SME Minúta: Smer považuje výsledky eurovolieb za víťazstvo, PS za dobrý signál pre Slovensko

Na výsledky eurovolieb a Macronov manéver sa pozerali s obavami aj v Kyjeve. Proruské strany sa totiž v Únii posilnili. (SME)

Taký Ľuboš Blaha by sa pri argumentácií SNS mohol aj uraziť, že si jeho salónny marxizmus voliči neželajú. Komentuje Jakub Filo. (SME)

Vládna Orbánova strana Fidesz zvažuje, že vstúpi do politickej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov.

Privítala by však širšiu spoluprácu európskej pravice. Podľa predbežných výsledkov eurovolieb zvíťazila v Maďarsku vládna koalícia Fidesz-KDNP so 44,79 percenta hlasov, na druhom mieste skončila mimoparlamentná TISZA Orbánovho kritika Pétera Magyara s 29,6 percenta.

V Európskom parlamente je Fidesz od roku 2021 bez príslušnosti v politickej frakcii. Strana vtedy vystúpila z Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá je najväčšou politickou frakciou v EP, po rokoch nezhôd. Jej členstvo bolo vtedy už dva roky pozastavené

"Uvažujeme o vstupe do ECR. Nasledujúce dni a týždne rokovaní budú kľúčové pre naše konečné rozhodnutie," uviedol pre britský denník The Guardian politický riaditeľ úradu maďarského premiéra Balázs Orbán.

Podľa predbežných výsledkov eurovolieb by ECR mala byť štvrtou najsilnejšiu frakciou so 73 mandátmi v Európskom parlamente. Prvú priečku obsadila EPP so 186 kreslami, za ňou nasledujú socialisti a demokrati (S&D) a liberáli z Obnovme Európu (RE) s 135, respektíve 79 kreslami.

Medzi maďarskými vládnymi stranami Fidesz a KDNP nedávno nastal rozkol, keďže druhá menovaná vyhlásila, že trvá na svojom členstve v klube európskych ľudovcov. Riaditeľ Fideszu pre komunikáciu Tamás Menczer označil EPP za "silne provojnovú" ľavicovú stranu. (TASR)

Maďarská Aliancia má na juhu Slovenska spoľahlivých voličov. V jednej obci v pohraničí však nedostala ani jediný hlas. (My Regióny)

USA neočakávajú po eurovoľbách zásadné zmeny v zahraničnej politike Európskej únie, a to aj napriek posilneniu krajnej pravice.

Washington zároveň nepredpokladá zmeny zo strany EÚ voči Ukrajine, ktorá čelí ruskej vojenskej agresii. USA očakávajú, že na čele Európskej komisie (EK) zostane Ursula von der Leyenová.

Predstaviteľ, ktorého Reuters uviedol ako poradcu amerického prezidenta Joea Bidena, však vyjadril obavy, že francúzske Národné združenie (RN) Mariny Le Penovej by mohlo zaujať skeptickejší postoj k Severoatlantickej aliancii (NATO).

Vo Francúzsku motivovala zdrvujúca porážka strany Obroda (RE) prezidenta Emmanuela Macrona rozpustiť parlament a vypísať nové voľby. Krajná pravica podľa Reuters zvíťazila aj v Rakúsku (Slobodná strana Rakúska) a svoju pozíciu posilnili krajne pravicové strany napríklad aj v Holandsku (Strana slobody), Nemecku (Alternatíva pre Nemecko) či Luxembursku (Reformistická strana demokratickej alternatívy). (TASR)

Demokrati vznikli už pred viac ako rokom, ale zatiaľ iba prerábajú peniaze. Prispeli k tomu aj eurovoľby. (SME)

V okrese Nové Zámky dominovala v eurovoľbách maďarská Aliancia. Uhríkovci vyhrali len v rodisku lídra strany. (My Regióny)

Aj skalní voliči Fideszu tušia, že Orbánova 44,6-percentná výhra je tentoraz iná. Akási trpká. Píše šéfredaktorka Beata Balogová. (SME)

Topoľčiansky región bol v eurovoľbách verný Smeru, ktorý neuspel len v jedinej obci. (My Regióny)

Výsledky volieb do europarlamentu ukazujú, že je možné odolať tlaku extrémov, vyhlásila Ursula von der Leyenová.

Z prvých oficiálnych výsledkov eurovolieb, ktoré v noci na pondelok zverejnil EP, vyplýva, že zvíťazila Európska ľudová strana, nasledovaná socialistami a demokratmi a liberálmi z Obnovme Európu.

EPP tak podľa najnovších projekcií získala 186 zo 720 kresiel v europarlamente, zatiaľ čo jej spojenci 134 a RE 79. Von der Leyenová povedala, že práca v prospech verejnosti a zvládanie kríz dodali ľudovcom "silu dosiahnuť tento dobrý výsledok".

Von der Leyenová, ktorá sa uchádza o opätovné zvolenie na post predsedníčky Komisie, bude potrebovať podporu 27 lídrov členských krajín Únie aj väčšiny novozvolených europoslancov. Hlasovanie v tejto veci sa očakáva 18. júla. (TASR)

Výsledok volieb je ideálny čas, aby niekto vpratal SNS do kože. Akurát, že to bude komplikovanejšie. Komentuje Peter Tkačenko. (SME)

V Nitre získali najviac hlasov členovia Progresívneho Slovenska, vyše 32 percent. Smer predbehli o sedem percent. (My Regióny)

V Prešove dominovali progresívci, získali takmer tretinu voličov. Darilo sa aj Demokratom, SaS prepadla. (Korzár)

Post predsedu parlamentu naďalej patrí strane Hlas, na tlačovej konferencii to povedal šéf strany Šutaj Eštok.

Koaličná zmluva sa podľa neho otvárať nebude kvôli stabilite, aj rešpektu k premiérovi Ficovi.

Hlas rešpektuje výsledok volieb a zablahoželal všetkých novozvoleným europoslancom. Za stranu do Bruseli pôjde Branislav Ondruš.

Minister ďalej vyjadril potešenie, že sa do europarlamentu nedostali Demokrati, SaS a Matovičovo hnutie Slovensko. Tie podľa neho najviac prispeli k polarizácii spoločnosti, ktorá skončilo atentátom na premiéra.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hlas rešpektuje výsledky eurovolieb, Ondruš chce byť hlasom ľudí zo Slovenska Čítajte 

Šutaj Eštok povedal, že k PS má len jednu prosbu, aby "neopakovali chyby z minulosti, keď na pôde Európskeho parlamentu hanobili meno Slovenska". K víťazstvu Progresívneho Slovenska povedal tiež to, že pred piatimi rokmi tiež vyhrali voľby, a "potom sa nedostali ani do parlamentu". Dodal, že eurovoľby nie sú odrazom politickým preferencií v parlamentných voľbách. (SME)

Cynická obluda: V SNS dali do kampane to najlepšie, čo spoločnými hlavami dokázali stvoriť. A výsledok tomu odpovedá.

(zdroj: Cynická obluda)

SNS je hrdá na to, že je členom koalície, ktorá zastavila progresívny liberalizmus, povedal šéf strany Danko.

Od Republiky očakáva, že sa etabluje v štruktúrach europarlamentu a národný hlas "neskončí v Dunaji". Jednotlivci podľa neho v parlamente nič nedokážu.

Voliči im podľa neho odkázali, že majú zostať členmi vlády, a strana je pripravená pokračovať v práci. "Sme stabilným a jednotným prvkom tejto koalície," uzavrel Danko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Danko výsledok v eurovoľbách vidí ako signál od ľudí, aby vo vláde zotrvali Čítajte 

Minister Taraba povedal, že ľudia nerozumeli, prečo kandidujú do eurovolieb, keď získali mandáty v parlamente. Podľa Rudolfa Huliaka voliči nechceli prísť o svojich reprezentantov na Slovensku, a preto ich nevolili.

Strana vkladá veľké nádeje do Smeru, Hlasu a Republiky. (SME)

Tlačová beseda SNS k výsledkom volieb do Európskeho parlamentu

Krajne pravicová strana z Luxemburska sa po prvýkrát dostala do europarlamentu, získala takmer 12 percent hlasov.

Ide o Reformistickú stranu demokratickej alternatívy.

Luxembursko, jedna z najmenších, no najbohatších členských krajín EÚ s približne 660-tisíc obyvateľmi, má v Európskom parlamente šesť poslancov.

Podľa oficiálnych výsledkov budú mať v europarlamente po jednom mandáte Luxemburská socialistická robotnícka strana v skupine socialistov a demokratov, Demokratická strana v liberálnej frakcii Obnovme Európu a Zelení v skupine Zelení/Európska slobodná aliancia.

Poslanec za Stranu demokratickej alternatívy posilní v EP euroskeptickú frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov. (TASR)

Eurokampani chýbali podstatné témy. Prekryl ich atentát na premiéra. EÚ potrebuje zvýšiť odolnosť, upozorňuje Martin Hojsík. (SITA)

Ódor mal v Prešovskom kraji viac krúžkov ako Blaha, uspeli aj Lexmann a Mazurek. Smer si svoje tradičné bašty udržal. (Korzár)

Europoslanci Smeru vylúčili podporu vo der Leyenovej. Budú obhajovať kroky vlády a kritizovať liberálne témy. (TASR)

Ešte aj KDH s jedným mandátom bude mať väčší vplyv ako Smer. Blaha si bude môcť tak spievať Internacionálu. Píše Ivan Kuhn. (SME)

V Trnave vyhralo voľby PS s viac ako desaťpercentným náskokom pred Smerom. Volebná účasť bola skoro 40 percent. (TASR)

Progresívci obhájili v Košickom kraji prvenstvo, druhý Smer získal o jeden okres viac. Republika bodovala aj v Košiciach. (Korzár)

Maďarská aliancia považuje výsledok v eurovoľbách za neúspech. V septembri zorganizuje kongres a zvolí si nové vedenie. (SITA)

Francúzska krajná pravica oslavuje - kým v Bruseli musia hľadať spojencov, po výhre vo Francúzsku im Macron dáva ďalšie víťazstvo. (SME)

Vláda normálne komunikuje s Komisiou, nepredpokladáme, že by siahla na eurofondy, hovorí europoslankyňa Roth Neveďalová. (SME)

"Sobotné voľby vyslali dobrú správu o Slovensku," zhodnotil predseda PS Michal Šimečka.

"Voľby jasne vyhralo proeurópske hnutie," dodal s tým, že hnutie urobí všetko preto, aby Slovensko ostalo ukotvené v Európe.

Šimečka vyzdvihol výsledok hnutia vo voľbách a považuje ho aj za odkaz smerom dovnútra krajiny. "Na Slovensku dokážeme poraziť Smer," povedal Šimečka s tým, že ide o dôležitú vzpruhu pre ľudí, ktorí si prajú zmenu.

Strana chce v najbližších rokoch čo najviac cestovať po Slovensku a rozprávať sa s ľuďmi o tom, čo ich trápi. Popri tom chce vypracovávať plán na obnovu krajiny. Podľa Šimečku musí teraz strana zabrať ešte viac.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Progresívne Slovensko chce Smer porážať aj v ďalších voľbách Čítajte 

Novozvolení europoslanec Ľudovít Ódor, ktorý bol jednotkou kandidátky, cíti zodpovednosť. Povedal, že PS má cez frakciu v europarlamente veľmi silnú pozíciu a bude prispievať k lepšej budúcnosti Európy. Momentálne prebiehajú rokovania o pozíciách novozvolených poslancov.

Šimečka zopakoval, že PS má záujem o spoluprácu s Ivanom Korčokom, ale rešpektuje, že svoje rozhodnutie oznámi sám.

V obciach s rómskou komunitou zvíťazila koalícia Slovensko a Za ľudí. Hlasovali najmä za Polláka a Matoviča. (SITA)

Podľa českého prezidenta Pavla nemožno prehliadať nárast podpory extrémistov v Európe.

Napísal to v reakcii na výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Verí, že základné hodnoty smerovania EÚ sa nezmenia.

Pavel zablahoželal zvoleným europoslancom a poďakoval sa všetkým, ktorí prišli voliť. Podotkol, že aj napriek dosiaľ najvyššej českej volebnej účasti v eurovoľbách je ČR stále na chvoste priemernej účasti v rámci EÚ.

"Čo nemôžeme prehliadať, je nárast podpory extrémistov v Európe. Musíme tieto hlasy vnímať a premýšľať, prečo sa to deje. Verím ale, že základné hodnotové smerovanie Európskej únie v otázkach bezpečnosti alebo demokracie sa po týchto voľbách nezmení," napísal český prezident.

Prezidentka Čaputová sa poďakovala voličom, ktorí sa zúčastnili na eurovoľbách. (SME)

Smer sa teší z výsledkov volieb do europarlamentu. Tvrdí, že atentát na Fica ovplyvnil kampaň pred voľbami.

Líderka kandidátky Monika Beňová povedala, dve hodiny pred spustením kampane bol postrelený premiér Fico, čo zasiahlo do kampane a predseda Smeru sa do nej nemohol zapojiť. Napriek tomu podľa Beňovej dosiahla strana skvelý výsledok.

Novozvolený europoslanec Blaha doplnil, že Progresívne Slovensko vyhralo len "nominálne", pretože väčšina zvolených europoslancov je v dôležitých témach na opačnej strane ako PS. Výsledok Smeru sa snažil prezentovať ako víťazstvo. "Budeme ďalej v Bruseli bojovať za mier, za Slovenko a za Roberta Fica," uzavrel Blaha.

Erik Kaliňák zagratuloval k víťazstvu Progresívnemu Slovensku. Dodal, že ho teší rekordná účasť voličov.

Medzi možnými nástupcami Ľuboša Blahu na poste podpredsedu parlamentu je aj Tibor Gašpar. Podľa Blahu patrí medzi vážnych kandidátov.  (SME)

Tlačová beseda strany Smer k výsledkom volieb do Európskeho parlamentu

Eurovoľby v Banskej Bystrici aj vo Zvolene vyhralo PS, viaceré obce v kraji však favorizovali Hlas a Republiku. (My Regióny)

Najväčšiu podporu v eurovoľbách získal od voličov Banskobystrického kraja Smer so ziskom 26,69 percenta.

Vyplýva to z oficiálnych výsledkov volieb zverejnených Štatistickým úradom SR.

Smer volilo viac ako 42 000 voličov. Na druhom mieste v rámci kraja skončilo Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 24,54 percenta. Nasledovali Republika (13,58 percenta), Hlas (9,26 percenta, Szövetség - Aliancia (5,16 percenta) a KDH (5,08 percenta).

Menej ako päťpercentnú podporu voličov si pripísali SaS (4,06 percenta), Demokrati (3,99 percenta), SNS (2,18 percenta) a koalícia Slovensko, Za ľudí (1,58 percenta). Zvyšné strany získali pod jedno percento hlasov.

Smer zvíťazil v ôsmich z 13 okresov, najviac hlasov získal v okrese Poltár (35,56 percenta). Prvé miesto mu patrilo aj v okresoch Žarnovica, Krupina, Veľký Krtíš, Lučenec, Brezno, Detva a Revúca. PS ovládlo voľby v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom a Banská Štiavnica.

V okrese Banská Bystrica získalo PS najvyšší podiel hlasov (33,53 percenta). Najväčšiu podporu v okrese Rimavská Sobota mala Szövetség - Aliancia (24,99 percenta).

Na eurovoľbách sa v Banskobystrickom kraji zúčastnilo 163 389 voličov, čo predstavuje volebnú účasť 32,46 percenta. Najvyššia bola v okrese Banská Bystrica (39,87 percenta), najnižšia v okrese Revúca (22,50 percenta). (TASR)

Francúzsko sa začína pripravovať na predčasné parlamentné voľby, ktoré vyhlásil Macron v reakcii na výsledky eurovolieb.

Prezident nečakane vyhlásil predčasne parlamentné voľby po zlom výsledku jeho strany Obroda vo voľbách do europarlamentu.

Víťazné krajne pravicové Národné združenie Marine Le Penovej získalo 31,4 percenta hlasov, vyplýva z končených výsledkov zverejnených francúzskym ministerstvom vnútra a Európskym parlamentom.

Cynická obluda: Dobrých správ teraz nebýva veľa, tak prečo si nejaké aj nevsugerovať.

Eurovoľbám na severovýchode Slovenska dominoval Smer. V okrese Prešov zvíťazilo Progresívne Slovensko.

Ako vyplýva z výsledkov, najvýraznejší výsledok dosiahol Smer v najvýchodnejších okresoch Medzilaborce (37,93 percenta) a Snina (37,64 percenta).

V oboch prípadoch za vládnucou stranou skončila mimoparlamentná Republika, ktorá získala v okrese Medzilaborce 15,62 percenta a v okrese Snina 15,32 percenta hlasov.

Tretia priečka patrí strane Hlas so ziskom 13,03 percenta v Medzilaborciach a 13,18 percenta v Snine. Až na štvrtom mieste skončil víťaz eurovolieb z PS a za ním Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).

Tridsaťpercentnú podporu dostal Smer aj v okresoch Svidník (34,41), Vranov n/Topľou (31,44) a Humenné (31,21 percent), kde už ale bola na druhom mieste strana PS pred Republikou a KDH.

Tesne pod 30-percentnou hranicou skončila strana Smer ako víťaz v okrese Stropkov (29,44) a strana Roberta Fica triumfovala aj v okresoch Bardejov (26,51) a Sabinov (24,82). V týchto okresoch za Smerom skončilo PS, resp. v okrese Sabinov to bolo KDH.

Jediným okresom, v ktorom na severovýchode Slovenska dominoval víťaz eurovolieb – Progresívne Slovensko sa stal okres Prešov, kde strana Michala Šimečku získala 25,8 percenta hlasov.

Druhý bol Smer s 20,12 percentami a tretie KDH so 17,47 percentami. Aj v tomto okrese mimoparlamentná Republika (10,7 percenta) predbehla Hlas (7,42 percenta). (SITA)

Občianska koalícia premiéra Donald Tuska zvíťazila v eurovoľbách v Poľsku so ziskom 37,1 percenta hlasov. (TASR)

Smer vyhral eurovoľby aj v Trenčianskom kraji pred Progresívnym Slovenskom, tretia skončila Republika.

Smer získal 30,85 percenta hlasov, za kandidátov PS hlasovalo 24,81 percenta voličov. Nasledovali Republika (14,95 percenta), Hlas-SD (7,77 percenta) a KDH (5,83 percenta).

Päťpercentnú hranicu neprekročili strany SaS (4,40 percenta), Demokrati (4,32 percenta), SNS (2,28 percenta), koalícia Slovensko, Za ľudí (1,55 percenta) a strana Zdravý rozum (1,06 percenta).

Smer zvíťazil vo všetkých okresoch kraja s výnimkou Trenčianskeho, kde triumfovalo Progresívne Slovensko. Smer získal najviac hlasov v okrese Bánovce nad Bebravou (34,59 percenta), najmenej v okrese Trenčín (25,98 percenta).

Druhé Progresívne Slovensko získalo najviac hlasov v Trenčianskom okrese (30,87 percenta), najmenej v okrese Partizánske (20,70 percenta). (TASR)

Na Kysuciach dominoval Smer, ľudia by dali v Európskom parlamente silnejší mandát aj Republike. (My Regióny)

Od voličov Žilinského samosprávneho kraja získal v eurovoľbách najväčšiu podporu Smer so ziskom 26,57 percenta.

Smer volilo v Žilinskom kraji viac ako 53 000 voličov. Na druhom mieste v rámci kraja skončilo Progresívne Slovensko so ziskom 24,81 percenta. Nasledovali Republika (14,88 percenta), KDH (9,06 percenta) a Hlas (7,51 percenta).

Menej ako päťpercentnú podporu voličov si pripísali Demokrati (4,73 percenta), SaS (4,57 percenta), SNS (2,71 percenta), koalícia Slovensko, Za ľudí (1,53 percenta) a Zdravý rozum (1,02 percenta). Zvyšné strany získali pod jedno percento hlasov.

Smer-SD zvíťazil v piatich z jedenástich okresov kraja, najviac hlasov získal v okrese Čadca (35,42 percenta) a prvé miesto mu patrilo aj v okresoch Bytča, Kysucké Nové Mesto, Turčianske Teplice a Tvrdošín. PS ovládlo voľby v okresoch Žilina, Ružomberok, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a Martin. V Martinskom okrese získalo PS najvyšší podiel hlasov (29,21 percenta). Najväčšiu podporu v okrese Námestovo malo KDH (26,36 percenta). (TASR)

V trojici pobaltských krajín získali najviac hlasov v eurovoľbách konzervatívne strany, ktoré patria do Európskej ľudovej strany.

V Estónsku sa presadila konzervatívna Isamaa (Vlasť) s 21,50 percenta hlasov pred sociálnymi demokratmi (SDE), ktorých podporilo 19,30 percenta hlasov.

Na treťom mieste bola s 17,90 percenta liberálna Estónska reformná strana, ktorú vedie premiérka Kaja Kallasová.

V Litve zvíťazil konzervatívny Vlastenecký zväz – Kresťanskí demokrati (TS-LKD), ktorý podľa predbežných výsledkov získal 21,33 percenta hlasov. Nasledovali sociálni demokrati s 18 percentami a Zväz roľníkov a zelených s 9,13 percenta.

V Lotyšsku skončila prvá strana Nová jednota (JV) so ziskom 25,07 percenta. Pravicovo populistická Národná aliancia (NA) mala 22,08 percenta pred Zväzom zelených a poľnohospodárov s 8,18 percenta hlasov. (TASR)

V eurovoľbách v Holandsku si najviac prilepšila krajne pravicová protiimigrantská Strana za slobodu Geerta Wildersa.

Počet svojich kresiel v Európskom parlamente totiž zvýšila z jedného na šesť. Uviedol to holandský vysielateľ NOS.

Najviac kresiel, a to osem, získala proeurópska aliancia sociálno-demokratickej Strany práce a Zelenej ľavice. Je to však o jedno kreslo menej ako v doterajšom europarlamente. (SITA)

Slovensko dodalo v eurovoľbách jedno z mála víťazstiev liberálnych síl na kontinente. (The Slovak Spectator)

Progresívne Slovensko, Smer, Republika, Hlas a KDH. Také je poradie strán, ktoré sa dostali do nového europarlamentu.

Najviac, konkrétne šesť mandátov, si z eurovolieb s historicky najvyššou účasťou od vstupu krajiny do únie, odnáša Progresívne Slovensko. A to aj napriek predikciám o tesnom zápase, ktorý mohol dopadnúť aj výhrou Smeru.

Ako čítať víťazstvo PS, ako atentát na premiéra ovplyvnil voličskú účasť a samotné výsledky a čo tie znamenajú pre budúcnosť Slovenska v Európe?

Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktorky denníka SME Beaty Balogovej.

Volebné mapy ukazujú vyrovnanejšie sily. PS získalo voličov na východe a juhu. Republika brala hlasy Smeru.

V Chorvátsku získalo víťazstvo v eurovoľbách vládnuce konzervatívne Chorvátske demokratické spoločenstvo HDZ.

Strana premiéra Andreja Plenkoviča, ktorá tiež patrí do EPP, získala 34,6 percenta hlasov a tým šesť kresiel. Vyhrala už v parlamentných voľbách v apríli.

Druhá skončila ľavicovo-liberálna volebná koalícia pod vedením Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP) s takmer 26 percentami a štyrmi mandátmi. Po jednom poslancovi budú mať krajne pravicové Vlastenecké hnutie (DP) a ľavicovo-zelená strana Môžeme, ktoré sa do Európskeho parlamentu dostali po prvý raz.

Na voľbách sa zúčastnilo 21,3 percenta chorvátskych voličov, čo je pokles oproti takmer 30 percentám z roku 2019. (TASR)

V Slovinsku sa víťazom eurovolieb stala konzervatívna opozičná Slovinská demokratická strana SDS.

Tento člen Európskej ľudovej strany (EPP) dostal 30,8 percenta hlasov a obsadí štyri kreslá.

Vládnuce Hnutie Sloboda (GS) liberálneho premiéra Roberta Goloba získalo pri svojom európskom debute 22,1 percenta hlasov a dva mandáty.

Úspech zaznamenala mimoparlamentná strana zelených Vesna na treťom mieste. So ziskom 10,5 percenta hlasov bude mať jedného europoslanca, rovnako ako koaliční Sociálni demokrati (SD) a opozičné Nové Slovinsko – Kresťanskí demokrati.

Slovinsko bude v novom europarlamente zastupovať deväť poslancov, o jedného viac ako posledných päť rokov. Účasť presiahla 41 percent, čo je dosiaľ najviac pri eurovoľbách v tejto krajine.

Opozičný líder Janez Janša (SDS) hovoril o jasnej porážke vládnej koalície. Vyzval ju, aby si vzala príklad z Francúzska, kde prezident Emmanuel Macron v reakcii na volebný neúspech oznámil predčasné voľby.

Premiér Golob reagoval, že je s výsledkom spokojný. Zdôraznil, že stredoľavé strany dostali viac hlasov ako stredopravé. (TASR)

Macron prehral, Orbán má súpera a zelená dohoda problém. Čo ukázali eurovoľby? (SME)

Eurovoľby v Rakúsku zvíťazila pravicová Slobodná strana Rakúska FPÖ o jedno percento pred ľudovcami ÖVP. (TASR)

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v Nemecku zvíťazili s jasným náskokom kresťanskí demokrati z CDU/CSU. (TASR)

V severských štátoch EÚ si polepšili ľavicové a zelené strany, zatiaľ čo podpora krajne pravicových strán tam klesla.

Ukazujú to oficiálne výsledky.

Vo Švédsku pozíciu najsilnejšej strany v eurovoľbách obhájili sociálni demokrati so zhruba 25 percentami hlasov a piatimi mandátmi, napísala agentúra DPA. Druhá skončila stredopravá Umiernená strana premiéra Ulfa Kristerssona (17,5 percenta, štyria poslanci).

Posilnenie v porovnaní s voľbami do EP v roku 2019 zaznamenala aktuálne tretia Strana zelených (13,8 percenta, traja poslanci). Podpora klesla pravicovej populistickej strane Švédski demokrati (13,2 percenta, traja poslanci), ktorá v súlade s poslednými národnými voľbami dúfala, že prekoná Umiernenú stranu a obsadí druhé miesto. Nárast o 4,2 bodu na 11 percent dosiahla Ľavicová strana (dve kreslá). Švédsko v EP 21 zastupuje poslancov.

V Dánsku zvíťazila Socialistická ľudová strana (17,4 percenta) po tesnom súboji s vládnucimi Sociálnymi demokratmi (15,6 percenta), ktorí prišli o takmer šesť percentuálnych bodov. Obe strany budú mať v europarlamente tri kreslá. Sociálnych demokratov vedie premiérka Mette Frederiksenová, ktorú v piatok na námestí v Kodani napadol muž. Na podujatiach volebnej noci sa nezúčastnila.

Značné straty si pripísali liberáli zo strany Venstre (14,7 percenta). Najsilnejšia strana z eurovolieb 2019 prišla o takmer deväť percent hlasov a tým aj dve zo štyroch kresiel v EP. Pravicoví populisti z Dánskej ľudovej strany dosiahli 6,4 percenta, o štyri body menej než v predošlých voľbách. Dánsko má v EP 15 kresiel.

Vo Fínsku bol veľkým prekvapením večera socialistický Zväz ľavice, ktorý mal 17,3 percenta hlasov, čo je nárast o 10,4 bodu. Strana tak získala tri z 15 fínskych kresiel v europarlamente.

Najviac hlasov získala Národná koaličná strana premiéra Petteriho Orpa, ktorej 24,8 percenta zabezpečilo štyri mandáty. Krajne pravicová koaličná strana Praví Fíni obsadí jedno kreslo namiesto doterajších dvoch, keďže po strate 6,2 bodu dostala 7,6 percenta hlasov. (TASR)

"Ľudia na Slovensku chcú proeurópske Slovensko," zhodnotil výsledky volieb Martin Hojsík z PS.

Belgický premiér De Croo rezignoval na funkciu po tom, čo jeho strana utrpela porážku vo federálnych aj v eurovoľbách.

Podľa projekcií sú víťaznými stranami v hlasovaní do federálneho aj európskeho parlamentu krajne pravicová Vlaams Belang a nacionalistická N-VA. Strana Open VLD odchádzajúceho premiéra sa pohybuje hlboko pod nimi s podporou okolo päť percent v oboch prípadoch. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Bol som hlavnou postavou tejto kampane. Toto nie je výsledok, v ktorý som dúfal, a preto beriem zodpovednosť za tento výsledok, nemalo to tak byť,“ vyjadril sa 48-ročný De Croo pred novinármi v Bruseli. „Od zajtra sa vzdávam funkcie premiéra a plne sa sústredím na aktuálne dianie,“ dodal.

De Croo vo svojom rezignačnom prejave prisľúbil, že umožní „riadne odovzdanie“ moci svojmu nástupcovi, pričom zdôraznil, že je naďalej presvedčený, že Belgicko „potrebuje novú vládu s plnými právomocami, ktorá dokáže prevziať svoje úlohy“. (SITA)

Novozvolená europoslankyňa za PS Cifrová Ostrihoňová sa teší na výzvy, ktoré prídu s jej pôsobením v europarlamente.

Ako ďalej uviedla počas volebnej noci, teší sa i na to, že zažije iný kariérny svet, keďže dosiaľ pôsobila v mediálnom priestore.

„Verím, že tento mandát budem vedieť napĺňať zodpovedne a efektívne,“ dodala. Pokiaľ ide o jej pôsobenie v EP, Cifrová Ostrihoňová uviedla, že sú jej blízke témy slobody médií i bezpečného pracovného prostredia pre novinárov a novinárky. Rovnako by sa chcela zameriavať na dosiahnutie bezpečnejšieho a menej nenávistného online priestoru, ale i na podporu žien.

Cifrová Ostrihoňová ocenila i volebnú účasť. Poukázala pritom na to, že za necelý rok ide o tretie voľby, keďže v septembri 2023 sa konali voľby do NR SR a v marci a apríli 2024 dve kolá volieb prezidenta SR, no na pomery eurovolieb sa účasť javí ako vysoká. „To mi dáva dobrý signál o tom, že naši občania a občianky ešte nerezignovali na to, ako sa máme tu na Slovensku, akú vládu máme a akú reprezentáciu posielame do EP,“ vyjadrila sa. (SITA)

KDH sa poďakovalo za získané hlasy. V Európskom parlamente chce hájiť záujmy Slovenska.

"Stopäťtisícšesťstodvakrát ďakujeme za vaše hlasy a podporu. My vás nezradíme a budeme aj naďalej hájiť záujmy Slovenska v Európskom parlamente," uviedlo na sociálnej sieti.

Tomáš Taraba, ktorý kandidoval v eurovoľbách za SNS, sa poďakoval každému priaznivcovi za odovzdaný hlas.

Na sociálnej sieti napísal, že za jeho kandidatúrou bolo primárne mobilizovať národného voliča a nie uplatniť si mandát.

"Rešpektujem všetkých tých, ktorí sa pravidelne verejne vyjadrovali, že ma voliť nebudú, pretože nechcú, aby som odišiel z vlády," uviedol Taraba. "V každom prípade mi bolo cťou opäť kandidovať za historicky najstaršiu národnú stranu," skonštatoval.

Strana Fidesz maďarského premiéra Orbána vyhrala v eurovoľbách, oproti minulým si však pohoršila.

Fidesz volilo 43,8 percenta oprávnených voličov. Najsilnejšia opozičná strana TISZA získala 31 percent, čo výrazne prevyšuje zisk Orbánových hlavných vyzývateľov z predchádzajúcich eurovolieb. O priebežných výsledkoch informovala agentúra Reuters po sčítaní 40 percent maďarských okrskov.

Pred piatimi rokmi Fidesz získal 52 percent hlasov a 13 z 21 maďarských kresiel v europarlamente. Teraz podľa aktuálnej projekcie mieri k zisku 11 mandátov. TISZA, ktorú vedie niekdajší člen Orbánovej strany a jeho aktuálny tvrdý kritik Péter Magyar, by mala získať sedem kresiel.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Maďarsku vyhral Orbánov Fidesz, dobre si viedol aj jeho vyzývateľ Čítajte 

Katarína Roth Neveďalová zo Smeru hodnotí výsledok eurovolieb.

Výsledky eurovolieb sú pre hnutie Republika príjemným prekvapením, zároveň aj obrovským záväzkom a zodpovednosťou.

Vo videu na sociálnej sieti to uviedol líder Republiky Milan Uhrík.

Uhrík sľubuje, že europoslanci z Republiky budú pracovať pre Slovensko. Hnutie čakajú rokovania o vytvorení frakcie. Uhrík hovorí, že už teraz majú niekoľko pozvánok, no čakajú na definitívne výsledky volieb v ostatných členských štátoch EÚ, aby vedeli posúdiť najlepšie a reálne možnosti. "Verím, že sa nám podarí v Európskom parlamente vytvoriť silný vlastenecký blok," dodal.

Eurovoľby v Španielsku vyhrala konzervatívna pravicová Ľudová strana so ziskom 22 mandátov.

Druhá skončila Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) premiéra Pedra Sáncheza, ktorú budú zastupovať v europarlamente 20 poslanci. Krajne pravicová Vox získala šesť mandátov, ukazujú po sčítaní 99,59 percenta hlasov predbežné výsledky.

Tri mandáty získala ešte ľavicová strana Sumar a krajne pravicová Se acabó la fiesta (Párty sa skončila) Alvisa Péreza, ktorý viedol kampaň prevažne cez sociálnu sieť Telegram, pripomína Reuters. Dva mandáty získala ešte krajne ľavicová strana Podemos (Môžeme). Zvyšok kresiel si rozdelia menšie strany.

Zvolený prezident Peter Pellegrini praje novým europoslancom, aby dôstojne reprezentovali Slovensko.

Uviedol to na sociálnej sieti. Zároveň sa poďakoval všetkým, ktorí sa na voľbách do Európskeho parlamentu zúčastnili. Teší ho, že volebná účasť bola výrazne vyššia ako v posledných eurovoľbách.

"Ak sa má vôľa ľudí na Slovensku prejavovať vo volebných miestnostiach a nie so zbraňami na námestiach, je nesmierne dôležité využiť svoje volebné a ústavné právo vždy, keď je na to príležitosť," vyhlásil.

K verdiktu voličov vyjadril plný rešpekt a zablahoželal všetkým zvoleným europoslancom. "Je to skutočná česť a obrovská zodpovednosť - a každý z nových europoslancov by si mal pri svojich vystúpeniach či hlasovaniach naplno uvedomiť, že nereprezentuje len svoju politickú stranu či európsku frakciu, ale celú Slovenskú republiku," podotkol Pellegrini.

V talianskych eurovoľbách vyhrala Strana Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej, vyplýva z exit pollov.

Prognóza verejnoprávnej televízie Rai pripisuje tejto pravicovej vládnej strane 26 – 30 percent hlasov, druhá by podľa neho skončila stredoľavá opozičná Demokratická strana (PD) so ziskom 21 – 25 percent.

Meloniovej strana FdI sa presadila aj v súboji s koaličnými partnermi. Strana Liga vicepremiéra Mattea Salviniho a strana Forza Italia ministra zahraničných vecí Antonia Tajaniho môžu zhodne dostať po osem až desať percent hlasov. Opozičné Hnutie piatich hviezd získa podľa tohto odhadu desať až 14 percent.

Veľmi podobné výsledky naznačujú aj odhady, ktoré priniesla stanica La7.

Meloniová viedla kandidátku svojej strany v eurovoľbách. Toto rozhodnutie odôvodnila v apríli tým, že sa chce opýtať Talianov, či sú spokojní s prácou jej vlády. (TASR)

Von der Leyenová hovorí o víťazstve Európskej ľudovej strany a budovaní "bašty proti extrémom".

Von der Leyenová reagovala na priebežné odhady výsledkov eurovolieb. EPP podľa nich zostane najväčšou stranou v europarlamente.

"Bez EPP nemôže byť vytvorená väčšina," povedala doterajšia šéfka eurokomisie, ktorá sa uchádza o druhé funkčné obdobie.

"Dnešok je dobrým dňom pre EPP. Priatelia, zvíťazili sme v európskych voľbách," uviedla pred priaznivcami vo volebnej centrále.

Predseda EPP Manfred Weber medzitým vyhlásil, že jeho stredopravá európska politická strana si po víťazstve v eurovoľbách bude nárokovať post predsedu EK. Zotrvať na ňom by tak ďalších päť rokov mala von der Leyenová. (TASR)

Najviac prednostných hlasov v eurovoľbách získal líder kandidátky PS Ľudovít Ódor.

Za ním nasleduje dvojka kandidátnej listiny Smeru Ľuboš Blaha (187.020 hlasov). Tretí najvyšší počet prednostných hlasov získal Erik Kaliňák (Smer) so 151.860 hlasmi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ktorí kandidáti dostali najviac hlasov? Poslanci s najviac krúžkami v eurovoľbách 2024 Čítajte 

Eurovoľby vyhrala Európska ľudová strana, nasledovaná socialistami a demokratmi a liberálmi z Obnovme Európu.

Vyplýva to z prvých oficiálnych výsledkov eurovolieb, ktoré v noci z nedele na pondelok zverejnil europarlament.

Predsedníčka EP Roberta Metsolová pred polnocou potvrdila, že hlasovanie bolo ukončené vo všetkých 27 členských krajinách. Vysvetlila aký bude ďalší postup z hľadiska zostavovania politických skupín v europarlamente, voľby nového vedenia a tiež voľby predsedu Európskej komisie.

Vyjadrila nádej, že nový europarlament bude konštruktívny a nápomocný pri tvorbe nových európskych politík.

Tri hlavné politické sily v europarlamente - ľudovci, socialisti a liberáli, by si podľa prvých, ešte neoficiálnych projekcií, mali udržať nadpolovičnú väčšinu v zákonodarnom zbore EÚ. Spolu by mali mať 404 kresiel v 720-člennom parlamente.

Nárast síl označovaných ako extrémne pravicové alebo euroskeptické - Identita a Európa (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) - na 130 mandátov, však znamená posilnenie ich doterajších pozícií.

Europarlament bude roztrieštenejší než doteraz, čo môže sťažovať prijímanie nových legislatívnych krokov, lebo dosahovanie kompromisov bude oveľa zložitejšie a pomalšie.

Dobrá pozícia EPP znamená, že ľudovci budú žiadať, aby ich kandidátka, doterajšia šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pokračovala na čele exekutívy EÚ po druhé funkčné obdobie.

Von der Leyenová po oznámení prvých výsledkov eurovolieb pred novinármi označila EPP za jasného víťaza a najsilnejšiu európsku stranu a spresnila, že už od pondelka začne rokovania o budúcej spolupráci so socialistami a liberálmi. Zdôraznila, že ide o model spolupráce, ktorý sa doteraz veľmi osvedčil.

Prvé oficiálne výsledky naznačili nasledovné rozloženie síl v europarlamente:

• 189 kresiel EPP;
• 135 kresiel SD;
• 80 kresiel RE;
• 72 kresiel ECR;
• 58 kresiel ID;
• 52 kresiel Zelení/EFA;
• 52 kresiel Ostatní (bez príklonu k politickej rodine);
• 46 kresiel Nezaradení;
• 36 kresiel Ľavica.

(TASR)

Najväčšou výzvou nového volebného obdobia bude zabezpečenie kontinuity, skonštatoval znovuzvolený europoslanec PS Michal Wiezik.

Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, výzvy nového volebného obdobia sa budú do značnej miery odvíjať od zloženia Európskeho parlamentu (EP). V tomto smere poukázal na posilňovanie krajnej pravice naprieč Európou.

„Zdá sa, že sa to odzrkadlí aj na sile jednotlivých frakcií,“ myslí si Wiezik. Poznamenal, že je zvedavý, kto bude mať pri novom zložení europarlamentu väčšinu. „Doteraz fungoval parlament na princípe takzvanej von der Leyenovej väčšiny, čo boli tri najväčšie frakcie združené do takejto koalície,“ vysvetlil a dodal, že by bol rád, ak by sa to obnovilo, keďže podľa neho išlo o centristickú koalíciu, ktorá nebola ani príliš naľavo, ani príliš napravo.

Vysvetlil tiež, že v rámci predošlého funkčného obdobia boli zadefinované viaceré strednodobé alebo dlhodobé ciele a kontinuitu vyžadujú. (SITA)

Hlas rešpektuje výsledky volieb. Verí, že všetci zvolení europoslanci budú reprezentovať najmä záujmy Slovenska.

Strana tiež vo svojej reakcii na výsledky eurovolieb poďakovala všetkým, ktorí prišli k volebným urnám. „Osobitne však ďakujeme všetkým voličom Hlasu, že nám umožnili získať v našich prvých európskych voľbách zastúpenie v Európskom parlamente a zaradiť sa tak medzi štyri súčasné parlamentné strany zo siedmich, ktorým sa to podarilo,“ uviedol predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok.

„Ukázalo sa, že aj odbornosť a slušnosť má miesto v europarlamente,“ poďakoval sa voličom líder kandidátky PS Ľudovít Ódor.

Ten získal viac ako 290-tisíc preferenčných hlasov. (SME)

Slovensko posiela do Bruselu expremiéra aj dvojku ministra. Denník SME prináša prehľad zvolených europoslancov. (SME)

Progresívne Slovensko má podľa oficiálnych výsledkov šesť europoslancov, Smer piatich.

Europoslancami za Slovensko sa stali Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci Progresívne Slovensko), Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha (všetci Smer), Milan Uhrík, Milan Mazurek (obaja Republika), Miriam Lexmann (KDH) a Branislav Ondruš (Hlas).

Eurovoľby v Česku vyhralo hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša so ziskom 26,14 percenta hlasov.

Na druhom mieste skončila koalícia SPOLU s 22,27 percentami. Celkom vo voľbách uspelo sedem politických zoskupení. Volebná účasť dosiahla 36,45 percent, čo je najviac v histórii eurovolieb v Česku.

Víťazné hnutie ANO si v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami do EP polepšilo a bude mať sedem europoslancov, čo je o jedného viac. Naopak, koalícia SPOLU ich bude mať šesť, čo je o dvoch menej ako vo voľbách v roku 2019.

Na treťom mieste skončila koalícia Přísaha a Motoristé, ktorá získala 10,26 percenta hlasov. Nasledovala koalícia Stačilo! s 9,56 percentami a STAN a osobnosti so ziskom 8,7 percenta hlasov. Všetky tri zoskupenia budú mať v europarlamente po dvoch poslancov.

Po jednom poslancovi budú mať v EP Piráti, ktorí získali 6,2 percenta hlasov a koalícia SPD a Trikolora, tá získala 5,73 percenta hlasov. Päťpercentnú hranicu neprekročilo hnutie PRO Jindřicha Rajchla, strana SOCDEM či Slobodní.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Eurovoľby v Česku vyhralo Babišovo ANO, prekvapením je koalícia Prísaha a Motoristi Čítajte 

Štátna komisia zverejnila oficiálne výsledky. Eurovoľby vyhralo PS pred Smerom a Republikou.

Víťazom sa stalo Progresívne Slovensko (27,81 percenta), nasleduje strana Smer (24,76 percenta), tretie je hnutie Republika (12,53 percenta). Do europarlamentu sa dostali aj kandidáti za Hlas (7,18 percenta) a KDH (7,14 percenta).

Volebná účasť dosiahla 34,38 percenta. Stala sa historicky najvyššou z doterajších piatich eurovolieb v histórii Slovenska.

Oficiálne výsledky eurovolieb 2024

Predbežné neoficiálne výsledky hovoria viacero dôležitých vecí, tvrdí predseda hnutia PS Michal Šimečka.

Podľa šéfa progresívcov sa potvrdilo, že na Slovensku je možné poraziť stranu Smer-SD. Šimečka to označil za dôležitú vzpruhu pre ľudí do najbližšieho obdobia. Považuje to tiež za odkaz voličov pre vládu, a to - „brzdite, naozaj si nemôžete dovoliť všetko“. Predseda PS tiež poukázal na polarizáciu spoločnosti, ktorú podľa neho dokazujú výsledky Smeru a hnutia Republika.

„Je aj našou úlohou spraviť všetko pre to, aby sme aspoň časť z týchto ľudí krok za krokom presvedčili, že existujú lepšie cesty k naplneniu ich potrieb ako voľba strán, ktoré, žiaľ, často šíria nenávisť a klamstvá,“ vyjadril sa vo svojej reakcii k neoficiálnym výsledkom volieb.

Šéf progresívcov tiež považuje za potrebné nadviazať na tento výsledok. „Musíme poriadne ukotviť PS v každom jednom regióne Slovenska. Cestovať a byť čo najviac s ľuďmi po celej krajine, rozprávať sa s nimi a získavať čo najširšiu podporu. A zároveň rozpracovať komplexný program pre budúcnosť Slovenska,“ avizuje Šimečka.

Podľa jeho názoru sa ukázalo, že kvalitne zostavená kandidátka dokáže osloviť voličstvo, a tiež, že strana, ktorá robí politiku odborne a slušne, môže zvíťaziť. „To je veľmi dobrá správa pre Slovensko. Oproti roku 2019 sa nám podarilo aj približne zdvojnásobiť počet hlasov pre PS. Sme na dobrej ceste, a musíme zabrať ešte viac,“ uviedol Šimečka, a poďakoval sa voličom, ktorí sa zúčastnili na voľbách do EP, obzvlášť tým, ktorí volili PS. (SITA)

Španielska Ľudová strana podľa predbežných výsledkov porazila socialistov premiéra Sáncheza.

Naznačujú to prvé prieskumy pre verejnoprávnu televíziu.

Opozičná PP podľa neoficiálnych výsledkov získala 32,4 percenta hlasov a v europarlamente by jej tak pripadlo 21 až 23 mandátov. Druhá skončila podľa odhadov Sánchezova PSOE so ziskom približne 30 percent a v budúcom EP by tak mala 20 až 22 poslancov.

Krajne pravicová strana VOX dosiahla podľa predbežných výsledkov približne desať percent hlasov, čo by jej zaručilo v EP šesť až sedem kresiel. Do europarlamentu by sa dostali aj ľavicová strana Sumar a niekoľko menších strán. (TASR)

Smer sa bude usilovať o návrat do frakcie socialistov v europarlamente, potvrdila zvolená europoslankyňa Roth Neveďalová.

„Keďže sme sociálni demokrati, radi by sme boli súčasťou sociálno-demokratickej skupiny,“ povedala na diskusii na volebnej noci slovenskej kancelárie Európskeho parlamentu.

Členstvo Smeru aj Hlasu pozastavila Strana európskych socialistov v októbri po vzniku koalície s SNS aj po vyjadreniach Roberta Fica, ktoré sa podľa strany odklonili od ich hodnôt. Slovenské poslankyne Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová následne oznámili odchod z frakcie. (SME)

V poradí tretia skupina krajín EÚ, pri ktorých zverejnili odhad výsledkov potvrdila, že EPP  bude zrejme víťazom.

Tlačové oddelenie europarlamentu ponúka odhady výsledkov z členských krajín už aj podľa rozdelenia poslancov do politických frakcií europarlamentu.

Po predošlých odhadoch výsledkov volieb z Bulharska, Cypru, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Chorvátska, Malty, Nemecka, Rakúska a Španielska, EP o 21.30 h zverejnil aj prognózy z Poľska, Portugalska, Rumunska a Švédska.

Spolu 53 kresiel si poľskí poslanci rozdelia najmä medzi EPP - 20 mandátov - a Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktorí budú mať 19 mandátov. Liberálna skupina Obnovme Európu bude mať troch poľských poslancov, frakcia socialistov a demokratov (S&D) dvoch a deviati sú zatiaľ nezaradení.

Portugalsko svojich 21 kresiel rozdelí medzi šesť skupín - po sedem poslancov získajú EPP a S&D, po dvoch členoch budú mať skupiny RE, Ľavica aj Identita a Európa (ID) a jeden sa zaradí do frakcie Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA).

Rumunsko má 33 poslancov, 13 z nich posilní socialistov z S&D, o 12 sa rozrastú ľudovci z EPP, dvaja smerujú k liberálom do RE, jeden ku konzervatívcom z ECR a piati sú nezaradení.

Vo Švédsku voliči podelili 21 mandátov najviac v prospech EPP a S&D, po päť poslancov, trikrát po troch pôjdu do frakcií ECR, RE a Zelení a dvaja sa priklonia k Ľavici.

Hovorca EP Jaume Duch medzitým potvrdil, že voličská účasť v priemere prekročila 51 percent, čo označil za veľmi povzbudzujúci vývoj.

Nastal aj menší posun v modelovaní zloženia frakcií 720-členného parlamentu. Po 16 krajinách bol stav nasledovný:

• 186 kresiel EPP;
• 133 kresiel SD;
• 82 kresiel RE;
• 70 kresiel ECR;
• 60 kresiel ID;
• 53 kresiel Zelení/EFA;
• 50 kresiel Nezaradení
• 50 kresiel Ostatní (bez príklonu k politickej rodine);
• 36 kresiel Ľavica.

(TASR)

V poľských eurovoľbách zvíťazila Občianska koalícia premiéra Donald Tuska so ziskom 38,2 percenta hlasov.

Druhé skončilo opozičné Právo a spravodlivosť (PiS), ktoré podporilo 33,9 percenta zúčastnených voličov. TASR o tom informuje na základe správy televízie TVN 24, odvolávajúcej sa na výsledky exit pollu agentúry Ipsos.

Do europarlamentu sa ešte dostala krajne pravicová strana Konfederácia slobody a nezávislosti so ziskom 11,9 percenta hlasov, volebná koalícia Tretia cesta (TD) so ziskom 8,2 percenta a strana Ľavica, ktorá dostala 6,6 percenta hlasov.

Volebná účasť v Poľsku dosiahla 39,7 percenta.

V tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu si Poliaci zvolili 53 poslancov, o jedného viac ako v predošlom funkčnom období. Na základe prognózy bude mať Občianska koalícia 21 poslancov, PiS 19, Konfederácia šesť, Tretia cesta štyroch a Ľavica troch.

Historicky najvyššiu účasť vo voľbách do europarlamentu zaznamenali v Poľsku v roku 2019 (45,68 percenta). V troch voľbách v rokoch 2004 - 2014 sa pohybovala v rozmedzí 20,87 - 24,53 percenta. (TASR)

Francúzsky prezident Macron v reakcii na jasnú porážku svojej strany v eurovoľbách oznámil, že vypíše nové voľby.

Tie sa uskutočnia na prelome júna a júla, píše agentúra Reuters. Vzostup krajnej pravice, ktorá voľby podľa prvých odhadov s veľkým náskokom vyhrala, označil Macron za nebezpečenstvo pre Francúzsko.

"Rozhodol som sa, že vám dám znovu šancu rozhodnúť o budúcnosti nášho parlamentu vo voľbách," uviedol Macron v krátkom televíznom vystúpení. Prvé kolo volieb vypíše na 30. júna, druhé na 7. júla.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Katastrofa, ktorú nemôže ignorovať. Macron ohlásil predčasné voľby Čítajte 

Voľby do Európskeho parlamentu vyhralo vo Francúzsku podľa prvých odhadov nacionalistické Národné zhromaždenie Marine Le Penovej, ktoré získalo približne 32 percent hlasov.

Centristická koalícia vedená Macronovým hnutím Obnova má okolo 15 percent.

Le Penová ocenila, že Macron sa rozhodol dať Francúzom možnosť hlasovať o novom zložení parlamentu. "Sme pripravení prevziať moc, ak nám Francúzi dajú dôveru," uviedla politička, ktorá s Macronom prehrala súboj v posledných dvoch prezidentských voľbách.

Francúzi si súčasný parlament zvolili pred dvoma rokmi a Macronova koalícia vo voľbách prišla o parlamentnú väčšinu, čo prezidenta núti k hľadaniu kompromisov s ďalšími stranami. Riadne voľby sa mali konať až v roku 2027, rovnako ako tie prezidentské.

Strana Smer pogratulovala na sociálnej sieti Progresívnemu Slovensku k víťazstvu v eurovoľbách.

Ľudová frakcia EPP bude mať v novom europarlamente 181 mandátov, vyplýva z prvých odhadov.

Frakcia socialistov a demokratov (S&D) by podľa odhadov mohla skončiť druhá so 135 mandátmi.

Na treťom mieste by mala byť liberálna Obnova Európy (Renew Europe) s 82 mandátmi, čo je dokonca o 20 menej ako v súčasnom europarlamente.

Konzervatívna frakcia ECR by mala mať 71 mandátov a krajne pravicová Identita a demokracia (ID) 62 kresiel. Pre obe tieto politické skupiny to znamená posilnenie.

Výrazne si pohoršili Zelení, ktorý by mali získať 53 mandátov, zatiaľ čo doteraz ich mali 72. Počet mandátov je založený na údajoch z vnútroštátnych odhadov a predvolebných prieskumov. Výsledky v celom európskom bloku budú zverejnené až po 23.00 h, keď sa uzavrú posledné volebné miestnosti v Taliansku. (ČTK)

Eurovoľby vo Francúzsku vyhrala krajne pravicová strana Marine Le Penovej, ktorá získala približne 32 percent.

Koalícia vedená hnutím Obnova prezidenta Emmanuela Macrona má okolo 15 percent, uvádzajú prvé povolebné odhady zverejnené francúzskymi médiami.

Líder kandidátky Národného zhromaždenia Jordan Bardella vyzval prezidenta Macrona na vypísanie predčasných parlamentných volieb. Macron avizoval, že večer prehovorí k národu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Le Penová sa chce spájať. Európska superskupina krajnej pravice sa nemusí podariť Čítajte 

Víťazstvo nacionalistickej strany predpovedali predvolebné prieskumy, viac ako dvojnásobný zisk proti Macronovi však prevyšuje očakávania. Podľa Bardellu dali Francúzi jasne najavo, že chcú zmenu, a že Macronova pozícia je oslabená.

Tretie miesto s neveľkým odstupom za centristickou prezidentovou koalíciou získali socialisti, ktorým odhad prisudzuje okolo 14 percent. (ČTK)

Eurovoľby ukázali, že tu máme dva identicky veľké tábory – proeurópsky a skôr kritický k EÚ, vraví Aneta Világi.

„Polarizácia slovenskej spoločnosti a súčasne polarizácia medzi politickými stranami sa pretavila aj do výsledkov eurovolieb,“ vraví politologička na volebnej noci zorganizovanej kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku na lodi na nábreží rozvodneného Dunaja.

„Máme tu pomerne vyvážené strany – na jednej strane sú tu europoslanci, ktorí sú proeurópski a podporujú väčšiu európsku integráciu a na druhej strane je tu identická časť poslancov, ktorí sú veľmi kritickí k prenášaniu kompetencií na európsku úroveň a veľmi kritickí k najdôležitejším politikám ako je Green Deal či zahraničná a bezpečnostná politika,“ vraví Világi. (SME)

Prvé odhady výsledkov eurovolieb sa týkajú piatich krajín a uvádzajú už aj rozdelenie podľa frakcií.

Zverejnil ich Európsky parlament krátko pred 19.00 h.

Po prvých odhadoch sa najviac môžu tešiť európski ľudovci. Spravodajský štáb upozornil, že k dispozícii sú výsledky volieb z Cypru, Grécka, Holandska, Nemecka a Rakúska.

Cyprus má v europarlamente šesť poslancov - dvaja by mali posilniť Európsku ľudovú stranu (EPP), po jednom pôjdu do frakcií socialistov a demokratov (S&D) a do skupiny Ľavica a dvaja sú zatiaľ v skupine Ostatní.

Z 21 gréckych europoslancov podľa odhadov osem mieri do EPP, štyria sa pripoja k extrémnym ľavičiarom, traja posilnia frakciu S&D, dvaja pôjdu do skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a ďalší štyria sú zatiaľ nezaradení.

Holandsko má 31 mandátov. Ľavicová aliancia ako víťaz eurovolieb však pošle poslancov do dvoch frakcií - štyroch ku socialistom a demokratom a štyroch k Zeleným/Európskej slobodnej aliancii (EFA).

Sedem holandských poslancov sa hlási do liberálnej skupiny Obnovme Európu (RE) a rovnako siedmi sa chcú začleniť do euroskeptickej frakcie Identita a Európa (ID). Šesť poslancov chce posilniť rady EPP, po jednom by mohli získať frakcie ECR a Ľavica a jeden je nezaradený.

Nemecko s 96 poslancami patrí medzi najpočetnejšie národné delegácie v EP. Prvé odhady 30 poslancov zaraďujú k EPP, 16 k Zeleným a 14 k socialistom z S&D. Ďalších osem smeruje do tábora RE, štyria k Ľavici, kým 19 zostanú zrejme v Nezaradených a piati poslanci sú zatiaľ bez príslušnosti k nejakej politickej rodine.

V Rakúsku voliči rozhodli, že spomedzi 20 poslancov po päť pošlú do EPP a S&D, po dvoch do frakcií RE a Zelení, kým najväčší počet, šesť poslancov, je momentálne v skupine Nezaradení. (TASR)

Eurovoľby v Nemecku podľa prognóz jasne vyhrala opozičná konzervatívna únia CDU/CSU, druhá je AfD.

CDU/CSU získala podľa odhadov približne 30 percent hlasov, pravicovo populistická Alternatíva pre Nemecko 16 percent.

Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza zaznamenala výrazný prepad a so 14 percentami svoj historicky najhorší výsledok v eurovoľbách.

Scholzovi koaliční partneri Zelení získali podľa neoficiálnych výsledkov len asi 12 percent hlasov, zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla zisk piatich percent.

Oficiálne výsledky zverejní spolková volebná komisia o 23.00 h, keď sa ako posledné skončí hlasovanie v Taliansku.

Líderka kandidátky SPD do eurovolieb Katarina Barleyová. (zdroj: SITA/AP)

Voľby do Európskeho parlamentu v Rakúsku podľa očakávaní vyhrala krajne pravicová Slobodná strana Rakúska.

Vyplýva to z prognózy zverejnenej o 17.00 h, ktorú pre agentúru APA a televízie ORF a Puls 24 vypracovali inštitúty FORESIGHT a ARGE Wahlen.

Podľa tejto prognózy, ktorá počíta s odchýlkou 2,5 percentuálneho bodu a zakladá sa na prieskume medzi približne 3600 voličmi, získala Slobodná strana Rakúska (FPÖ) 27 percent hlasov a šesť mandátov.

Boj o druhé miesto zvádzajú ľudovci (ÖVP) so ziskom 23,5 percenta hlasov a sociálni demokrati (SPÖ) s 23 percentami. Obe strany by mali mať po päť mandátov.

Zelení a liberálna strana NEOS na ďalších miestach majú zhodne po 10,5 percenta hlasov, za čo im prislúchajú po dva mandáty.

Do europarlamentu sa teoreticky ešte môže dostať Komunistická strana Rakúska (KPÖ), ktorá podľa prognózy získala tri percentá hlasov. Ak by sa KPÖ dostala do EP, FPÖ by mala namiesto šiestich mandátov len päť.

V predchádzajúcich voľbách do EP konaných 26. mája 2019 zvíťazila ÖVP so ziskom 34,55 percenta hlasov pred SPÖ (23,9 percenta) a FPÖ (17,2 percenta). Na štvrtom mieste skončili Zelení (14 percent) pred stranou NEOS (8,44 percenta). (TASR)

Taraba a SNS vyhrali iba ak drzosť v lotérii. Od volieb sa naparujú a rachotia brnením ako Kazisvet prvý. Píše Peter Tkačenko. (SME)

Eurovoľby na Slovensku boli v kontexte bezpečnosti bezproblémové. K vážnejšiemu narušeniu poriadku nedošlo.

Polícia zaznamenala viacero incidentov, označila ich za menej závažné. Riešila celkovo 16 podaní, z nich päť vyhodnotila ako priestupok a v jednom prípade začala trestné stíhanie.

"Aj napriek týmto menej závažným incidentom môžeme priebeh volieb ako pred ich začatím, tak aj počas samotného konania a po ich ukončení vyhodnotiť z pohľadu bezpečnosti ako bezproblémový," poznamenal prezident Policajného zboru Ľubomír Solák.

Pred konaním eurovolieb neprijala polícia žiadne podanie ani trestné oznámenie. "Počas konania sme nezaznamenali vážnejšie narušenie verejného poriadku ani priebehu volieb. Prijaté bezpečnostné opatrenia sme vyhodnotili ako dostačujúce, aby nedošlo k narušeniu verejného poriadku," dodal Solák.

Poďakoval všetkým príslušníkom Policajného zboru, ktorí na zabezpečovaní priebehu volieb participovali. "V pohotovosti boli rôzne zložky polície, nepodcenili sme ani prípravu na ich konanie, preto už pred samotnými voľbami sme zvýšili počty policajtov v teréne. Na samotných voľbách participovalo takmer 3700 príslušníkov PZ a v rámci bežného výkonu služby viac ako 1300 policajtov," uzavrel policajný prezident.

Voľby potvrdili fakt, že sme rozdelená krajina, skonštatoval to politológ Jozef Lenč. (My Regióny)