BRATISLAVA. Je dôležité vedieť, kedy má človek odísť, zdôvodňoval Richard Sulík na jeseň 2023 po parlamentných voľbách, že po pätnástich rokoch nebude kandidovať za predsedu SaS.
Po sobote - prvých voľbách za posledných štrnásť rokov, v ktorých SaS neuspela, je otázne, či sa Sulíkovi skutočne podarilo odovzdať v marci 2024 vedenie strany Branislavovi Gröhlingovi včas.
Nielenže SaS nedosiahla ešte lepšiu pozíciu než po predošlých eurovoľbách, ale nebude mať zastúpenie v europarlamente a výsledky ju vracajú do obdobia, keď ako celoštátna strana ešte len začínala.
Eurovoľby 2009 boli vôbec prvými voľbami, na ktorých sa SaS zúčastnila. Volilo ju vtedy 4,71 percenta voličov, čo bol pre mimoparlamentnú stranu výsledok, ktorý naznačoval, že sa na scéne rodí nový subjekt so šancou uspieť v parlamentných voľbách v roku 2010.
Šimečka: Výsledok eurovolieb je signál, že môžeme poraziť Smer. Budeme presviedčať aj voličov koalície Čítajte SaS bola odvtedy súčasťou troch vlád, päťkrát za sebou uspela v parlamentných voľbách a v dvoch eurovolebných obdobiach nechýbal aspoň jeden jej zástupca ako člen Európskeho parlamentu.
Séria úspechov sa pre SaS v sobotu skončila. Podľa neoficiálnych výsledkov stranu volilo 4,92 percenta voličov.
Chceli tri kreslá, majú nulu
"Spravím ako dosluhujúci predseda strany všetko preto, aby sme postavili silnú kandidátku, silných krúžkovačov a získali tri mandáty," hovoril Sulík sebavedome v októbri 2023, keď oznámil, že bude kandidovať za europoslanca.
Sulík si želal, aby SaS pokračovala v úspešnom trende z predošlých eurovolieb. V roku 2014 získali jeden mandát a v roku 2019 stranu v Bruseli a Štrasburgu zastupovali dvaja europoslanci.
Cieľ získať tri mandáty by napokon v sobotu strane ušiel aj v prípade, ak by jej nechýbalo približne voličov, s ktorými by prekonala päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti.
Aj v takom prípade by totiž SaS získala len jeden mandát - pravdepodobne by patril Sulíkovi.
Osem záverov z volieb: Proeurópski voliči vzdorujú. Percentuálne získali viac, na mandáty je to pat Čítajte Bývalý minister hospodárstva Sulík v kampani tvrdil, že by bol spoločensky prospešnejší v europarlamente než v domácej politike. Napokon však nenapodobní obdobie rokov 2014 až 2019, keď časť éry Smeru vo vláde strávil ako europoslanec v Bruseli.
Najbližšie voľby Sulíka čakajú najneskôr v roku 2027, ak platia jeho vyjadrenia z minulého roka.
Tvrdil, že bude na kandidátke SaS do parlamentných volieb, "nie však z prvého miesta, ktoré patrí predsedovi". Už vtedy avizoval, že by mal záujem o post vo vláde, ak by sa SaS stala koaličnou stranou.
Sulík: Je to moja zodpovednosť
Aj keď má SaS od marca nového predsedu, volebnú kampaň do eurovolieb viedol ešte Sulík, ktorý bol aj lídrom kandidátky. Dvojkou bol doterajší europoslanec Eugen Jurzyca, trojkou poslankyňa parlamentu Vladimíra Marcinková.
Na poslednej tlačovej konferencii pred moratóriom však Gröhling v poslednom apeli na voličov porovnával volebné kampane Smeru a Progresívneho Slovenska.
"Kampaň do europarlamentu sa zmenila na populistické strašenie," uvádzal predseda strany svoje vystúpenie. Vzápätí povedal, že Smer zneužíva atentát na premiéra Roberta Fica (Smer) a straší ľudí pred "progresívcami", ktorí chcú podľa Smeru škodiť z Bruselu Slovensku.
Potom však skritizoval aj kampaň PS, s ktorým spoločne od decembra organizovali protesty proti novele Trestného zákona. "PS reaguje, že Smer nás chce vytrhnúť z Európskej únie. Ani jedno, ani druhé nie je celkom pravda," povedal Gröhling a dodal, že "z kampane k eurovoľbám sa stáva trápne divadlo".
Progresívne Slovensko vyhralo voľby napriek Ficovmu prejavu (komentár šéfredaktorky) Čítajte Nešlo o prvý prípad, keď sa SaS v kampani pokúsila vymedzovať aj voči PS a osloviť tak nerozhodnutých voličov.
SaS sa voči PS profilovala aj na tom, že je pravicovou stranou s "najkvalitnejším" volebným programom.
Tento postup však aj podľa neverejných prieskumov mohol strane napokon uškodiť.
Líder PS Michal Šimečka vtedy zareagoval, že aj niektorí opoziční partneri zrejme neporozumeli tomu, o čom sú nadchádzajúce voľby, čím myslel porážku Smeru.
Sulík v nedeľu po zverejnení neoficiálnych výsledkov volieb oznámil, že zodpovednosť za výsledok SaS nesie on.
"Osobne ma mrzí, že nám chýbalo len pár hlasov. Výsledok beriem ako líder kandidátky na seba, keďže sa nám napriek plnej podpore strany nepodarilo získať mandát," citovala Sulíka strana v tlačovej správe.
Dodal, že novému predsedovi želá, aby stranu viedol úspešnejšie. Sulík oznámil, že z politiky neodchádza a zostáva poslancom Národnej rady. V SaS má pozíciu čestného predsedu bez výkonných právomocí.
Výsledky Eurovolieb 2024
- Oficiálne výsledky eurovolieb 2024
- Kompletný zoznam zvolených europoslancov
- Pozrite si volebné mapy
- Ktorí kandidáti dostali najviac preferenčných hlasov?
- Eurovoľby 2024 minúta po minúte
- Osem záverov z eurovolieb: Proeurópski voliči vzdorujú
- Komentár: PS vyhralo voľby napriek Ficovmu prejav
- Eurovoľby zmenia aj slovenský parlament
Beata
Balogová
