnosť konania ministra.
Ministerstvo má 15 dní na odvolanie. V svojom stanovisku uviedlo, že proti rozhodnutiu súdu využije všetky zákonné prostriedky. Navyše ho označilo za predčasné.
Keď dal súd za pravdu Kiššovi, je dosť možné, že tak bude postupovať aj v prípade ďalších policajtov, ktorí majú status chráneného oznamovateľa. Minister vnútra postavil minulý týždeň mimo služby aj vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Tí sú však na rozdiel od Kišša obvinení.
V krátkosti z domova:
- Pellegriniho kandidatúra na prezidenta: Peter Pellegrini čoraz častejšie odpovedá na otázky, či sa už definitívne rozhodol uchádzať sa o prezidentský post. V minulosti otázky o kandidatúre odbíjal slovami, že takú ambíciu nemá, hoci žartoval, že „to je jediná funkcia, ktorú ešte nezastával“. Dávalo by pritom logiku, ak by Pellegrini zatiaľ kandidatúru nepotvrdzoval.
- Danko je späť s národným menu: Andrej Danko vzbudil rozruch svojím nápadom na „národné menu“. Zatiaľ nie je jasné, čo by na ňom malo byť, no zásahy do potravinárstva a gastronómie sú pre SNS témou už do volieb 2016. Skutočným zámerom SNS je však dostať do svojho menu štátnu spoločnosť Tipos.
- Gašpar chcel diskreditovať sudkyňu: Najvyšší súd nevyhovel námietkam Pavla Gašpara voči sudkyni Pamele Záleskej. Naopak, Gašparovi odkázal, že pokus o diskreditáciu sudkyne je neprípustný. Jeho nevhodné pokusy dostala na vedomie aj Slovenská advokátska komora, pod ktorú ako advokát spadá.
Rusko prišlo o ďalšiu loď. Kyjev môže Čiernomorskú flotilu odtlačiť od frontu

Dobrá práca, útok prešiel ako rez skalpelom, pochválil vojakov veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk. Hovoril o nálete, ktorý zasiahol ruské vojenské plavidlo na okupovanom polostrove Krym.
Oleščuk výberom slova zrejme odkazoval na to, že loď zasiahla strela SCALP. Ide o francúzsku obdobu britských striel dlhého doletu Storm Shadow, ktoré už Ukrajina pri útoku na ruské ciele na Kryme použila.
Ukrajina od začiatku vlaňajšej invázie niekoľkokrát zasiahla lode ruského vojenského námorníctva, v poslednom čase počet útokov zvyšuje. Útočí preto najmä na prístavy na Kryme, kde ruské lode kotvia.
Správu o útoku potvrdila aj ruská armáda. Moskva nezverejnila meno plavidla, podľa pozorovateľov však ide o korvetu Askold - menšiu vojnovú loď. Tá je schopná odpáliť až osem striel s plochou dráhou letu Kalibr, ktorou ruské sily pravidelne ostreľujú ciele na Ukrajine. Zároveň je vybavená protilietadlovým systémom Pancir.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Ruské obkľučovanie Avdijivky: Ruská armáda sa snaží obkľúčiť Avdijivku v Doneckej oblasti, povedal hovorca Národnej gardy Ukrajiny Ruslan Muzyčuk a dodal, že len v stredu ukrajinskí vojaci pri Avdijivke odrazili viac ako desať ruských útokov. Muzyčuk poznamenal, že taktika, ktorú používajú Rusi pri Avdijivke, je veľmi rôznorodá a na mesto útočia z troch smerov.
- Posilnenie pozícií pri Dnepri: Ukrajinské sily pokračovali v presunoch personálu na posilnenie pozícií na východnom brehu Dnepra. S odvolaním sa na správy ruských vojnových blogerov o tom informuje americký Inštitút pre štúdium vojny. Ukrajinské sily podľa správ ruských blogerov udržiavajú svoje pozície v tejto oblasti a údajne postúpili pri obci Krynky.
- Koridor v Čiernom mori: Alternatívny exportný koridor v Čiernom mori funguje napriek nedávnemu ruskému útoku na civilné plavidlo, oznámil ukrajinský vicepremiér a minister pre infraštruktúru Oleksandr Kubrakov a dodal, že od začiatku prevádzky koridoru vyviezlo 91 lodí dovedna 3,3 milióna ton poľnohospodárskych a metalurgických produktov.
- Dôležitá skúška zbraní: Vojna Ruska proti Ukrajine sa stala dôležitou skúškou zbraní. Zbrojárske spoločnosti, ktorých výrobky vo vojne obstáli, nielenže dostávajú objednávky na doplnenie vyčerpaných arzenálov západných krajín, ale vďaka dobrej reklame získavajú nové trhy, rozširujú výrobu a modernizujú svoje výrobky rýchlejšie ako ich konkurenti.
V krátkosti z Izraela a Gazy:
- Izrael má svojho Usámu: Izrael ho považuje za jedného z dvoch hlavných plánovačov brutálnych útokov zo 7. októbra. Na rozdiel od ostatných vodcov militantného hnutia Hamas zostal v palestínskom Pásme Gazy. Jeho meno je Jahju Sinwár a podľa správ je izolovaný vo svojom bunkri. Navyše v tejto chvíli nie je jasné, kde sa nachádza a či je nažive.
- Dobytie pevnosti Hamasu: Izraelská armáda tvrdí, že jej pozemné jednotky po desiatich hodinách bojov dobyli pevnosť Hamasu na západe mesta Džabálija. Vojaci podľa nej našli veľa zbraní a odhalili ďalšie podzemné tunely. Podľa izraelských ozbrojených síl vojaci bojovali v tejto oblasti s bojovníkmi Hamasu a Islamského džihádu „nad zemou aj pod zemou".
- Humanitárne prestávky na severe: Izraelské jednotky pokračujú v bojoch s Hamasom medzi zničenými budovami na severe Pásma Gazy a približujú sa k dvom veľkým nemocniciam. Situácia civilistov na obliehanom území sa naďalej zhoršuje. USA oznámili, že Izrael súhlasil so zavedením denných štvorhodinových „humanitárnych prestávok“ v bojoch na severe Pásma Gazy.
Zo zahraničných webov:
- Foreign Affairs: Druhý ruský front v Európe
- The New York Times: V takomto Izraeli som nikdy predtým nebol
- SPIEGEL International: Strategické kalkulácie nepriateľov Izraela
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
- Jakub Filo každý týždeň zhrnie a vysvetlí aktuálne politicko-spoločenské dianie. Odoberať >
- Tomáš Prokopčák vyberá najzaujímavejšie správy nielen z vedy. Odoberať >
- Súhrn týždňa očami Zuzany Kovačič Hanzelovej. Odoberať >
Elektrina môže zdražieť o pätinu, plyn aj dvojnásobne. Sľuby Hlasu sa zrazia s realitou

Napriek varovaniam ekonómov, že verejné financie sú v zlom stave a nutne potrebujeme šetriť, sa politické strany v predvolebnej kampani predbiehali v populistických sľuboch.
Hlas Petra Pellegriniho sľuboval štedré dotácie na energie. Okrem regulácie cien elektriny, plynu a tepla navrhoval takzvané energetické šeky pre nízkopríjmové domácnosti.
Na riziko zvýšenia cien energií rádovo v desiatkach percent v budúcom roku v prípade, že vláda neprijme mimoriadne opatrenia, upozornil v lete aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
„Bez opätovného zásahu vlády formou krízovej regulácie čaká domácnosti od Nového roka skokové zdraženie, a to najmä plynu,“ súhlasí analytik Radovan Potočár.
Niektoré sľuby Hlasu už stratili platnosť, lebo problém sa sčasti vyriešil aj bez jeho účasti. Na splnenie ďalších však môže mať vplyv cez svoju ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, ktorej rezort je kľúčovým hráčom v slovenskej energetike.
V krátkosti z ekonomiky:
- Nové pravidlá Euro 7: Európsky parlament prijal svoju rokovaciu pozíciu k prepracovanému návrhu pravidiel EÚ pre typové schvaľovanie a dohľad nad trhom s motorovými vozidlami Euro 7. Europoslanci sú tak pripravení začať rokovania s vládami členských štátov o nových pravidlách na zníženie emisií z cestnej dopravy.
- Nadmerné zisky výrobcov elektriny: Slovensko podporuje reformu energetiky Únie, ktorej súčasťou by mala byť aj možnosť prerozdeliť príjmy časti výrobcov elektriny medzi spotrebiteľov. Uviedla to ministerka hospodárstva Denisa Saková. Rokovania pre implementáciu tejto reformy ešte nie sú ukončené.
- Štúdia o novom jadrovom odvetví: Slovensko sa stalo jednou z víťazných krajín medzinárodnej súťaže Phoenix, ktorej cieľom je podpora odklonu od spaľovania uhlia. Získalo tak grant pre financovanie štúdie o uskutočniteľnosti malých modulárnych reaktorov, ktorý podporí vláda USA v hodnote do dvoch miliónov eur.
Rusi majú ďalší nástroj propagandy. Putinov oligarcha postavil najväčší štadión

Do hokejového sveta o niekoľko dní vstúpi štadión, ktorý má mnoho superlatívov. Je najväčší na svete, má najvyššiu kapacitu a je jeden z najdrahších. Dalo by sa pokračovať.
Počas hokejových zápasov bude mať kapacitu 21 500 divákov a v počte divákov sa tesne dostane pred slávne Bell Center, v ktorom hrajú domáce zápasy hokejisti Montreal Canadiens (21 105 divákov). Počas koncertov a verejných podujatí bude jeho kapacita ešte vyššia - 23-tisíc divákov.
Megalomanský projekt v hodnote viac ako 38 miliárd rubľov (viac ako 400 mil. eur) už mal bezmála celý rok stáť. Dokonca tento rok na ňom mala hrať aj slovenská hokejová reprezentácia. Štadión totiž mal byť hlavným dejiskom majstrovstiev sveta 2023. Pre rozpútanie vojny na Ukrajine ale Rusko o organizovanie šampionátu prišlo.
S myšlienkou na vybudovanie najväčšieho hokejového štadióna prišiel v roku 2018 predseda predstavenstva Kontinentálnej hokejovej ligy a člen z úzkeho kruhu ruského prezidenta Vladimira Putina – Gennadij Timčenko. Vtedy sa odhadovali náklady na štadión na 20 miliárd rubľov (200 miliónov eur), nakoniec sa v podstate zdvojnásobili.
Ďalšie športové správy
- Športový prehľad: Denne to najdôležitejšie zo športu. Odoberať >
Prečo pýta Facebook od ľudí peniaze za používanie služby?

Ak ste sa v posledných dňoch prihlásili do svojho účtu na facebooku či instagrame, zrejme vám vyskočila podobná správa. Ak chcete ďalej používať facebook, musíte si vybrať, stálo v nadpise.
Spoločnosť Meta spustila predplatné pre sociálne siete bez reklám. Ide o odpoveď na obavy Európskej únie v súvislosti s cielením reklám a zhromažďovaním údajov o používateľoch.
Každý používateľ v Únii nad 18 rokov sa tak v týchto dňoch musí rozhodnúť, či spoločnosti Meta zaplatí desať eur mesačne a užije si siete bez reklamy, alebo odsúhlasí, že chce naďalej vidieť aj reklamu a neplatiť nič.
Predplatné Meta sa začalo na obrazovkách európskych používateľov objavovať začiatkom novembra. Suma je pritom rozdielna, v prehliadači na desktope stojí mesačné predplatné 9,99 eura, v aplikácii na mobilnom telefóne stojí 12,99 eura.
V krátkosti z vedy a techniky:
- Aký je v skutočnosti Musk: Walter Isaacson je novinár a životopisec. Pracoval ako reportér a editor v Sunday Times a Time. Šéfoval aj spravodajskej stanici CNN. V posledných rokoch sa venuje najmä písaniu životopisov, vrátane bestsellerov o živote Steva Jobsa či Alberta Einsteina. Jeho najnovšia kniha cez sériu príbehov a osobných svedectiev pokrýva život Elona Muska.
- Ako vznikla Veľká Sfinga: V podstate nikto nevie, ako sa volá. Jednu z najznámejších a najväčších sôch na svete dnes prezývame Veľká Sfinga, ale jej stavitelia ju pred 4500 rokmi mohli volať úplne inak. Pri jej konštruovaní starovekí Egypťania nepoužili rovnaký postup ako pri neďalekých pyramídach.
- Objav najstaršej čiernej diery: Vedci objavili dosiaľ najstaršiu čiernu dieru, ktorá vznikla len 470 miliónov rokov po veľkom tresku. Zistenia tímov za vesmírnym ďalekohľadom Jamesa Webba a röntgenovým observatóriom Chandra potvrdzujú doterajšie teórie o tom, že supermasívne čierne diery existovali aj na počiatku vesmíru.
Podcasty SME
- Dobré ráno: Útok na mimovládky sa začal. Prídu o dve percentá z daní?
- Index: Matovičových 200 eur na dieťa: Sľuby alebo realita?
- Ľudskosť: Keď je dieťa v emočne vypätej situácii, našou úlohou je vtiahnuť ho do nášho pokoja
Karikatúra

Recept dňa

Pripravte si polievku, lievance aj rizoto. Vyberte si z našich jesenných receptov s tekvicou.
Dnes očakávame
- Ústavnoprávny výbor parlamentu sa bude zaoberať rozhodnutím ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka postaviť čurillovcov mimo služby
- Vyhlásenie, ktoré pred pokračovaním súdneho procesu v kauze Mýtnik urobí Jozef Brhel a advokát Michal Mandzák
- Tri poľské opozičné strany, ktoré chcú vytvoriť novú vládu, podpíšu koaličnú dohodu
- Zverejnenie nominácií 66. ročníka udeľovania hudobných cien Grammy
Dnes v histórii

10. novembra 1985 predstavil Bill Gates Windows 1.0, prvú verziu 16-bitového operačného systému. Išlo o prvý pokus o implementáciu viacúlohového graficky orientovaného operačného systému na platforme PC.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť v pondelok.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Beata
Balogová
