Prieskum: Slováci nepoznajú európske inštitúcie, nevedia čo robia, no aj tak im dôverujú

BRATISLAVA. Aký je rozdiel medzi Európskou radou a Radou Európskej únie? Ľudia na Slovensku to nevedia, no aj tak väčšina obom dôveruje. Dôverujeme aj európskym lídrom, ktorých tiež nepoznáme.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre denník SME urobila agentúra NMS Market Research. V sérii otázok zisťovala, ako dobre ľudia poznajú jednotlivé európske inštitúcie a ako im dôverujú.

Slovensko je v Európskej únii dvadsať rokov, takže rozhodovacie procesy v Únii sú súčasťou školských osnov relatívne krátko. Pre väčšinu ľudí sú európske inštitúcie príliš komplikované a vzdialené.

Najväčšiu poznateľnosť má Európsky parlament pred Európskou centrálnou bankou a Európskou komisiou. Viac ako im však Slováci dôverujú Súdnemu dvoru Európskej únie alebo Európskej prokuratúre, aj keď ich podľa prieskumu poznajú menej.

Európsky dvor audítorov sa širšej verejnosti na Slovensku zviditeľnil vtedy, keď sa audítorom pokúšal stať Martin Klus ako nominant Hegerovej vlády. Europoslancov vo výbore pre kontrolu rozpočtu však nepresvedčil, hovorili o jeho nedostatočnej kvalifikácii.

V prieskume len desať percent ľudí uviedlo, že európsky dvor audítorov pozná, no až 63 percent mu dôveruje.

Môže to mať niekoľko vysvetlení. Slováci veria aj našej justícii (teda súdom a prokuratúre) dlhodobo viac než napríklad vláde alebo parlamentu.

Analytik Mikuláš Hanes si tiež myslí, že neznalosť fungovania európskych inštitúcií je na Slovensku pri budovaní dôvery skôr výhodou. O fungovaní slovenských inštitúcií máme totiž dostatok informácií vrátane tých negatívnych, ktoré sa premietli do nízkej dôvery. A rolu môže zohrávať aj západný sentiment.

„Dôvera súvisí s tým, že tie inštitúcie sú také vzdialené. Prirovnal by som to s dôvere v prací prášok kupovaný v Rakúsku. Je to na Západe, takže určite to bude lepšie ako niečo u nás,“ vysvetľuje Hanes.

Testovanie dopadlo zle

Agentúra v prieskume tiež testovala ľudí zo znalostí fungovania jednotlivých európskych inštitúcií.

Úlohou pre respondentov bolo priradiť balík konkrétnych kompetencií k jednej z ôsmich inštitúcií.

V tomto teste však pohoreli. Napríklad, len pätnásť percent ľudí vedelo, že orgánom, ktorý predkladá návrhy zákonov, je Európska komisia. Je to len o niečo lepší výsledok, ako keby všetci respondenti len tipovali.

Viac ako polovica ľudí sa do správnej odpovede pri štyroch otázkach netrafila ani raz. Aspoň dve správne odpovede mal len každý piaty respondent. Voliči vládnej koalície dopadli o niečo horšie, no rozdiely neboli až také veľké.

Hanes za tým vidí tri dôvody. Prvým je celková komplikovanosť rozhodovacích procesov v Európskej únii, no aj akýsi informačný deficit na strane Únie.

Druhým dôvodom je, že slovenskí politici o Európskej únii dostatočne nehovoria a nevysvetľujú v kampani jej kompetencie. „Skôr sľubujú aj veci, ktoré EÚ nemôže zmeniť,“ tvrdí Hanes.

Príčinou môže byť aj nezáujem občanov o dianie v EÚ. S tým súvisí aj to, že drvivá väčšina ľudí si myslí, že vláda má väčší vplyv na ich životy než eurokomisia, a to isté platí pre Národnú radu v porovnaní s europarlamentom.

Len pri porovnaní európskej a národnej centrálnej banky dáva o niečo viac ľudí väčšiu váhu európskej.

„Naratív o EÚ sa zúžil na to, že môžeme voľne cestovať, pracovať, dostávame eurofondy, ale inak nás EÚ nezaujíma,“ hovorí Hanes, ktorý to považuje za veľkú výzvu pre médiá, školy či politikov.

Zosobnenie zla

Po zrušení špeciálnej prokuratúry sa vláda dostala do konfliktu s Európskou komisiou. Tá vo viacerých listoch žiadala vysvetlenie dôvodov, prečo bola zrušená špeciálna prokuratúra a upozornila, že preto môžu byť ohrozené peniaze z plánu obnovy. Aj to môže byť dôvodom, prečo až tri štvrtiny ľudí pozná predsedníčku eurokomisie Ursulu von der Leyenovú, no len tretina jej dôveruje.

„Ona je zosobnením "zlého Bruselu",“ tvrdí Hanes.

Dôveruje jej len osem percent voličov Smeru a päť percent voličov SNS.

Prieskum celkovo ukazuje rozdiely v dôvere medzi voličmi koaličných a opozičných strán, no aj medzi voličmi Hlasu a zvyšku koalície.

Napríklad Európskej komisii dôveruje 83 percent voličov PS, 56 percent voličov Hlasu, no len 22 percent voličov Smeru a 20 percent voličov SNS.

Podobnú poznateľnosť ako Ursula von der Leyenová má aj slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, no jemu dôveruje až polovica ľudí, pričom medzi voličmi koalície a opozície nie sú veľké rozdiely.

Predseda Európskej rady Charles Michel, šéf diplomacie EÚ Josep Borrell alebo česká podpredsedníčka eurokomisie Věra Jourová už takí známi slovenskej verejnosti nie sú, no dôveryhodnosť majú relatívne vysokú.

Článok vychádza v rámci projektu spolufinancovaného Európskym parlamentom. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.