Vláda na výjazdových rokovaniach pravidelne rozdáva dotácie v regiónoch, kde rokuje. Doteraz to bolo približne 11 miliónov eur. Starostovia blízki vládnej koalícii dostávajú dva- až trikrát vyššie dotácie na obyvateľa, ako starostovia blízki opozícii alebo nezávislí kandidáti.
Hrozba straty miliónov eur z Bruselu pre zmeny v Trestnom zákone ešte nemusí byť úplne zažehnaná. Európskej komisii sa totiž nepozdávajú ani najnovšie úpravy legislatívy, ktoré schválil parlament len v utorok. Avizovala to v liste, ktorý dostal minister spravodlivosti Boris Susko v piatok, čiže tesne pred schvaľovaním novely v parlamente.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Ihrisko za 57-tisíc pre obec so 60 obyvateľmi. Ako vláda rozdáva dotácie blízkym starostom
- Susko dostal ďalší list z Bruselu. Ani najnovšie zmeny v Trestnom zákone sa Komisii nepozdávajú
- Vražedné drony sú lacné a rýchle. Rastú obavy, či sa nebudú rozhodovať samy
- InfoVojna ušla po zablokovaní na Belize a porušuje zákon. Riešiť ju má Šimkovičová
- Krajší koniec si ani nemohla priať. Menia sa kulisy a Jamrichovú čakajú nové výzvy
- Deň už trvá o niečo dlhšie. Za jeho predĺženie môže ľudstvo
Ihrisko za 57-tisíc pre obec so 60 obyvateľmi. Ako vláda rozdáva dotácie blízkym starostom
Výjazdové rokovanie vlády v Rimavskej Sobote viedol vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák. (zdroj: TASR)Babinec v okrese Rimavská Sobota má len šesťdesiat obyvateľov. Pešo sa dá prejsť z jedného konca dediny na druhý do piatich minút. Hlavnú cestu lemuje len niekoľko desiatok rodinných domov, z ktorých väčšina chátra. V dedine už nemajú ani krčmu, predajňa potravín zatiaľ funguje.
Vláda obci na rokovaní v Rimavskej Sobote pred mesiacom odklepla dotáciu 57-tisíc na nové ihrisko. Šesťdesiat miestnych sa môže tešiť na multifunkčné športovisko, kde sa budú dať hrať futbal, tenis, hádzaná či volejbal.
Starosta Jaroslav Benda zvolený za Smer hovorí, že žiadal ešte viac, takže športovisko budú musieť dokončiť svojpomocne alebo sa uspokojiť s menším.
Na takú malú obec je suma 57-tisíc eur prekvapivo vysoká. Vláda na výjazdových rokovaniach rozdáva peniaze pre región, v ktorom práve zasadá. Väčšina ide priamo starostom, malá časť cirkvám či občianskym združeniam.
Starostovia spolu dostali okolo jedenásť miliónov eur, niektorí dostali dotáciu aj dvakrát. A starostovia, ktorí v posledných miestnych voľbách kandidovali za niektorú zo súčasných vládnych strán (Smer, Hlas, SNS, prípadne Dobrú voľbu či Národnú koalíciu) dostávajú od vlády oveľa viac peňazí ako ostatní.
- Oplatí sa byť smerákom: Opoziční starostovia zjavne nechápu, čo ich obce potrebujú – ich členstvo v Smere. Samozrejme, popri ľahšej ceste k dotáciám Smer poskytuje svojim najvernejším aj iné benefity. Napríklad ochranu pred trestným stíhaním, trafiky v zahraničí a podaktorým aj doživotnú rentu, píše šéfredaktorka Beata Balogová.
- Test peniazmi: Ak sa niekto zaklína „regiónmi“, nech neblúzni o krivení volebného systému, ale dá regiónom, teda samosprávam, peniaze. Dlhodobo a systémovo. Lebo najlepším testom presvedčenia je test peniazmi, píše Peter Tkačenko.
Susko dostal ďalší list z Bruselu. Ani najnovšie zmeny v Trestnom zákone sa Komisii nepozdávajú
Minister spravodlivosti Boris Susko. (zdroj: TASR)Už ho majú šesť dní, ale jeho existenciu zatiaľ nepripustili. Denníku SME potvrdili viaceré od seba nezávislé zdroje, že minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru disponuje novým kritickým listom od Európskej komisie, podľa ktorého ani piata oprava Trestného zákona neodvrátila hrozbu zastavenia eurofondov pre Slovensko.
Poslanci pritom narýchlo ešte pred letom novelizovali novelu v častiach týkajúcich sa ochrany finančných záujmov Európskej únie práve z dôvodov, aby Slovensko neprišlo o milióny či desiatky miliónov eur z eurofondov či z plánu obnovy.
Európska komisia v piatkovom liste upozornila predstaviteľov vlády, že ani dodatočné úpravy v Trestnom zákone nezohľadňujú všetky jej pripomienky, ktoré tlmočí už od jari. List sa viazal priamo na najnovšiu novelu, ktorú napokon schválil parlament v utorok. Teda len dva pracovné dni po jeho doručení.
Koalícia pritom narýchlo schválenými zmenami predchádza tomu, aby čo i len na chvíľu nadobudli účinnosť niektoré zo zmien, ktoré v úvode roka presadila do Trestného zákona. Po nedávnom rozhodnutí Ústavného súdu mali čoskoro nadobudnúť účinnosť.
Na Fica platí hrozba straty eurofondov: Na určitý druh politických dobrodruhov v Európskej únii platí jedine strata eurofondov. Len pod touto priamou hrozbou sú ochotní opraviť zákony, aké by v krajine, čo rešpektuje pravidlá Únie, neboli nikdy prijaté. Je to momentálne najsilnejší nástroj Únie proti skorumpovaným vládam alebo autokratickým tendenciám, píše šéfredaktorka Beata Balogová.
V krátkosti z domova:
- Lex atentát v praxi: Nové pravidlá pre verejné zhromaždenia sa dotknú aj pochodu Dúhový Pride, prvého väčšieho zhromaždenia v centre Bratislavy po tzv. lex atentát. Koalícia tvrdila, že zákonom neobmedzujú ústavou zaručené právo zhromažďovať sa. Nové pravidlá však majú na podujatie dosah.
- Ťažký víkend pre nemocnicu: Fakultná nemocnica v Trenčíne mala ťažký druhý júlový víkend. Nielenže musela na urgentnom príjme ošetriť tri desiatky zranených účastníkov najväčšieho hudobného festivalu na Slovensku - Pohody, ale jej k tomu ešte na gynekológii spadol strop.
- Čurillovcov dostal zaujatý sudca: Prípad policajtov okolo Jána Čurillu skončil u sudcu, ktorý ich bral v septembri 2021 do väzby. Podanú obžalobu totiž systém náhodného prideľovania priradil sudcovi Jurajovi Kapinajovi. Obhajca policajtov Peter Kubina reagoval, že plánuje podať námietku zaujatosti.
Vražedné drony sú lacné a rýchle. Rastú obavy, či sa nebudú rozhodovať samy
Ukrajinský príslušník prieskumnej jednotky Oči vypúšťa prieskumný dron Furia. (zdroj: SITA/AP)Tie miesta vyzerajú ako bežné dedinské autodielne, aké poznáme aj zo Slovenska. Je v nich miestnosť určená na montáže, iná zas na zváranie. Takýchto miest sú na Ukrajine stovky, píše v reportáži Hlas Ameriky. V štáte, ktorý sa už vyše dvoch rokov bráni ruskej invázii, podľa denníka vzniklo zhruba 250 technologických startupov - malých začínajúcich firiem, ktoré sa venujú prelomovým vojenským technológiám - dronom.
Ukrajinci už svetových expertov prekvapili dômyselnosťou pri vývoji námorných dronov, ale aj schopnosťami tých vzdušných. Zaujímavé sú však aj autonómne pozemné vozidlá. „Celý ekosystém laboratórií v stovkách tajných dielní využíva inovácie a vyvíja armádu robotov, ktorá by Ukrajine mohla pomôcť pri zabíjaní ruských vojakov a zachraňovaní svojich vlastných zranených, ale aj civilistov,“ píše Hlas Ameriky.
Sily diaľkovo ovládaných systémov sa v máji stali formálnou štvrtou zložkou ukrajinských ozbrojených síl popri pozemných silách, námorníctve a vzdušných silách.
Pokrok vo vývoji diaľkovo riadených alebo autonómnych dronov však vyvoláva obavy zo vzniku strojov, ktoré by dokázali zabíjať ľudí na základe vlastného rozhodnutia.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Ukrajinci opustili Krynky: Ukrajinskí vojaci sa stiahli z dediny Krynky, ktorá leží v Chersonskej oblasti na východnom brehu Dnepra. Podľa ukrajinskej armády sa jej príslušníci z dediny stiahli pred niekoľkými týždňami. Ukrajinskí vojaci obec obsadili v októbri 2023. Odvtedy proti nim ruské sily podnikali útoky takmer každý deň.
- Výmena vojnových zajatcov: Do Ruska sa vracia z ukrajinského zajatia 95 vojakov výmenou za rovnaký počet ukrajinských vojakov. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, výmenu zajatcov následne potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Výmenu zajatcov pomohli sprostredkovať Spojené arabské emiráty.
- Silná podpora Ukrajine: Poslanci novozvoleného europarlamentu potvrdili silnú podporu Ukrajine. Za uznesenie zahlasovalo 495 poslancov. Europarlament tak opätovne potvrdil pokračujúcu podporu pre nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
- Rusi podpaľujú úrodu: Rusi podľa ukrajinských farmárov zámerne na začiatku žatvy podpaľujú dronmi úrodu, oznámil to podpredseda Celoukrajinskej agrárnej rady Denys Marčuk. Od začiatku ruskej invázie vznikli na ukrajinskej poľnohospodárskej infraštruktúre škody za viac ako 50 miliárd dolárov.
Zo zahraničných webov:
- The Atlantic: Urobme Ameriku opäť Maďarskom
- Foreign Policy: Ako Západ nepochopil Moskvu na Ukrajine
- Vox: Opätovné prečítanie Americkej elégie, knihy, ktorá preslávila J.D. Vancea
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
- Barbora Mareková z podcastu Ľudskosť píše svoje postrehy o spoločnosti a o mentálnom zdraví. Odoberať >
- Eva Frantová v súhrne prináša najpodstatnejšie správy zo sveta ekonomiky a biznisu. Odoberať >
- Tomáš Prokopčák vyberá najzaujímavejšie správy nielen z vedy. Odoberať >
InfoVojna ušla po zablokovaní na Belize a porušuje zákon. Riešiť ju má Šimkovičová
Ministerka kultúry Martiny Šimkovičová. (zdroj: SITA)Ovplyvňujú verejnú mienku, šíria nepodložené správy a niektoré z nich zrejme aj porušujú zákon. Mnohé z dezinformačných stránok totiž fungujú bez evidencie na ministerstve kultúry v registroch médií.
Vláda kritizuje mainstreamové médiá a zmenila zákon o verejnoprávnom rozhlase a televízii, lebo sa jej nepáčilo fungovanie RTVS. Ministri a premiér často dávajú rozhovory takzvaným alternatívnym webom, ktoré im venujú veľký priestor.
Ministerke kultúry Martine Šimkovičovej, ktorá zodpovedá za mediálnu politiku, portál InfoVojna venoval len v máji štyri rozsiahle príspevky. Prevzal aj videorozhovor, ktorý Šimkovičová poskytla pre české alternatívne Rádio Universum. Ministerka tam podľa InfoVojny hovorí o „ideologickej propagande médií, protitlaku alternatívnych v informačnej vojne, politických mimovládkach s ich pavúčimi sieťami, úchylizácii a psychiatrizácii väčšinovej spoločnosti“.
InfoVojna sa tvári ako spravodajský portál. Podľa zákona o vydavateľoch by sa tak mala registrovať do evidencie spravodajských webových portálov na ministerstve kultúry a tiež sa zapísať do registra partnerov verejného sektora. Ani v jednom sa nenachádza.
- Z ministerstva kultúry sa šíri absolutizmus: Nebudeme si štekliť ušká, situácia pre hľadanie pozitív, ktoré kultúre priniesla táto vláda, je mizerná. A hľadanie dobrých vecí, ktoré vykonala menovite Martina Šimkovičová, by sme pokojne mohli stanoviť ako trinástu úlohu pre Herkula, píše Soňa Jánošová.
V krátkosti z ekonomiky:
- Byty na Donovaloch: Už niekoľko desaťročí platí, že ak v slovenských turistických destináciách vzniká realitný projekt, zväčša ide o apartmánové domy. Je to logické, po tomto type nehnuteľností je totiž najväčší záujem. Nájdu sa však aj výnimky. Jedna z nich momentálne dostala zelenú na Donovaloch.
- Roky neskolaudovaný obchvat: Dopravné projekty často využívajú výnimku, resp. povolenie na predčasné používanie. Týka sa to napríklad aj diaľnice D4 okolo Bratislavy. Projekt, ktorý využívajú denne tisícky motoristov už takmer tri roky, stále nemá všetky potrebné kolaudácie. Jej stavebník sa opäť obrátil na úrady a vypýtal si „viac času“.
- Neospravedlniteľné výdavky: Nárast výdavkov na mzdy v štátnej a verejnej správe odhadom o 1,5 miliardy eur nie je v kontexte predchádzajúceho zvyšovania platov, spomalenia inflácie, medzinárodného porovnania a rekordného deficitu verejných financií ospravedlniteľný. Upozornil na to analytik INESS Radovan Ďurana v reakcii na aktuálne požiadavky odborov.
Krajší koniec si ani nemohla priať. Menia sa kulisy a Jamrichovú čakajú nové výzvy
Slovenská juniorská reprezentantka v tenise Renáta Jamrichová. (zdroj: TASR)Keď Emerson Jonesová poslala loptičku do autu a rozhodkyňa zakričala game, set and match, ostala stáť ako prikovaná. Ovládli ju emócie, nevedela, čo má robiť a hlavnej rozhodkyni zabudla podať ruku. Nič to však nemení na tom, že sa zapísala do histórie All England Clubu.
Renáta Jamrichová totiž získala trofej pre víťazku juniorskej dvojhry najslávnejšieho tenisového turnaja na svete - Wimbledonu. Stala sa druhou Slovenkou, ktorá sa na londýnskej tráve tešila z titulu. Pred 23 rokmi sa to podarilo Daniele Hantuchovej, ktorá uspela v zmiešanej štvorhre.
„Išla som do turnaja s tým, že je to môj posledný juniorsky turnaj. Nechcela som hlavne prehrať v prvom kole,“ povedala po návrate na tlačovej konferencii.
Jamrichová na turnaji podávala výborné výkony, štatistiky niektorých setov naznačovali, že hrá najlepšia tenistka sveta. Vo finále neurobila ani jednu dvojchybu. Wimbledonom sa skončila jej juniorská éra a teraz ide presedlať na seniorský tenis.
Ďalšie športové správy
- Športový prehľad: Denne to najdôležitejšie zo športu. Odoberať >
Deň už trvá o niečo dlhšie. Za jeho predĺženie môže ľudstvo
Satelitný záber Zeme. (zdroj: NASA)Myslíte si, že ľudia majú relatívne malú úlohu v tom, ako sa Zem pohybuje vo vesmíre? Zdá sa, že práve ľudstvo mení spôsob, akým sa otáča naša planéta - a to ovplyvňuje tiež dĺžku našich dní.
Pohyby Zeme boli miliardy rokov určované predovšetkým silami mimo ľudského vplyvu, ako je napríklad príťažlivosť Mesiaca a procesy v jadre a plášti planéty. Teraz tieto pohyby ovplyvňuje topenie zemských ľadovcov, ktoré urýchľuje otepľovanie spôsobené človekom.
Podľa dvoch nedávnych štúdií sa v dôsledku topenia veľkých ľadových más na Zemi v posledných desaťročiach mierne predĺžili dni a posunula sa os zemskej rotácie.
Predlžovanie a posuny síce môžu byť pre ľudí nepostrehnuteľné, ale dokážu ovplyvniť presnosť navigačných systémov alebo narušiť výpočty pri vypúšťaní a pristávaní satelitov - a toto dodatočné spomalenie rotácie Zeme pravdepodobne zostane minimálne niekoľko nasledujúcich desaťročí, aj keď sa vplyv človeka na klímu spomalí.
V krátkosti z vedy a techniky:
- Rovnaké čísla na hodinách: Možno sa budíte vždy o tom istom čase, alebo sa pozriete na hodinky opäť práve vtedy, keď ukazujú čas 11:11, 22:22 či iné zrkadlové kombinácie čísel. Človek môže ľahko nadobudnúť pocit, že ide o zvláštny vzorec. Neustále všímanie si tých istých čísel má aj vysvetlenie podložené vedou.
- Čo je e-SIM: Existencia SIM kariet už nie je potrebná niekoľko rokov. Je to kus plastu, ktorý zbytočne zaberá miesto v smartfóne. Nahradiť ich má elektronická SIM karta alebo skrátene e-SIM. Ponúkajú ju všetci hlavní mobilní operátori, niektorí za poplatok, jeden z nich aj úplne zadarmo.
- Jaskyňa na Mesiaci: Tím vedcov potvrdil, že na Mesiaci, neďaleko miesta, kde pred 55 rokmi pristáli americkí astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin, je jaskyňa, ktorá by mohla poslúžiť ako základňa pri budovaní trvalo obývateľných základní. Vedci súčasne predpokladajú, že takýchto jaskýň môžu byť na Mesiaci stovky.
Podcasty SME
- Dobré ráno: Zostrelili komerčný let s 298 ľuďmi. Dodnes nesedia za mrežami
- Zoom: Kampane proti fajčeniu nefungujú, mieria na zlú emóciu
- Rutina: Všetko, čo potrebuješ vedieť o face lifte, z úst plastickej chirurgičky a jej klientky po zotavení
Karikatúra
K(a)lamár. (zdroj: Hej, ty!)Recept dňa
Špagety s mäsovou praženicou. (zdroj: Pexels)Hľadáte sýty a rýchly tip na prázdninový obed? Vyskúšajte špagety s mäsovou praženicou.
Dnes očakávame
- Prezident Peter Pellegrini navštívi Maďarsko
- Minister obrany Robert Kaliňák bude informovať o modernizácii obranného priemyslu
- Ministerstvo životného prostredia bude informovať o mimoriadnych situáciách s medveďom hnedým
- Európsky parlament bude hlasovať o nominácii Ursuly von der Leyenovej na predsedníčku Európskej komisie na ďalších päť rokov
Dnes v histórii
Američanmi ukoristené a testované prúdové lietadlo Messerschmitt Me 262. (zdroj: Wikimedia/U.S. Air Force)18. júla 1942 sa uskutočnil prvý let nemeckej stíhačky Messerschmitt Me 262 s prúdovými motormi, prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. Do služby boli Me 262 zaradené až v lete 1944 a na priebeh vojny tak mali len zanedbateľný vplyv. Ukoristené stroje skúmali a testovali veľmoci, čo nakoniec ovplyvnilo konštrukciu amerických a sovietskych povojnových bojových lietadiel.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
