BRATISLAVA. Kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) bola podľa znovuzvoleného europoslanca Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko) poznačená atentátom na premiéra Roberta Fica.
Tento čin označil za hrozný a odsúdeniahodný.
Chýbali podstatné témy
Dodal, že okrem iného bola kampaň svojím spôsobom aj o tom, kam bude smerovať Slovensko.

„Čo je pre mňa veľmi smutné a rád by som debatoval o hlbších európskych témach. Ale v súčasnej situácii bola kampaň naozaj do veľkej miery o tom, či Slovensko ostane proeurópske, alebo sa takpovediac otočí na východ a bude ho to ťahať von z Európy, smerom k Putinovi,“ vyjadril sa opätovne zvolený europoslanec.
Pokiaľ ide o výzvy, ktorým bude EÚ čeliť počas najbližších piatich rokov, Hojsík spomenul pojem odolnosti, a to ako odolnosti bezpečnostnej, tak aj odolnosti voči klimatickým zmenám, ale tiež odolnosti napríklad voči strate strategických surovín.

„Na druhej strane je tu konkurencieschopnosť,“ dodal s tým, že konkurencieschopnosť je o tom, ako dokážeme naložiť s príležitosťou, ktorú pre oblasť biznisu predstavuje Green Deal.
Riešenie klimatickej krízy a environmentálnych problémov podľa neho možno vnímať ako príležitosť. Podotkol, že diskutoval s nejednou firmou, ktorá to takto vníma. „Keď to nevyužijeme, začneme ekonomicky zaostávať,“ myslí si Hojsík.
Karvašovú zaujíma rozvoj regiónov
Pre novozvolenú slovenskú europoslankyňu Ľubicu Karvašovú bude prioritou rozvoj regiónov. Ako prezradila, v Európskom parlamente sa chce venovať tejto otázke a byť súčasťou výboru, ktorý má na starosti regionálnu politiku.
Netají sa tým, že by chcela presadiť priamy prístup k európskym zdrojom pre slovenské regióny a mestá.

„Myslím si, že to je tá vec, ktorá nám umožní rozvíjať krajinu, jej prosperitu aj životnú úroveň ľudí. Myslím si, že Európsky parlament v tom má veľmi významnú úlohu,“ uviedla Karvašová, ktorá sa do európskeho zákonodarného zboru dostala z kandidátky hnutia Progresívne Slovensko.
Decentralizácia
Karvašová pripomenula, že najbližšie dva roky bude predmetom diskusií to, ako má vyzerať politika súdržnosti a podmienky na čerpanie eurofondov pre ďalšie obdobie.
„Budeme sa snažiť vyrokovať to, aby regióny si mohli samé definovať svoje potreby. Najlepšie vedia, čo potrebujú. Aby získali flexibilitu v rámci európskej legislatívy tak, aby mohli priamo využívať európske zdroje a nemuseli ísť výlučne cez rozhodnutia vlády, ktorá je centrálna a nemusí poznať všetky detaily potrieb a špecifík regiónov,“ dodala Karvašová.
Podotkla, že „každý región sa musí rozvíjať podľa svojich možností a svojich silných stránok“.
Pripraviť východné Slovensko na vstup Ukrajiny
Pozitívne vníma tiež tému rozširovania Európskej únie. Vraví, že tak, ako kedysi východ Rakúska profitoval z ambícií Slovenska vstúpiť a neskôr aj zo samotného začlenenia do Európskej únie, tak môže teraz východné Slovenska vyťažiť z budúceho členstva Ukrajiny v Únii.
„Teraz je ten priestor na východnom Slovensku, na hranici s Ukrajinou, využiť toto obdobie, povedzme 10-15 rokov, aby bolo východné Slovensko pripravené na moment, keď sa Ukrajina začlení do EÚ. Aby bolo východné Slovensko pripravené s politikami, infraštruktúrou, železnicami, cestami, vedecko-výskumnými inštitúciami, ktoré dokážu pritiahnuť investorov a pracovnú silu, dokážu vytvoriť pracovné miesta pre ľudí a rozvíjať obchod so západnou Ukrajinou,“ skonštatovala Ľubica Karvašová.
Výsledky Eurovolieb 2024

- Oficiálne výsledky eurovolieb 2024
- Kompletný zoznam zvolených europoslancov
- Pozrite si volebné mapy
- Ktorí kandidáti dostali najviac preferenčných hlasov?
- Eurovoľby 2024 minúta po minúte
- Osem záverov z eurovolieb: Proeurópski voliči vzdorujú
- Komentár: PS vyhralo voľby napriek Ficovmu prejav
- Eurovoľby zmenia aj slovenský parlament