BRATISLAVA. „Prijímate tu nezmysly, emisné kvóty na kravské prdy, pomleté chrobáky namiesto mäsa, vypínanie elektrární, zakazovanie spaľovacích motorov,“ kričal Milan Uhrík v pléne Európskeho parlamentu.
Video s príhovorom dal potom na sociálne siete. Len na facebooku malo 360-tisíc pozretí, čo dáva dobrú predstavu o tom, ako sa stal Uhrík z Republiky najpopulárnejším slovenským europoslancom na sociálnych sieťach.
Analýza SME však ukazuje, že Uhrík je spolu s Miroslavom Radačovským (Slovenský patriot) naším najmenej aktívnym europoslancom a v europarlamente má prakticky nulový vplyv.
Svoju päťročnú kariéru europoslanca postavil najmä na kritike Bruselu, európskych regulácií, ale v poslednom období aj slovenských europoslancov z Progresívneho Slovenska. Aj do najbližších volieb kandiduje so sloganom „Zastavme nezmysly z Bruselu“.
Pre svoje radikálne postoje a extrémistickú minulosť však nie je členom žiadnej frakcie, teda akéhosi poslaneckého klubu. Európsky parlament je pritom najmä miestom rokovaní a hľadania kompromisov medzi najsilnejšími frakciami.
Silnejší hlas ako pri eurovoľbách nemáte. Nízka účasť praje outsiderom Čítajte Europoslancov sme hodnotili podľa troch typov aktivít, ktoré zverejňuje europarlament: koľkokrát boli spravodajcami, koľkokrát rečnili v pléne a pod koľko návrhov rezolúcií sa podpísali ako spoluautori.
Takéto hodnotenie nemusí úplne vyjadrovať celkový vplyv jednotlivých europoslancov v Bruseli, no dáva aspoň istú predstavu, ako boli aktívni za posledných päť rokov.
Najvplyvnejší europoslanci
Europoslanci nemôžu navrhovať legislatívu, ako napríklad poslanci v našom národnom parlamente. Smernice a nariadenia pripravuje Európska komisia, návrhy potom musia prejsť europarlamentom.
„Úplne najdôležitejšia aktivita je, keď ste spravodajcom pre nejakú legislatívu,“ hovorí Robert Sermek, vedúci kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.
Keď príde z komisie do Európskeho parlamentu nová legislatíva, stanoví sa gestorský výbor, ktorý ju má na starosti. Jedna frakcia dostane funkciu spravodajcu, ostatné tieňového spravodajcu.
Najsilnejšou frakciou sú kresťanskí demokrati (EPP). Zo Slovenska sú v nich Vladimír Bilčík, Ivan Štefanec, Miriam Lexmann (obaja KDH) a Peter Pollák (strana Slovensko).
Vo frakcii socialistov (S&D) je len Robert Hajšel (kandidoval za Smer). Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová odišli z klubu po tom, ako Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru.
Treťou najsilnejšou frakciou sú liberáli (Renew Europe), kam patria Martin Hojsík, Michal Wiezik (obaja PS), Lucia Ďuriš Nicholsonová (pôvodne SaS) a Jozef Mihál (kandidoval za PS-Spolu).
Každý z pätice Štefanec, Nicholsonová, Hojsík, Wiezik a Bilčík bol spravodajcom správ viac ako raz. Prví traja k legislatíve, čo má najväčšiu hodnotu. Ak by sme mali vybrať europoslancov s najväčším vplyvom, boli by to zrejme oni.
Nicholsonová bola napríklad spravodajkyňou pri zavedení nového európskeho preukazu a európskej parkovacej karty pre ľudí so zdravotným postihnutím. Hojsík bol spravodajcom nariadenia o pôde, ale riešil aj prísnejšiu reguláciu toxických látok v odpade, Štefanec zas spotrebiteľskú ochranu pri strojníckych výrobkoch.
Z nelegislatívnych správ sa napríklad Bilčík stal stálym spravodajcom pre Srbsko, Hajšel zase spravodajcom správy o Európskej vodíkovej banke, ktorá prerozdeľuje peniaze výrobcom obnoviteľného vodíka.
Byť spravodajcom k legislatíve znamená množstvo práce. Europoslanec hľadá kompromisy s tieňovými spravodajcami z iných frakcií, aby návrh prešiel. Zastupuje europarlament pri rokovaní s komisiou, členskými štátmi, ale aj rôznymi ďalšími záujmovými skupinami.
„Veľakrát je bitka o správy, najmä tie legislatívne, ktoré sú dôležité,“ hovorí Jana Žitňanská, ktorá bola europoslankyňou v rokoch 2014 až 2019.
Prečo Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru a prečo to nie je zanedbateľná udalosť Čítajte Rozloženie síl
O niečo menej práce má tieňový spravodajca k správe, no tiež ide o dôležitú funkciu.
Návrh ide okrem gestorského výboru aj do ďalších výborov, ktoré k nemu dávajú stanovisko. Aj pre každé stanovisko existuje spravodajca a tieňový spravodajca. Stanovisko má však už menšiu hodnotu, pretože nie je záväzné, skôr poradné.
„Byť spravodajcom pre stanovisko je omnoho menej, ako byť spravodajcom pre hlavnú legislatívnu správu,“ vysvetľuje Sermek.
Pokiaľ europoslanec nie je členom frakcie, nedostane sa k ničomu z tohto.
Ak by sa aj Uhrík či Beňová stali po voľbách členmi nejakej novej frakcie, tiež to nemusí znamenať, že by ich vplyv prudko narástol. Rolu zohráva aj veľkosť frakcie.
„Keď ste z veľkej frakcie a máte podporu EPP, tak sa ľahšie presadzujú veci, ako keď ste z malej frakcie a veľkí vás prevalcujú. Vždy, keď ste získali podporu EPP a S&D, tak ste si mohli byť istí, že to prejde,“ spomína Žitňanská.
Po eurovoľbách sa očakáva, že nacionalistické a konzervatívne strany sa posilnia. Ide najmä o frakciu Identita a demokracia, kam chce ísť aj Andrej Danko z SNS, alebo Európski konzervatívci a reformisti, kam patrí SaS.
No kresťanskí demokrati (EPP) a socialisti (S&D) by mali zostať dvoma najsilnejšími frakciami a spolu s liberálmi či zelenými by mali mať v parlamente väčšinu.
Ak by aj vznikla nejaká nová frakcia, ktorá bude združovať extrémistických politikov, ako hovorí Uhrík, zrejme by zostala v izolácii.
Ako voliť do Európskeho parlamentu Čítajte Pozmeňovacie návrhy
Každý poslanec je členom nejakého výboru a každý má právo podávať pozmeňovacie návrhy. V praxi však prechádzajú tie, na ktorých je nejaká zhoda medzi frakciami, ktorej predchádzali rokovania.
Poslanci bez frakcie majú slabú šancu, že uspejú s pozmeňovacím návrhom.
EurActiv zostavil rebríček úspešnosti pozmeňovacích návrhov, pri ktorom čerpal z dát nástroja eulytix.eu.
Z rebríčka vyplýva, že najväčšiu úspešnosť pozmeňovacích návrhov mala trojica Štefanec, Ďuriš Nicholsonová a Beňová (všetci okolo 25 percent). Najviac pozmeňovacích návrhov predložil Hojsík a mal aj najviac úspešných. Uhrík a Radačovský mali nulovú úspešnosť.
Najčastejší rečníci
V európskom parlamente je náročné dostať sa k slovu počas rozpravy. Je časovo prísne obmedzená, keďže poslanci majú rezervované letenky. Najdlhšie môžu hovoriť spravodajca a tieňový spravodajca. Ostatní poslanci majú na vystúpenie najviac minútu či minútu a pol.
Čas sa najskôr rozdelí medzi jednotlivé frakcie podľa ich veľkosti a potom oň bojujú poslanci frakcie. Nejaký čas dostanú aj poslanci bez frakcie.
„Pri niektorých témach bola bitka, a tak sa bralo do úvahy, ako je človek aktívny a či sa téme venoval, lebo niektorí mali ambíciu prihlasovať sa k všeličomu, len aby si nakrútili video,“ hovorí Žitňanská.
V europarlamente najčastejšie zo Slovenska vystupovala trojica Lexmann, Hajšel a Hojsík. Lexmann pritom nastúpila do europarlamentu až po brexite vo februári 2020. Hojsík začal viac rečniť po tom, ako sa stal jeho podpredsedom.
Mihál nastúpil do europarlamentu ako náhradník za Michala Šimečku v októbri 2023 a nedostal sa k slovu počas rozpravy ani raz. Málo rečnila aj Beňová.
Politický signál
V januári európsky parlament odhlasoval jasnou väčšinou rezolúciu, ktorá vyjadrovala obavy o schopnosť slovenskej vlády bojovať proti korupcii a chrániť finančné záujmy Európskej únie. Pod návrhom boli podpísaní Bilčík či Pollák.
Podobných rezolúcií schváli parlament každý rok stovky. „Je to politický signál, ktorý ale nie je právne záväzný,“ hovorí Sermek.
Na Slovensku však vyvolala rezolúcia rozruch, predseda Smeru Robert Fico hovoril o špinavosti. „Chcem doslova zablahoželať opozičným europoslancom za Slovenskú republiku za to, akú špinavú prácu odviedli v Európskom parlamente,“ povedal.
Aj pri rezolúciách platí, že väčšiu šancu majú prejsť vtedy, ak má navrhovateľ podporu aspoň vlastnej frakcie. Je to vidieť aj na štatistikách. Uhrík, Radačovský, ale aj Beňová a Roth Neveďalová sa podpísali len pod niekoľko návrhov rezolúcií.
Uhrík chcel napríklad zakázať etnicko-kultúrnu pozitívnu diskrimináciu či zrušiť Európsku zelenú dohodu.
Najviac návrhov rezolúcií, vyše tristo, podpísal Bilčík.
Žitňanská však upozorňuje, že podpis pod rezolúciou bol niekedy len otázkou byť v správny čas na správnom mieste.
„Podpísať sa pod rezolúciu je v mnohých prípadoch len to, že sa stihnete prísť podpísať. Nie je to len o tom, že sedíte niekde hodiny a vyjednávate,“ hovorí.
V prvej stovke dvaja
Vplyv europoslancov sa snaží odhadovať platforma EU Matrix, ktorá každoročne zostavuje rebríček stovky najvplyvnejších europoslancov (z celkovo 750).
V tomto roku sa do prvej stovky dostali dvaja slovenskí europoslanci. Hojsík bol dvanásty a Ďuriš Nicholsonová štyridsiata siedma.
Hojsík je zároveň piatym najvplyvnejším europoslancom v zelených témach.
Algoritmus EU Matrix zahŕňa to, aké má poslanec funkcie, koľkokrát a pri akých návrhoch bol spravodajcom či tieňovým spravodajcom, ale napríklad aj účasť na hlasovaniach alebo či je súčasťou strany, ktorá je v členskom štáte práve pri moci.
Výsledky Eurovolieb 2024
- Oficiálne výsledky eurovolieb 2024
- Kompletný zoznam zvolených europoslancov
- Pozrite si volebné mapy
- Ktorí kandidáti dostali najviac preferenčných hlasov?
- Eurovoľby 2024 minúta po minúte
- Osem záverov z eurovolieb: Proeurópski voliči vzdorujú
- Komentár: PS vyhralo voľby napriek Ficovmu prejav
- Eurovoľby zmenia aj slovenský parlament
Beata
Balogová
