Príjemný víkend! Vylodenie v Normandii je najväčšou leteckou, výsadkovou a námornou inváziou v histórii a jednou z kľúčových udalostí druhej svetovej vojny, ktorá pomohla poraziť nacistické Nemecko. V tieto dni od nej uplynulo 80 rokov. Medzi tými, ktorí položili život, bol aj Andrej Babjak. Doteraz neznámy rodák z východného Slovenska zahynul na začiatku operácie a jeho príbeh prináša reportér Peter Getting.
Kocháme sa nimi, živíme sa nimi, rúbeme ich. Rastliny pritom stále vnímame ako niečo, čo je nižšie od nás, živočíchov. Tieto predsudky sa snaží nabúrať slovenský botanik, profesor František Baluška. Skúmaniu rastlín sa venuje viac než štyri desaťročia. Tvrdí, že rastliny majú množstvo vnemov a v rozhovore rozpráva aj o tom, či dokážu vnímať bolesť.
Doma sa rodina Taisii Kosteriny o vojne v ich vlasti rozpráva každý deň. Tak, ako si najprv mysleli, že sa skončí o rok, či dva, dnes hovorí, že to môže byť aj o päť. Zatiaľ našli domov v Bratislave a spoločne s mamou pomáhajú v komunitnom centre. Ich príbeh prináša reportérka Katarína Kozinková.
Vo výbere nájdete aj recenzie na nové filmy – Atlas s Jennifer Lopez či netradičný mystifikovaný dokument o Salvadorovi Dalím, rozhovor so stand-up komikom Jakubom Lužinom aj články o vedeckých novinkách.
Zomrel ako dvadsaťročný a zostali po ňom len dve fotky. Doteraz neznámy slovenský rodák bojoval v Normandii
Čeľuste smrti, tak sa volá fotografia Roberta F. Sargenta, ktorá zachytáva vylodenie ráno 6. júna 1944 na pláži Omaha. (zdroj: Library of Congress)V skorých ranných hodinách 6. júna 1944 bolo počasie zlé a more rozbúrené. Zlé počasie však bolo aj deň predtým a nechceli sa viac zdržovať. K normandským plážam mierili tisíce plavidiel s vojakmi, ešte pred nimi v noci leteli lietadlá s výsadkármi.
Vylodenie v Normandii je jednou z kľúčových udalostí druhej svetovej vojny, ktorá pomohla poraziť nacistické Nemecko.
„S príbehom Andreja Babjaka som sa prvý raz stretol, keď som skúmal osudy Slovákov v ozbrojených silách USA počas druhej svetovej vojny. Napadlo mi pozrieť sa aj na zoznam padlých v Normandii. Jeden obsahoval mená amerických výsadkárov. Nájsť priezvisko Babjak na zozname ma úprimne prekvapilo. Ako je možné, že som o tomto človeku už niekde nečítal? Meno nášho krajana a jeho rodnej obce, takmer susediacej s rodiskom môjho otca, v zozname priam svietilo,“ hovorí bádateľ Pavol Horňák.
Andrej Babjak sa v Žbinciach narodil pred rovnými sto rokmi, 20. januára 1924, a osud ho zavial až na bojisko na pobreží Francúzska, ktoré malo rozhodujúci vplyv na porážku nacistov.
„Bol príslušníkom americkej výsadkovej divízie, ktorá sa zúčastnila na Dni D. V rámci vzdušného výsadku zamierili do Normandie medzi prvými, uprostred noci, celé štyri hodiny skôr, než k plážam dorazili prvé vyloďovacie člny Spojencov,“ vysvetľuje Pavol Horňák.
Vnímajú, hýbu sa, používajú pamäť, komunikujú. Náš pohľad na rastliny by sme mali prehodnotiť, hovorí botanik
Botanik, profesor František Baluška. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)„Rastliny sú rozhodne inteligentné. Dnes už vieme, že sú určite oveľa vnímavejšie, než sme sa nazdávali. Aj my sme len súčasťou prírody, nie sme žiadnou korunou tvorstva. Rastliny sú pre život zásadne podstatné. Bez nás život na planéte pôjde úplne spokojne ďalej. Bez rastlín nie,“ hovorí botanik, profesor František Baluška.
Rastlina podľa neho dokáže vnímať teplotu, tlak, zvukové vlny, svetlo, gravitáciu, vyhodnocovať ďalšie množstvo senzorických informácií, nespočetne veľa stresových situácií, používať pamäť.
„Podľa mňa niečo podobné ako bolesť dokážu cítiť. Ale keď to človek nahlas povie, nájde sa dosť takých vo vedeckej obci, ktorí nad tým mávnu rukou,“ rozpráva. „Parametre ako bolesť, kognícia a podobne sa najprv začali študovať u ľudí a trvalo dlho, kým sme si všimli, že napríklad bolesť dokážu cítiť aj iné živočíchy. Tak sa stalo, že podobné termíny sú tabu všade inde ako u človeka. Pritom vo vede by sa malo začať od jednoduchých systémov a až keď pochopíme tie, mali by sme ísť k zložitejším. Neviem, akým spôsobom rastliny bolesť rastliny vnímajú, ale určite tento stav vnímajú negatívne a ihneď riešia, aby sa zlepšil,“ hovorí.
Príbeh Taisii z Ukrajiny: Pomohli jej z panického ataku, teraz pomáha iným nájsť stabilitu
Taisia Kosterina chce aj v budúcnosti pôsobiť v pomáhajúcej profesii. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Taisia Kosterina pochádza z Kosťantynivky, významného priemyselného mesta v Doneckej oblasti. Totálna vojna, ktorá sa začala vo februári 2022, však zmieta mestom podnes.
Kosťantynivka mala pred vojnou približne 90-tisíc obyvateľov a bola plná žiakov a študentov, Taisia bola jednou z nich. Mesto malo nielen základné a stredné školy, ale aj technickú vysokú školu. Vtedy 17-ročná študentka končila strednú školu a rozmýšľala o tom, čo chce v živote robiť. Najviac zo všetkého sa túžila osamostatniť.
„Riešila som skúšky, kam pôjdem po škole, kým chcem byť. Veľmi som chcela byť nezávislá od rodičov, aj finančne, odsťahovať sa, chcela som ísť pracovať. Moje obľúbené mesto na Ukrajine je Charkov, veľmi som tam chcela študovať a žiť,” hovorí.
Ako malá túžila byť speváčkou či herečkou, spievala dvanásť rokov. Neskôr sa sny zmenili, plánovala študovať pedagogiku - ako mama. Po úteku z Ukrajiny našli domov v Bratislave.
S mamou pomáhajú v komunitnom centre na Gunduličovej. Vojna zmenila aj to, kým chce Taisia byť. Chce vyštudovať liečebnú pedagogiku.
„Budem vedieť pomôcť seniorom aj tínedžerom, pracovať s autistami aj traumatizovanými ľuďmi, či len s tými, ktorí zažili nejaký stres, zaoberáme sa muzikoterapiou, arteterapiou aj biblioterapiou,“ opisuje svoje nové plány. „Pochopila som, že si musím vybrať niečo ako psychológia, niečo, čo bude mať vplyv na veľa ľudí,“ dodáva.
Jakub Lužina: Štátne divadlo nám oznámilo, že našu šou nechcú, ak budeme riešiť slovenskú politiku
Jakub Lužina chystá vlastný komediálny špeciál. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Hranice humoru závisia výlučne od toho, čo ľuďom pripadá vtipné, hovorí známy komik Jakub Lužina.
Momentálne ho čaká natáčanie vlastného komediálneho špeciálu v bratislavskej Starej tržnici, ktorú vypredal hneď dvakrát po sebe. Je členom zoskupenia Silné reči a popritom vedie dva úspešné podcasty Lužifčák a Nebezpečný obsah.
Napriek súčasnej situácii si nemyslí, že si z osoby premiéra Roberta Fica ľudia nesmú uťahovať len preto, že sa aktuálne zotavuje zo svojich zranení.
Lužina v rozhovore opísal, ako sa v posledných týždňoch dostal do konfrontácie so snahou o cenzúru svojho vystúpenia zo strany štátneho divadla vo veľkom slovenskom meste, ale vysvetlil aj to, prečo podľa neho kultúrna obec v zápase s vládnou garnitúrou a ministerstvom kultúry nikdy neprehrá.
Je lepšia tvrdá alebo mäkká voda? Jedna nepoteší vlasy a pokožku, ale prospieva srdcu
Tvrdá voda obsahuje rozpustené minerály, ako sú vápnik, horčík, železo či mangán. (zdroj: Adobe Stock)Keď si napúšťate pohár vody alebo umývate tvár, pravdepodobne nemyslíte na to, čo všetko obsahuje.
V závislosti od toho, kde žijete, v nej môžu byť rozpustené minerály, ako sú vápnik a horčík. A tie môžu zohrávať úlohu v tom, či sa niektoré znečisťujúce látky, ako napríklad olovo, udržia vo vode.
Výskumníci Sarah Blanková a Timothy Ellis z Iowa State University, ktorí skúmajú kvalitu vody, sa presvedčili o dobrých aj zlých účinkoch mäkkej a tvrdej vody na všetky oblasti, od vodovodných systémov až po ľudské telo.
V texte vysvetľujú, či je tvrdá voda pre človeka dobrá, alebo mu škodí.
Nakrútiť film o Dalím sa nedá. Ale na to, ako ho naháňa režisér, sa dobre pozerá
Dalí v jednom z hereckých stvárnení. Celkovo ho hrá až päť hercov. (zdroj: Film Europe)Salvador Dalí bol azda najznámejším surrealistom. Do takej miery, že jeho meno pozná každý. Aj tí, ktorí si nevybavia žiadne jeho dielo (možno sa im však vybaví jeho výzor).
To meno vyvoláva rešpekt. A ak ide o film, kde je Dalí hlavnou postavou, asi by sa dalo očakávať, že o nej bude hovoriť seriózne, ba priam s obdivom.
Lenže keď o ňom hovorí francúzsky režisér Quentin Dupieux, je to trochu inak. Znalcov tohto milovníka absurdného humoru a recesie to však neprekvapí. Ako môže vyzerať jeho film, kde sa odvoláva na slávneho surrealistu? No presne tak, ako naznačuje jeho názov – Daaaaaalí!.
Hravo, výstredne a vtipne. V mnohom sa vlastne nevzďaľuje Dalímu a jeho tvorbe.
Samota Jennifer Lopez: keď už sa zdalo, že sa všetko zlepší, nasadla na nesprávny vlak
Jennifer Lopez vo filme Atlas. (zdroj: NETFLIX)Jennifer Lopez nemá veľmi dobré obdobie. Najprv sa v novinách začali objavovať fotografie, na ktorých bol jej manžel Ben Affleck unudený, opitý alebo na smrť unavený namiesto toho, aby sa s ňou zabával. Neskôr sa už šírili aj správy, že si bez jeho prítomnosti kupuje nový dom.
Potom vydala neúspešný album This Is Me... Now a ani lístky na jej ohlásené turné sa nepredávali. Len pred pár dňami ohlásila, že ho musí s ťažkým srdcom zrušiť, pretože potrebuje byť "s rodinou, deťmi a priateľmi".
Do toho všetkého teraz prišiel na Netflixe jej nový film Atlas, v ktorom bojuje proti prvému teroristovi splodenému umelou inteligenciou.
Jej zvláštny stav chceli liečiť na psychiatrii. Lož, že užíva LSD, jej zachránila život
Gianna Nannini na albume Sei nel l´anima. (zdroj: Columbia)Kedysi bola známa aj u nás. Síce u nás nikdy nekoncertovala, no keďže komunisti pripustili, aby do nášho éteru prenikla talianska hudba a v kinách sa premietali talianske komédie, patrila medzi tých, čo k nám vnášali aspoň niečo zo západnej kultúry.
Najmä v roku 1990 obsadila Gianna Nannini televízne obrazovky, pretože vtedy sa pravidelne vysielala pieseň Talianske leto (Un´ estate italiana), ktorú naspievala ako hymnu futbalových majstrovstiev sveta v Taliansku.
Už ako veľmi mladá zaujala ľudí v biznise svojím odhodlaním v hlase a nevídanou odvahou vyslovovať to, čo cíti. Názvy jej piesní boli vždy jednoznačné. Mŕtva po dobrovoľnom potrate. Muži. Chcela som sa milovať. Neľudský deň. Nechaj ma ísť.
Vždy bola osobná a aj keď bola na scéne iba ona sama s klavírom, dokázala ľudí intenzitou svojich slov rozplakať. Nepochopil by ich hádam len ten, kto nikdy netrpel, nebol sám alebo sa necítil sám.
Tábory sú o zážitkoch, kamarátstvach, ale aj o teste samostatnosti. Kedy je dieťa pripravené?
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Súčasťou letných prázdnin sú neodmysliteľne aj detské tábory. Tam vznikajú priateľstvá, zážitky, deti počas nich získavajú aj nesmierne dôležité zručnosti či poznatky.
Veľkou zmenou je, že sú na istý čas odlúčené od rodičov či súrodencov. Cesta k samostatnosti nie je jednoduchá a dieťa by malo byť na tento krok pripravené. Preto treba zistiť, či potomok zvládne spať a fungovať ďaleko od domova a známeho prostredia.
Veronika Hollá z CK Slniečko, ktorá roky organizuje detské tábory, potvrdzuje, že je dôležité, aby bolo dieťa pripravené na odlúčenie. Psychológ a psychoterapeut Vladimír Marček hovorí, že odchod od blízkych ľudí je do istej miery stresujúci pre každého.
Kultúrne tipy
Záber z nového slovenského dokumentárneho filmu Kam patrím? Tri príbehy dospievania z rôznych kútov Európy. (zdroj: Film Expanded)V regiónoch zaznie veľa klasiky a filmárky odpovedajú na otázku Kam patrím? Kam za kultúrou od 7. do 14. júna?
Víkendový recept
Sypaný jablkový koláč s tvarohom. (zdroj: Naničmama.sk | Kamila)Jablkové, slivkové, s višňami aj makom. Upečte si tvarohové koláče s ovocím.
Víkendový kvíz
Spravodajský kvíz denníka SME. (zdroj: SME)Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
