Príjemný víkend! Je desiatou ženou na planéte, ktorá dokázala vyjsť na Mount Everest bez pomoci podporného kyslíka. K tomuto výkonu sa Lenka Poláčková odhodlala po tisíckach kilometrov nabehaných na ultradlhých horských behoch, ale tiež po zvážení všetkých rizík, ktoré s pobytom vo vysokých nadmorských výškach súvisia. V rozhovore reportérky Soni Jánošovej búra viaceré mýty o očakávaniach a pocitoch, ktoré by sa po podaní extrémneho výkonu mali dostaviť aj o rivalite horolezcov.
Pre mnohé slovenské rodiny je cesta k Jadranskému moru počas roka jediná dlhšia, ktorú sú ochotné absolvovať autom. Dlhé šoférovanie, ktoré len z Bratislavy do Splitu zaberie osem hodín, si však možno spríjemniť niekoľkými zastávkami, počas ktorých si oddýchnu, ale spoznajú krajinu, ktorou prechádzajú. Reportér Peter Kálmán vybral najzaujímavejšie miesta a atrakcie.
Hoci sa desaťročia tradovalo, že slovenská kinematografia vznikla v povstaleckom ovzduší, išlo o fabulácie a snahu prepísať dejiny. V skutočnosti vznikla v područí totalitného vojnového režimu, podliehala šovinistickej politike vlády a dozoroval ju úrad propagandy, hovorí v rozhovore Petrovi Gettingovi filmová historička Petra Hanáková, ktorá práve vydáva novú knihu o začiatkoch slovenského filmu.
Prinášame vám aj rozhovor s hepatológom Marekom Rácom, ktorý vysvetľuje, že zdravá pečeň funguje ako výkonná továreň, no aj tá sa môže pokaziť, reportáž zo školy z Lozorna, kde funguje program Superar, ktorý vďaka speváckemu zboru spája deti z rôznych sociálnych skupín, príbeh Ukrajinky Lizy, ktorá dnes pomáha na Slovensku aj recenziu na radikálnu inscenáciu Fóbia či tipy, ako si poskladať funkčnú kozmetickú rutinu.
Poláčková: Everest je zóna smrti, nehrá sa tam na ohľaduplnosť, každý chce zachrániť seba a svoj život
Lenka Poláčková je len desiatou ženou sveta, ktorá vyšla na Mount Everest bez podporného kyslíka. (zdroj: Jan Poláček)„Ľudia si to možno trochu naivne predstavujú, že človek príde na vrchol a hrozne sa tam teší a potom sa veľmi teší aj dole. V skutočnosti tam nie je čas na nejaké emócie. Jediné, čo som pociťovala, bola obava, čo takýto dlhý pobyt vo výške spraví s moju hlavou,“ hovorí horská vytrvalostná bežkyňa a horolezkyňa Lenka Poláčková. Na obavy pritom mala dobrý dôvod. V zóne smrti totiž prichádza k úmrtiam nebadane a človek sám na sebe nespozná, že niečo nie je v poriadku.
„Spolu so mnou čakalo v rade na vrchol ďalších osemdesiat horolezcov a dokopy so šerpami to bolo asi dvesto ľudí. Ten rad pritom nemal byť až taký dlhý, no výkyv počasia spôsobil, že sme neboli jediní, kto sa v ten deň chcel dostať na vrchol. Celý výstup je tak trochu vrcholový rad.
Nad Južným vrcholom, sto výškových metrov pod samotným vrcholom, sa tomu už nedalo vyhnúť. Myslela som si, že sa budeme s ľuďmi idúcimi z protismeru nejako obchádzať, ale veľmi rýchlo som pochopila, že nie. Strávila som tam teda asi hodinu. Bola som tam jediná bez kyslíka, napriek tomu ma nikto nepustil postúpiť. Na Evereste sa naozaj na nejakú ohľaduplnosť nehrá a každý sa stará o seba a svoj život. To je tá zóna smrti.
Tak som sa len oprela do snehu a asi hodinu čakala. Mám to však ľahko v hmle, lebo mozog pod vplyvom nadmorskej výšky a únavy naozaj funguje trochu inak,“ rozpráva.
V rozhovore sa dočítate aj, ako a prečo sa rozhodla vystúpiť na najvyššiu horu sveta bez použitia kyslíka a ako sa o tom dozvedela jej mama, prečo na Everest idú aj ľudia, ktorí naň nie sú pripravení a aké to má dôsledky, prečo na vrchole necítila žiadne emócie, či je Everest naozaj taký špinavý, čo našla na samotnom vrchole a prečo sa nahnevala na jedného zo šerpov aj aké bolo zistiť, že im v najvyššom tábore niekto ukradol stan a vyjedol potraviny.
Ako si spestriť cestu do Chorvátska? Vybrali sme šesť zaujímavých miest na zastávku
Jednou z najnovších atrakcií Chorvátska, kde sa oplatí zastaviť, je Skywalk Biokovo. (zdroj: Park prirode Biokovo)Keď prechádzate Slovinskom, už od diaľnice turistov lákajú tabule s nápisom Postojnska jama, teda po slovensky Postojnská jaskyňa. Ide o jednu z najväčších atrakcií Slovinska spolu s krásnym jazerom Bled.
Obrovský krasový podzemný systém budú mať po ceste tí, ktorí sa vyberú od Ľubľany na Istriu. Jaskyňa bola verejnosti sprístupnená už v 19. storočí a turistov cez ňu prevezie špeciálny elektrický vláčik.
Jaskyňa je zaujímavá aj tým, že v nej dá pozorovať unikátneho živočícha – jaskyniara vodného. Miestni ho v minulosti volali aj dračie mláďa či ľudská ryba. Tento slepý biely jaskynný mlok sa inde na svete nevyskytuje, len v Dinárskych Alpách pri Jadrane.
Julii zabili Rusi otca, Erik je zdravotne znevýhodnený. Superar im mení životy, vystupovali na Pohode aj vo filharmónii
Hodina hudobnej výchovy v Lozorne. (zdroj: Marek Kapusta)V Klube dôchodcov v Lozorne, kde sú teraz dočasne presťahované niektoré triedy miestnej základnej školy, pobehujú druháci hore-dole po triede. Majú prestávku a čaká ich hudobná výchova. No iná, než by človek čakal.
Deti sa potešia, keď vidia, ako učiteľka so sebou nesie syntetizátor a ďalšie hudobné nástroje. Niektoré Evu Šuškovú poznajú aj ako umeleckú vedúcu v zbore Superar, ktorý navštevujú. Medzinárodný vzdelávací program pôsobí na Slovensku desať rokov v šiestich základných a šiestich materských školách.
V Lozorne je na hodine 19 detí. Päť z nich pochádza z Ukrajiny, ďalšie sú rómske deti, niektoré majú poruchy sústredenia, alebo ich rodiny zasiahla generačná chudoba. Rozdiely však medzi nimi nevidno a nevnímajú ich ani deti. Hrajú sa spolu, rozprávajú sa.
Z 828 detí, ktoré sú aktuálny školský rok do Superaru zapojené, pochádza 361 zo zraniteľných skupín. Sú to deti s poruchami učenia, zdravotným znevýhodnením, z vylúčených komunít, vyrastajúce s jedným rodičom, alebo také, ktoré sú z rodín utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajine.
Superaru sa tak darí stavať mosty medzi deťmi zo sociálne zraniteľného prostredia a majoritnou spoločnosťou.
Príbeh Lizy z Ukrajiny: Spravuje telegramový kanál pre tisíce odídencov a chodí na slovenské protesty
Yelyzaveta Derevynska. (zdroj: SME/Marko Erd)
Yelyzaveta Derevynska hovorí, že ak by nepracovala s odídencami v Lige za ľudské práva, pravdepodobne by sa už vrátila do Kyjeva. „Drží ma to tu naozaj tým, že som nápomocná,“ priznáva.
Bratislava je dnes jej druhým domovom a keď napríklad cestuje, teší sa sem ako „na doma“. Hoci hlavné mesto Ukrajiny stále považuje za svoj domov, už sa tam cíti skôr ako na návšteve. „Vojna mi zobrala ten pocit, že je Kyjev môj domov,“ hovorí. Rozhodnutie odísť za ňu urobili v marci 2022 jej rodičia, mama Oksana a otec Jurij.
„Povedali, že mi chcú zachrániť život a chcú aby som odišla. Tým ma presvedčili,“ spomína Liza, ktorá z rodného Kyjeva neplánovala pred vojnou nikam odchádzať.
Na Slovensku sa jej život razom otočil, musela byť samostatná. Z Modry sa po týždni presťahovali so sesternicou do Bratislavy. Dnes býva sama, chystá sa na magisterské štúdium marketingu a v Lige za ľudské práva má na starosti veľký telegramový kanál pre odídencov z Ukrajiny. Je na ňom 7000 sledovateľov a pomohol už viac ako 15-tisíc ľuďom.
Priznáva, že sa niekedy cíti sama, ale domov sa dnes snaží hľadať najmä sama v sebe.
Slovenský film nevznikol počas SNP a našim prvým režisérom nebol Paľo Bielik. Zrodil sa počas fašizmu
Filmová historička Petra Hanáková (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Prvým slovenským filmom bola agitka, ako Slováci sprevádzajú nacistov v ťažení na východ a v kinách sedel dozor, aby sa nikto na premietanie neomeškal. Časť Slovákov tlieskala, keď v nacistickom filme obesili Žida. No policajné hlásenia dokladajú, že nie vždy a všetci konzumovali propagandu a dezinformácie poslušne.
„Medializácia politických špičiek nového štátu bola ‚in‘ , všetci sa tlačili pred kameru. Faktom je, že v slovenskej filmovej produkcii z čias vojny nenájdeme žiadny obraz deportácií, najväčšej hanby režimu, a vlastne ani arizácií. Vidíme rôzne zhromaždenia, nástupy, parády, ale toto nie,“ hovorí filmová historička Petra Hanáková.
V novej knihe Máme svoj film! s podtitulom Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 - 1945 presvedčivo dokladá, aká bola realita.
V rozhovore sa dočítate, kedy sa začali skutočne písať dejiny slovenského filmu, do akej miery bol film infikovaný ľudáckou a nacistickou propagandou, ako politici zneužívali film, ako sa manipulovalo s divákmi a ako sa tvorili fejky, hoaxy a dezinformácie aj v čom si boli vtedajší a dnešní ľudia podobní, keď ich bombardovala propaganda, a v čom sa líšili.
Vnútornosti režiséra na javisku? V Poľsku nič prevratné, horšie je, keď Ježiš znásilní moslimku
Poľská Fóbia je radikálnou inscenáciou. (zdroj: Divadelná Nitra)„Tvoje divadlo je otrasné! Tvoj scenár je nudný! Myslíš si, že potrebujeme, aby si prišiel zo Švédska, aby si nám hovoril o homofóbii?“ kričia dvaja vagabundi v ružových kuklách na muža v hotelovej izbe. Keď ho obaja znásilnia, vezmú si neónovoružový kufrík s náradím a režiséra začnú za výrazných zvukových efektov rezať na kusy.
Prsty a končatiny lietajú vzduchom, z hrudného koša sa sypú vnútornosti a umelá krv sa z fľaše leje prúdom. Keď skončia, po javisku sa nedá kráčať, iba kĺzať. Na záver ešte na bielu stenu krvou napíšu nápis: Bye bye Poland - Zbohom Poľsko.
Časť publika si počas tejto scény zakrýva oči. Smiech, ktorý sa počas celého predstavenia ozýval, už nepočuť. Čiastočne pre zosilnené zvuky praskajúcich kostí, čiastočne pre zhnusenie. Nikto však zo sály neodchádza a na záver zaznie silný aplauz.
Úvodné želanie riaditeľky festivalu Divadelná Nitra Dariny Károvej, aby mal varšavský Nowy Teatr s inscenáciou Fóbia v Bratislave prajné publikum, sa splnilo.
Hepatológ: Pečeň absolútne nezvláda toxické molekuly, ktoré poznáme len pár desaťročí
Hepatológ Marek Rác. (zdroj: SME/Marko Erd)Zdravá pečeň funguje ako výkonná továreň: produkuje proteíny, enzýmy aj žlč, no zároveň skladuje látky, ktoré sa neskôr premenia na energiu. Pracuje ako filter, pretože zachytáva liečivá a odpadové látky v krvi, ktoré sa následne vylučujú.
No aj sofistikovaná továreň sa môže pokaziť. Napríklad, pri stukovatení sa v pečeni začnú hromadiť tuky, ktoré postupne nahrádzajú zdravé bunky. Práve táto diagnóza trápi čoraz viac pacientov.
„Keď bol Prometeus pripútaný na skale a orol mu z pečene vždy niečo odzobol, asi nebol vystavený takým cudzorodým a toxickým vplyvom, ako sme dnes my. Pečeň mu cez noc dorástla,“ hovorí pre SME hepatológ Marek Rác, primár Internej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra.
Vysvetľuje, že toxické prostredie sa vyvinulo už v čase, keď vznikali mestské aglomerácie.
„Vtedy si nikto nemyslel, že je zdraviu prospešné, aby sme sa presúvali pešo. Dnes už v rámci nielen medicínskej obce uvažuje aj nad tým, ako konštruovať obydlia, ako dávať dokopy územné celky, aby sa ľudia museli efektívne hýbať,“ hovorí.
Čím je iné dospievanie na Slovensku, v Anglicku a Turecku? Jedno majú spoločné
Talentovaný raper Sebastián nechce byť slávny, chce sa stať barberom a mať pokojný život s mamou, s ktorou ušli od násilného otca. (zdroj: KAM PATRÍM?)Čo spája mladých ľudí na Slovensku, vo Veľkej Británii a v Turecku? Jedna základná otázka: Kam patrím?
A tak sa volá aj dokumentárny film, ktorý ukazuje tri epizódy dospievania v rôznych končinách Európy. Režisérky Debora Pastirčáková a Martina Buchelová prinášajú príbehy slovenských maturantov Kiery a Andreja, anglického rapera Sebastiána a tureckej študentky Azime.
Sú to práve mladí ľudia, ktorí najčastejšie uvažujú nad odchodom zo Slovenska. Nad odchodom uvažujú hlavne pre životnú úroveň a politickú situáciu na Slovensku. Takmer polovicu motivujú pracovné možnosti v zahraničí, približne štvrtina vidí za hranicami viac príležitostí na vzdelávanie a osobný rozvoj.
Naučte sa písať špeciálne znaky na klávesnici: hranaté zátvorky, hashtag či dolár
Ako napísať na klávesnici hranatú zátvorku. (zdroj: Miroslav Mezei)Hoci niektoré špeciálne znaky a symboly využívame v internetovej komunikácii často, na klávesniciach sa im neušla vlastná klávesa. Väčšinu znakov ako lomku, zavináč či hranaté zátvorky však viete rýchlo napísať vďaka šikovným klávesovým skratkám.
Vyskladali sme funkčnú kozmetickú rutinu, ktorú si môže dovoliť každý. Nestojí ani 50 eur
Kozmetická rutina nemusí stáť majland. (zdroj: Pexels/KoolShooters)Kozmetika by človeka nemala zruinovať. Starostlivosť o pokožku je dôležitá, ale nie na úkor duševnej a finančnej pohody.
Ak potrebujete vyskladať celú rutinu od začiatku, toto sú naše tipy na cenovo dostupnú kozmetiku, s ktorou môžete začať.
Naše vytipované produkty sú vhodné pre všetky typy pleti, riešia tie najbežnejšie problémy a individuálne nestoja viac ako 14 eur. Celý nákup vyjde na 49,32 eura.
Kultúrne tipy
Prešovský Dobrý festival otvára sezónu hudobných festivalov. (zdroj: Dobrý festival)Zabavte sa na hudobne farebnom festivale a spoznajte medveďa zo zoo, ktorý sa chystá do lesa. Kam za kultúrou od 14. do 21. júna?
Víkendový recept
Nepečený jahodový zákusok s mascarpone. (zdroj: Tortyodmamy.sk | Kamila)Poháre, torty, sorbet aj šalát. Vyberte si z našich receptov na nepečené jahodové dezerty.
Víkendový kvíz
Spravodajský kvíz denníka SME. (zdroj: SME)Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
