BRATISLAVA. Hoci sa voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku konajú v sobotu 8. júna, verejnosť sa oficiálne výsledky z nich nedozvie skôr ako v nedeľu po jedenástej večer.
Okrskové volebné komisie na Slovensku začnú hlasy rátať hneď po zatvorení volebných miestností - teda v sobotu o desiatej večer.
Štátna volebná komisia ich však nebude môcť zverejniť dovtedy, kým sa volebné miestnosti nezatvoria aj v poslednej krajine Európskej únie. Tou je Taliansko, kde môžu voliči k volebným urnám prichádzať až do nedele do 23.00 hodiny - teda aj 25 hodín po tom, ako zatvoria tie slovenské.
Európske voľby, v ktorých môže naprieč členskými krajinami voliť až 373 miliónov ľudí, majú viacero výstredností, ktoré ich odlišujú od všetkých ostatných volieb.
20 otázok a odpovedí k eurovoľbám: Kto kandiduje, ako voliť, ktorí Slováci nemôžu voliť? Čítajte Pred každými eurovoľbami sa nanovo stanovuje, koľko poslancov bude mať Európsky parlament. Vďaka tomu jedno kreslo navyše pribudne aj Slovensku.
Zatiaľ čo na Slovensku sa volí iba v sobotu, drvivá väčšina členských štátov volí až v nedeľu a dokopy eurovoľby trvajú až štyri dni.
Výsledky najskôr o 25 hodín
Okamžite, ako sa v sobotu zatvoria volebné miestnosti, začnú vo volebných okrskoch zratúvať odovzdané hlasy a zápisnice s výsledkami začnú posielať do informačného volebného systému - vysvetľuje riaditeľka odboru volieb na ministerstve vnútra Eva Chmelová.
So zverejnením oficiálnych výsledkov, hoci už budú spracované, sa však bude čakať. Takto to vyžaduje európska legislatíva.
„Nariadenie, ktoré sa vzťahuje na voľby do Európskeho parlamentu, požaduje, aby členské štáty zverejnili výsledky až po tom, ako budú uzatvorené všetky volebné miestnosti v rámci celej Únie," dodáva Chmelová.
V noci zo soboty na nedeľu teda nebude možné sledovať postupné zratúvanie výsledkov po celom Slovensku ako pri iných voľbách. Zverejnia ich naraz v nedeľu neskoro večer. Tlačová konferencia štátnej volebnej komisie je naplánovaná na nedeľu po 23.00 hodine.
Keďže na Slovensku nebude platiť moratórium od soboty po desiatej večer, prvé odhady výsledkov volieb budú médiá prinášať zrejme už v noci, resp. počas nedele.
Poslancov pribudne
Každých päť rokov sa pred eurovoľbami prehodnocuje, koľko poslancov bude v Európskom parlamente zastupovať konkrétnu krajinu.
V prepočtoch sa zohľadňuje najmä to, ako sa v členských štátoch od posledných volieb zmenila populácia - či narástla, alebo klesla a ako výrazne.
Po júnových voľbách počet všetkých europoslancov narastie o 15 - zo 705 na 720. Európska legislatíva pritom dovoľuje ich maximálny počet až 751 - vrátane predsedu parlamentu.
Slovensku tiež pribudne v Európskom parlamente jedno kreslo, hoci paradoxne podľa dát, na základe ktorých predovšetkým členské krajiny rozhodujú o navýšení počtu poslancov, počet obyvateľov u nás oproti voľbám 2019 nenarástol.
Voliči na Slovensku si po prvý raz budú vyberať pätnástich zástupcov.
Mandát navyše Slovensko získalo, lebo pri prepočte kresiel v europarlamente sa uplatňuje aj princíp, ktorý zvýhodňuje menšie štáty - upozornil ešte v auguste portál euractiv.sk.
Podľa tohto princípu platí, že čím je krajina väčšia a má početnejšiu populáciu, tým viac jej obyvateľov zastupuje jeden jej poslanec.
Ak by mal napríklad jeden nemecký europoslanec zastupovať taký istý počet obyvateľov ako slovenský europoslanec, Nemci by museli mať v Európskom parlamente viac ako 230 poslancov. V skutočnosti ich majú 96, čo je aj najvyšší možný počet.
Jeden mandát navyše získa v nadchádzajúcom volebnom období dokopy deväť krajín - okrem Slovenska aj Írsko, Lotyšsko, Fínsko, Rakúsko, Dánsko, Poľsko, Belgicko a Slovinsko. Dvoch poslancov si pripíše Francúzsko, Španielsko a Holandsko.
Žiadna krajina si nebude voliť menej europoslancov, ako má v súčasnosti.
Prví budú Holanďania
Slovensko patrí k výraznej menšine krajín, v ktorých sa voľby konajú v sobotu 8. júna. Podobne sa volí ešte v Lotyšsku a na Malte.
V drvivej väčšine členských krajín - v dvadsiatich - sa voľby konajú až v nedeľu 9. júna.
Česi a Taliani majú dvojdňové voľby - v Česku môžu voliči odovzdať svoj hlas v piatok aj v sobotu, v Taliansku zas v sobotu a v nedeľu.
Ako prví začínajú voliť Holanďania, ktorí už tradične volia vo štvrtky. Eurovoľby sa tam preto budú konať už 6. júna. Nasledujú Íri, ktorí budú mať voľby v piatok 7. júna.
Pravidlá sa rôznia
Spôsob voľby europoslancov sa naprieč Úniou líši. V niektorých krajinách voliči dávajú svojim favoritom na kandidátnych listinách politických strán preferenčné hlasy, tzv. krúžky, inde voliči nemajú možnosť poradie kandidátov meniť.
Na Slovensku môžete krúžkovať dvoch kandidátov, ale iba v rámci volebného lístka jednej strany či koalície strán, ktorú ste si vybrali.
Napríklad v Írsku si môžu voliči v troch volebných obvodoch vybrať kandidátov naprieč kandidujúcimi politickými stranami. Voliči k menám na zozname pripisujú čísla jeden, dva, tri atď. podľa toho, v akom poradí si želajú, aby boli ich favoriti zvolení. Kandidát musí na zvolenie získať vopred stanovený minimálny počet hlasov.
Ak získa viac hlasov, ako je táto kvóta, jeho hlasy navyše sa potom rozrátajú medzi ostatných kandidátov, ktorí ešte kvótu neprekročili. Nie je pritom nič výnimočné, keď takéto rozrátanie hlasov trvá v Írsku aj niekoľko dní.
Naprieč krajinami sa líši aj vek potrebný na to, aby niekto mohol za europoslanca kandidovať. Napríklad v Portugalsku, Španielsku, vo Francúzsku či v Nemecku sa o mandát môžu kandidáti uchádzať už ako 18-roční, na Slovensku, v Česku, Poľsku, Estónsku, Lotyšsku či Litve musí mať kandidát aspoň 21 rokov, v Rumunsku potrebuje dosiahnuť vek 23 rokov a v Taliansku či Grécku až 25 rokov.
V niektorých krajinách - v Belgicku, Bulharsku, Luxembursku či v Španielsku, sú voľby povinné.
Silnejší hlas ako pri eurovoľbách nemáte
Hoci v parlamentných voľbách ostali mimo Národnej rady, v eurovoľbách má veľkú šancu uspieť aj líder kandidátky extrémistickej Republiky Milan Uhrík, ale šancu má aj stranícka dvojka Maďarskej aliancie József Berényi.
Šance Republiky výrazne prekročiť potrebnú päťpercentnú hranicu naznačujú májové prieskumy a volebné modely agentúr AKO pre JOJ 24, NMS, aj Ipsos pre Denník N (8,5 percenta, 12,6 percenta a 9 percent). Tesný výsledok pod piatimi percentami nameral v máji Ipsos aj Aliancii - 4,8 percenta.
V eurovoľbách má totiž každý odovzdaný hlas výrazne vyšší vplyv, keďže v nich bežne volí aj trikrát menej voličov ako v parlamentných voľbách.
Silnejší hlas ako pri eurovoľbách nemáte. Nízka účasť praje outsiderom Čítajte Ľahšie v nich tak môžu uspieť aj outsideri. Extrémnym príkladom je výsledok Mosta-Hídu z roku 2014, keď strana získala len 32-tisíc hlasov, no aj tak sa stal jej kandidát József Nagy europoslancom. Účasť vtedy bola na Slovensku historicky najnižšia - iba 13 percent.
S výnimkou volieb v roku 2019 účasť v eurovoľbách na Slovensku nikdy neprekročila úroveň 20 percent. Pred piatimi rokmi prišlo odovzdať svoj hlas 22,74 percenta voličov – celkovo 1 007 398.
Nadchádzajúce eurovoľby by však mohli byť prvé, na ktorých sa zúčastní možno aj viac ako tretina voličov. Analytici totiž vychádzali z predpokladu, že kampani do eurovolieb venujú viac pozornosti aj strany Smer, SNS, Hlas či Republika a môžu tak voličov výraznejšie mobilizovať.
Navyše, po atentáte na premiéra Roberta Fica môžu byť výraznejšie ako v minulosti mobilizovaní voliči Smeru, ktorí by inak na eurovoľby neprišli.
Agentúra NMS v najnovšom májovom volebnom modeli pre SME tri týždne po atentáte na premiéra Roberta Fica ráta s volebnou účasťou 32 percent, podobne ako agentúra Ipsos (33 percent), do ktorej májového volebného modelu sa tiež čiastočne premietli názory voličov po postrelení premiéra.
Výsledky Eurovolieb 2024
- Oficiálne výsledky eurovolieb 2024
- Kompletný zoznam zvolených europoslancov
- Pozrite si volebné mapy
- Ktorí kandidáti dostali najviac preferenčných hlasov?
- Eurovoľby 2024 minúta po minúte
- Osem záverov z eurovolieb: Proeurópski voliči vzdorujú
- Komentár: PS vyhralo voľby napriek Ficovmu prejav
- Eurovoľby zmenia aj slovenský parlament
Beata
Balogová
