Príjemný víkend! Ochrana slovenskej prírody, ktorou sa Slováci často hrdia, existuje v skutočnosti často iba na papieri. V lesoch aj v národných parkoch sa masívne ťaží drevo, na poliach sme docielili európske prvenstvo v rozsahu monokultúr a krajinu čoraz viac tvoria záľahy holorubov. V tejto situácii prekvapuje občianska angažovanosť, píše reportér Peter Getting.
V reportáži sa zameral na viacero projektov, v ktorých sa radoví občania na Slovensku spoločne skladajú na záchranu živej prírody. Tisícky ich prispievajú na územia, ktoré vďaka nim môžu zostať bezzásahové a ochránené pred motorovými pílami, guľovnicami, chémiou a buldozérmi.
„Na Slovensku je našťastie dosť ľudí presne opačného zamerania ako páni Taraba, Huliak, Kollár a podobní. Ľudí, ktorí nielenže nechcú prírode škodiť či z nej nadmerne ťažiť, ale sú ochotní obetovať na tento účel aj niečo zo svojho,“ hovorí v rozhovore k téme environmentalista a občiansky aktivista Mikuláš Huba.
Reportérka Tímea Krauszová otvorila tému asistovanej reprodukcie z netradičného pohľadu. Vlastného. Prináša svoj osobný príbeh, v ktorom opisuje, prečo sa ako 28-ročná rozhodla dať si s partnerom zmraziť embryá a prináša aj rozhovor s moderátorkou a influencerkou Katarínou Balážiovou, ktorá si v 33 rokoch dala zamraziť svoje vajíčka, aby tam zvýšila svoje šance v budúcnosti otehotnieť.
Prinášame vám aj recenzie na nový mysteriózny triler Petra Bebjaka Smršť, islandsko-slovenský film Samota a aj na nový album Beyoncé. A dočítate sa aj, či je med liekom na všetko a ako žijú pacienti s ortorexiou, ktorí sú posadnutí zdravou stravou.
Územia pre vlky či rysy zachraňujú ľudia z vlastných peňazí. Nemajú tu šancu píly, guľovnice ani buldozéry

„Ochrane Halovho močiara sa venujeme už dlhé roky, zachránili sme tamojšiu zdegradovanú mokraď, vďaka čomu tam dnes hniezdia vzácne druhy vtákov. No potom sa zmenil vlastník pozemkov a uvažoval nad iným využitím než pre ochranu prírody. Opakovane sa zjavovali úvahy na jeho využitie ako rybníka na športový rybolov alebo poľovníctvo, vysadenie rýchlorastúcich drevín alebo dokonca na vybudovanie solárnej elektrárne. To by znamenalo nenávratné zničenie mokrade. Keď sme sa majiteľa snažili odhovoriť, ponúkol nám predaj.“
Ornitológ a riaditeľ združenia SOS/BirdLife Slovensko Matej Repel opisuje, ako sa začala kampaň, ktorá sa nedávno skončila happyendom.
Halov močiar leží pri dedine Ižkovce, v juhovýchodnom cípe Slovenska v okrese Michalovce. Ide o jednu z posledných takýchto rozľahlých prirodzených mokradí na celej Východoslovenskej nížine, s celkovou plochou 23 hektárov. Príroda sa tu dnes odmeňuje množstvom organizmov, rastlín a živočíchov, ako na dlani je tu doslova živý prírodovedný atlas. V početnej kolónii hniezdia volavky purpurové, beluše veľké aj malé, v hustých porastoch vodných rastlín žijú vzácne bučiaky veľké aj globálne ohrozené chochlačky bielooké, druh divých kačiek, ktoré tak ako mnohé vtáky z Európy rýchlo miznú. V noci sa snažia prekričať koncert žiab chavkoše, chriašte bodkované a svrčiaky slávikovité.
Ornitológovia z SOS/BirdLife Slovensko sa síce roky venujú získavaniu zdrojov pre svoje združenie, no skúsenosť s crowfundingom, teda získaním podpory od širokej verejnosti, bola pre nich nová.
Mikuláš Huba: Súdruhovia škodili prírode z hlúposti, súčasní politici z vypočítavosti

Ochrane životného prostredia sa venuje už vyše štyroch desaťročí. Počas socializmu zažil útoky proti ochranárom, a po posledných voľbách sa pozerá na to, ako radikálne sa zmenila politika ministerstva životného prostredia, o miesta prichádzajú odborníci, vedenie rezortu šíri dezinformácie o ochrane prírody a presadzuje aj streľbu chránených druhov.
„Podobnosť je aj v tom, že vtedajšej i súčasnej moci vadí akákoľvek spontánna iniciatíva zdola. Vtedy aj dnes ignoruje odbornosť i vedecké poznanie a nadraďuje sa nad ne stranícka poslušnosť. Podobne trápne ako predošlí dopadnú aj dnešní farizeji, demagógovia, trollovia a hulváti,“ myslí si enviromentalista a občiansky aktivista Mikuláš Huba.
V rozhovore sa dočítate aj, ako vníma dnešné vedenie ministerstva životného prostredia, v čom sa podľa neho podobá a v čom líši od súdruhov z čias normalizácie, ako vníma hystériu okolo medveďa a ukričané davy na internete, čo si myslí o tom, že občania sa skladajú na chránené územia bez zásahov ľudí, v čom je podľa neho nebezpečný pre ochranu prírody konzervativizmus a v čom liberalizmus.
V 28 rokoch mi povedali, že mám málo vajíčok. S priateľom sme si preto zamrazili spoločné embryá

Zo školy som odchádzala s minimom vzdelania v oblasti sexuálneho zdravia. Naučili ma najmä to, že mať sex je nebezpečné, lebo sa niečím nakazím, a ak sa náhodou aj nenakazím, tak určite otehotniem.
Nikto mi nepovedal, že niektoré páry tak ľahko nesplodia dieťa. A že je to vlastne celkom rozšírené a týka sa to každého šiesteho človeka na svete.
A už vôbec som nebola pripravená na to, že dostanem od svojej gynekologičky podobnú správu ako 28-ročná. Keď mi sestrička v telefóne namiesto štandardného „všetko je v poriadku, Timejka, tak znova o rok," povedala, že mám prísť prekonzultovať výsledky, vedela som, že je niečo zle.
„Tie hodnoty sú veľmi nízke,“ povedala mi na návšteve a rovno mi do ruky strčila letáčik centra asistovanej reprodukcie. „Mali by ste sa objednať na konzultáciu sem.“
Becca o mrazení vajíčok: Z hormónov som mala až panický atak, ale robila som to pre svoju budúcnosť

Keď Katarína Balážiová známa ako Becca nedávno uverejnila na Instagram príspevok o tom, že si dala zmraziť vajíčka, očakávala, že to vyvolá veľa reakcií.
Predsa len je to téma, o ktorej sa hovorí málo, ale je dôležitá a týka sa mnohých ľudí – každý šiesty človek na svete má problém s plodnosťou.
Pod príspevkom na Instagrame sa už teraz kopia stovky komentárov a podľa jej slov sa jej zaplavil aj inbox. Niektoré firmy, s ktorými spolupracuje, jej poslali kvety a viaceré ženy ďakujú, že o tejto skúsenosti prehovorila.
„Desať dní som si pichala injekcie do tela, aby sa pripravilo na dnešný deň D. Dala som si zamraziť vajíčka a ponechala som si tak možnosť založiť si rodinu, keď na to príde čas a aj vhodná osoba,“ napísala 33-ročná moderátorka a influencerka.
Tvorcovia série o vražde Jána a Martiny: Pre RTVS sme neprijateľní. Ukazujeme prstom na ľudí, ktorí ju chcú ovládnuť

Úspech bol už to, že pripravovanú sériu Naši ľudia o vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vybrali na najväčší festival televíznej tvorby v Európe Series Mania Forum v Lille. Projekt scenáristu Mira Šifru a režisérky Terezy Nvotovej tam napokon získal hlavnú cenu.
Trafili sa ním do témy, ktorá v zahraničí zarezonovala. A že ide o silnú tému, dokazujú iným spôsobom reakcie slovenských televízií, ktoré do projektu odmietli vstúpiť. Zatiaľ.
Tvorcovia si totiž myslia, že postoj súkromných televízií by sa ešte mohol zmeniť. Pri RTVS sú však skeptickí.
„Som v tejto veci veľmi pesimistický, vidím, že ovládnutie verejnoprávneho média je veľkou prioritou vlády. Môžeme teda povyhrávať akékoľvek ceny, v tejto chvíli sú Naši ľudia pre RTVS neprijateľným projektom, pretože ukazujú prstom práve na ľudí, ktorí chcú RTVS ovládnuť,“ hovorí Miro Šifra.
Tereza Nvotová dodáva: „Isté je, že seriál urobíme, otázka je len kedy a ako. Všetci veríme tomu, že vznikne.“
Hovorí sa, že med zmierňuje príznaky sennej nádchy. Čo ukazuje výskum?

Med je v mnohých kultúrach uznávaný ako prírodný liek. Staroveké civilizácie hovorili o jeho terapeutickom potenciáli a využívali ho na rôzne liečebné účely.
Napríklad starí Egypťania, Asýrčania, Číňania, Gréci a dokonca aj Rimania používali med na hojenie rán. Viaceré kultúry ho dodnes považujú za liek na bolesť hrdla a kašeľ.
Existujú aj ľudia, ktorí tvrdia, že med môže zmierniť príznaky sennej nádchy. Zástancovia tejto teórie hovoria, že to je možné vďaka protizápalovým a antialergickým vlastnostiam medu. Mnohé z týchto tvrdení nie sú však ničím podložené.
Čo teda o tomto odvekom lieku hovorí veda?
Rozklad v ľudskej psychike, strach aj hnev. Bebjak po úspešnej Trhline prichádza so Smršťou

Režisér Peter Bebjak sa pustil do žánru mysteriózneho trileru už druhý raz. Premiérovo to skúsil s titulom Trhlina, ktorý v kinách videlo viac ako 260-tisíc divákov. Trhlina pritom vychádza z knižnej predlohy Jozefa Kariku. A Karikova kniha inšpirovala aj Smršť.
Názov Bebjakovej novinky odkazuje v prvom pláne na prírodný úkaz. Na halný vietor, ktorý najčastejšie vyčíňa na poľskej strane Tatier a je opradený mnohými legendami. Tento vietor má vraj nepriaznivý vplyv na ľudskú psychiku a miestni ho spájajú aj s tajomnou bytosťou – veternou ženou, ktorá človeka prenasleduje a niet pred ňou úniku.
Smršť však súčasne odkazuje aj na rozkladné procesy v ľudskej psychike – na zákruty vnímania, posudzovania udalostí, ich príčin a následkov. A otvára otázky viny.
Marián Čekovský považoval Milana Lasicu za svojho umeleckého tatka

Na začiatku bol sen o spoločnom koncerte Milana Lasicu a Mariána Čekovského s ich novými spoločnými pesničkami. Smutné okolnosti sen zmarili, no pesničky sú na svete a diváci RTVS si ich môžu vypočuť v exkluzívnej koncertnej verzii.
Posledné pesničkové texty napísal Milan Lasica pre hudobníka Mariána Čekovského. Po jeho náhlej smrti v júli 2021 Čekovský jednu pesničku zverejnil. Keď sme sa ho o dva roky neskôr v rozhovore pýtali, ako to vyzerá so sľubovaným albumom, odpovedal:
„Album je nahraný, za pomoci mojich priateľov sme ho úžasne vyprodukovali, ale niektoré veci by mali dozrieť ako víno. Chceli by sme pripraviť veľký koncert venovaný Milanovi Lasicovi k jeho narodeninám.
Hneď po jeho smrti vznikli rôzne iné projekty, takže som to nechcel dopliesť, aby sa zrazu nestretávalo viac projektov, ktoré by vyzerali ako jeden… Chcem, aby sme projekt dokončili správne a dobre, nie, aby bol rýchlo vonku, ale aby bol kvalitný rovnako ako Lasica.“
Boja sa, plánujú a mnohé odmietajú. Pacienti s ortorexiou sú posadnutí zdravou stravou

Hoci dnes už vieme, že existujú viaceré typy porúch príjmu potravy, jedno majú spoločné: z jedla sa stáva nepriateľ.
„Všetky poruchy príjmu potravy spája to, že človek začne vnímať jedenie ako problémové. Už to nie je automatická činnosť, nad ktorou moc nerozmýšľame, postupne sa začneme na stravu príliš zameriavať a začneme sa jej báť,“ hovorí v podcaste Vizita psychiatrička Ivana Fuseková z Kliniky detskej psychiatrie Národného ústavu detských chorôb.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce poruchy príjmu potravy patria mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatové prejedanie.
Psychiatrička však upozorňuje, že pribúdajú aj pacienti s diagnózami, ktoré mnohí ľudia nepoznajú. Patrí k nim napríklad ortorexia.
„Ortorexia je nadmerné zameriavanie sa na zdravé potraviny. Strach je v tomto prípade viazaný na jednotlivé potraviny, či náhodou nie sú nebezpečné, nezdravé a v akom množstve ich človek môže prijať,“ vysvetľuje psychiatrička.
Je to tá najlepšia hudba, akú som kedy vytvorila. Toto nie je country album, ale album Beyoncé

„Žánre sú vtipný koncept, však?“ zamýšľa sa Linda Martell, prvá komerčne úspešná černoška v country hudbe na začiatku skladby SpaghettII na novom albume Beyoncé, ktorá preniesla country do svojho vlastného sveta a poslucháčov berie na dobrodružnú jazdu.
Cowboy Carter vznikal päť rokov. „Zrodil sa zo skúseností, ktoré som zažila pred rokmi, keď som sa necítila vítaná,“ uviedla Beyoncé na sociálnej sieti, keď predstavila obal a meno svojho najnovšieho, ôsmeho albumu. Fanúšikovia sa domnievajú, že hovorila o momente z roku 2016.
Vtedy spievala skladbu Daddy Lessons s country skupinou Dixie Chicks na odovzdávaní cien Country Music Awards. Vystúpenie si vyslúžilo kritiku. Fanúšikovia country tvrdili, že Beyoncé nie je dostatočne country a navyše podporuje liberálne orientovanú politiku. Zároveň zazneli aj rasistické poznámky. Denník The New York Times vtedy priniesol aj názor diváka, že Beyoncé „nie je tým, čo country predstavuje“.
Beyoncé však avizovala, že Cowboy Carter nie je country albumom, ale albumom Beyoncé. A hovorila pravdu.
Chýba mu jeho kôň a prekáža mu zvonenie mobilov. Ale venuje milióny utečencom

Pri zmienke príbehu o vzťahu starnúceho chlapa a dieťaťa môže v hlavách divákov naskočiť hneď niekoľko filmov. Vrátane oscarového Kolju, kde sa Zdeněk Svěrák musel postarať o malého chlapca. Lenže on hral slobodomyseľného záletníka a „bručouna“, pre ktorého bolo dieťa dlho najmä bremenom.
Islandský film Samota je v mnohom iný prípad. Jeho hrdinom je tichý chlapík, ktorý prichádza do mesta z vidieckej farmy. Tam má svoju dušu. Detský kamarát ho však v meste dokáže vytrhnúť z pôvodného zmätku a zakuklenosti do seba.
Znie to sentimentálne? Možno. Ale film režisérky Ninny Pálmadóttirovej nepredáva lacno okázalé emócie.
Zaujímavé je na ňom už to, že hoci sa odohráva kompletne na Islande, má islandské postavy a hovorí sa v ňom tamojším jazykom, vo filmovom štábe figurovali aj slovenské mená. Napríklad kameramana Dušana Husára. Samota je totiž trojstranná koprodukcia a okrem Francúzska sa do nej zapojilo aj Slovensko.
Také čosi je nevšedné. Ale koproducent Jakub Viktorín si vybral dobrý projekt. S témou a myšlienkami, ktoré sú prenosné.
Kultúrne tipy

Drak sa vráti v queer podobe, začína sa filmový aj tanečný festival. Kam za kultúrou od 5. do 12. apríla.
Víkendový recept

Citrónové rezy, linecké pečivo aj muffiny. Upečte si výborné zákusky a koláče s citrónovou polevou.
Víkendový kvíz

Ako dobre poznáte voľby na Slovensku? Otestujte sa v našom volebnom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Beata
Balogová
