Na predvolebný rok 2027 si premiér Robert Fico naplánoval šetrenie. Doteraz však pred voľbami vždy zo štátneho rozdával bez ohľadu na následky. Ficovmu zámeru ušetriť pred voľbami 2,3 miliardy eur tak neveria ani štátni analytici.
Nápad šéfa Sme rodina Borisa Kollára s nájomnými bytmi stál už päť miliónov eur. Najviac išlo na vznik Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Aj keď jej pribúdajú zamestnanci a výdavky, kontrolóri z NKÚ ani vládny audit nedokázali zistiť, čo vlastne robí.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Vo volebnom roku chce ušetriť miliardy? Ficovi neveria ani štátni analytici
- Ani kontrolóri nezistili, čo robí agentúra, ktorú založili Kollár s Holým
- Tunely plné zbraní. Izraelčanov prekvapilo, koľko toho našli na juhu Libanonu
- Na River Parku sa popálil. Ako z Korbačku, ktorý kúpil Slovan, vyrástol realitný magnát
- Everest 1984: Slováci vyliezli na strechu sveta. Za úspech draho zaplatili
- Po zrážke s vlakom mala rozdrvenú tvár: Vyviazla som s funkčným mozgom a s očami
Vo volebnom roku chce ušetriť miliardy? Ficovi neveria ani štátni analytici
Premiér Robert Fico a minister financií Ladislav Kamenický. (zdroj: SITA)V snahe zachrániť volebný výsledok Smeru premiér Robert Fico a jeho minister financií Ladislav Kamenický štyri dni pred voľbami 2020 zaťali do štátneho rozpočtu polmiliardovú sekeru bez krytia. Všetkých 1,4 milióna dôchodcov na Slovensku malo dostať 13. dôchodok.
Fico, ktorý pre úspech u voličov za desať rokov ako premiér ponúkal zo štátneho rôzne predvolebné sociálne balíčky za stovky miliónov eur, sa teraz zaväzuje, že pred ďalšími voľbami bude šetriť.
Z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý odobrila vláda vyplýva, že vo volebnom roku 2027 plánuje úsporné opatrenia za 2,3 miliardy eur. Chce tak dosiahnuť, aby sa štátny deficit znížil na tri percentá HDP, ako sa Slovensko zaviazalo Európskej únii.
Fico si tak so štátnymi peniazmi naplánoval takú odvážnu misiu, že s ohľadom na jeho predchádzajúce volebné roky sa blíži mission impossible. Myslí si to aj v ústave zakotvená Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jazykom diplomacie tvrdí, že „takto navrhovaná konsolidačná stratégia môže byť riziková z pohľadu volebného cyklu.“
Ani kontrolóri nezistili, čo robí agentúra, ktorú založili Kollár s Holým
Bývalý podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý a šéf Sme rodina Boris Kollár. (zdroj: TASR)Pred niekoľkými rokmi prišli Boris Kollár a Štefan Holý zo strany Sme rodina s nápadom, že nájomné bývanie budú stavať vybraní investori za zníženú DPH. Presadili k tomu zákon a založili ďalšiu štátnu agentúru. Najvyšší kontrolný úrad teraz tvrdí, že je to „príbeh zlej praxe“.
Kontrolóri pripomínajú, že zákon parlament prijímal chaoticky po pozmeňovacom návrhu poslanca, takže ho museli už štyrikrát novelizovať. Dodnes žiadne byty nestoja, pretože Holý ako podpredseda vlády zodpovedný za celú agendu podcenil riziko, že by Európska komisia mohla mať k plánu výhrady.
Na nápad už išlo päť miliónov eur, najviac na vznik Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Aj keď agentúre pribúdajú zamestnanci aj výdavky, kontrolóri z NKÚ ani vládny audit nedokázali zistiť, čo vlastne robia.
Kontrolóri tvrdia, že agentúra neplní svoj hlavný účel – rozvoj nájomného bývania, no nerobí ani iné činnosti, ktoré si sama naplánovala, napríklad tvorbu rôznych databáz či marketingové a komunikačné projekty. K podobným záverom prišiel aj vládny audit ministerstva financií, podľa ktorého agentúra nesplnila takmer žiadnu z úloh, ktoré mala naplánované.
V krátkosti z domova:
- Správu o atentáte robí aj SIS: Pre atentát na premiéra Roberta Fica odvolali dvoch riaditeľov v rámci Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Dodal, že správu o atentáte na premiéra má na Ficov pokyn spraviť aj SIS. Toto zadanie dostal riaditeľ SIS Pavol Gašpar.
- Razia v nemocniciach: Manažérom nemocníc brali mobily a počítače. Protimonopolný úrad urobil raziu v nemocniciach, ktoré sú združené v Asociácii nemocníc Slovenska. Organizácia združuje 75 regionálnych, stredne veľkých a malých nemocníc. Hlavné slovo v nej majú Penta Hospitals a Agel. Úrad podozrieva nemocničné siete z kartelu.
- Rozhodnutie o Klimentovi odložili: Mali len v krátkosti vyhlásiť rozhodnutie, či sudcu Juraja Klimenta z Najvyššieho súdu potrestajú za fyzickú potýčku s kolegom na parkovisku. Namiesto toho disciplinárny senát oznámil, že rozhodnutie posúva na 20. novembra s tým, že potrebuje posúdiť kľúčové otázky, ktoré vzišli z pojednávania. Ide o pomerne nezvyčajný postup.
- Sulík vymenil politiku za pokusy: Richard Sulík, ktorý ešte ako predseda SaS sľuboval, že strana bude Smeru, Hlasu a SNS tvrdou opozíciou, dnes vo videách demonštruje, čo sa stane s vajcami, keď sa varia hodinu. Odchod dlhoročného lídra s preferenciami strany výrazne nepohol. Aj keby sa v budúcnosti rozhodol vrátiť, v SaS už nemusí mať automaticky dvere otvorené.
Tunely plné zbraní. Izraelčanov prekvapilo, koľko toho našli na juhu Libanonu
Jedna z desiatok šachiet a tunelov Hizballáhu. (zdroj: Steve Hendrix — The Washington Post)Na úseku zarastenej hranice necelých 300 metrov severne od betónového múru, ktorý oddeľuje Libanon od Izraela, stoja dvaja izraelskí velitelia na nepriateľskom území a nazerajú do vytesanej kamennej šachty. Diera, dostatočne veľká pre muža s batohom, klesá asi sedem metrov, kým vyústi do tmavej predsiene. O niekoľko metrov ďalej štvorcový kovový poklop na povrchu odhaľuje podobnú dieru.
Ide len o dve spomedzi desiatok prepojených šácht a tunelov Hizballáhu spolu so skrýšami protitankových striel, výbušnín a pancierov, ktoré tu podľa izraelských veliteľov postupne objavovali ich vojaci od 30. septembra, keď vtrhli cez libanonskú hranicu.
Dole na strmom svahu, na druhej strane múru, sa nachádza prevažne prázdne izraelské mesto Šlomi, ktoré evakuovali pred viac ako rokom, keď bojovníci Hizballáhu začali odpaľovať rakety na Izrael v rámci solidarity s militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Izraelské obranné sily priviedli do juhozápadného kúta Libanonu malú skupinu novinárov, aby im ukázali to, čo velitelia opísali ako rozsiahlu a zakorenenú infraštruktúru militantov.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Zablokovaný profil pomoci: Sociálna sieť Facebook zablokovala stránku „All4Ukraine – Pomoc Ukrajine“. Ako dôvod uviedla, že profil porušil pravidlá tým, že predstieral cudziu identitu. Facebook profil obnovil približne 24 hodín po jeho zablokovaní. Dôvod pochybenia sociálnej siete však naďalej ostáva neznámy.
- Ruský postup v Torecku: Ruskí vojaci pokračujú v obsadzovaní mesta Toreck v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Jednu zo štvrtí úplne zničili delostrelectvom. Šéf vojenskej administratívy Torecka Vasyl Čynčyk uviedol, že pod kontrolou ukrajinských vojakov zostáva približne 40 až 50 percent mesta. Zvyšok okupujú ruskí vojaci.
- Ukrajinský plán víťazstva: „Tento týždeň predstavíme všetkým našim partnerom v Európe našu stratégiu, ako prinútiť Rusko, aby túto vojnu spravodlivo ukončilo. Samozrejme, plán víťazstva bude zverejnený,“ vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Niektoré časti plánu víťazstva zostanú utajené, aby sa zabránilo úniku citlivých informácií do Ruska.
- Predĺženie výcviku vojakov: Výcvik ukrajinských vojakov, ktorý zabezpečuje Európska únia, sa predĺži o ďalšie dva roky. Povedal to šéf európskej diplomacie Josep Borrell po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín. Výcvik prebieha predovšetkým v Poľsku a Nemecku.
Zo zahraničných webov:
- The Insider: Nonstop „útok ako mlynček na mäso“: Hodnotenie 365-dňovej ruskej ofenzívy v okolí Avdijivky
- SPIEGEL International: Bývalý generálny tajomník NATO Stoltenberg: „Nedostatok vojenskej podpory uľahčil Rusku inváziu“
- CNA: Centrálny mozog ruských ozbrojených síl
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
- Barbora Mareková z podcastu Ľudskosť píše svoje postrehy o spoločnosti a o mentálnom zdraví. Odoberať >
- Eva Frantová v súhrne prináša najpodstatnejšie správy zo sveta ekonomiky a biznisu. Odoberať >
- Tomáš Prokopčák vyberá najzaujímavejšie správy nielen z vedy. Odoberať >
Na River Parku sa popálil. Ako z Korbačku, ktorý kúpil Slovan, vyrástol realitný magnát
Peter Korbačka. (zdroj: TASR)Je november 2008 a v sídle finančnej skupiny J&T riešia, že byty v jej luxusnom projekte River Park na dunajskom nábreží v Bratislave sa nepredávajú. Finančníci urobia krok, ktorý vstúpi do histórie slovenského realitného biznisu. Ceny bytov znížia o 40 percent.
Peter Korbačka, ktorý je tvárou realitného biznisu J&T, vysvetľuje, že zle odhadli situáciu na trhu: „Nečakali sme, že na Slovensku ešte nie je toľko bohatých ľudí.“
Tento moment bol v Korbačkovej kariére dôležitou kapitolou. Ako sa ukázalo, výpredaj bytov v River Parku bol pomyselným bodom nula, za ktorým nasledovali roky rastu a expanzie. Jeho najnovším úlovkom je hokejový klub Slovan Bratislava.
Spomedzi partnerov J&T bol Korbačka zrejme najmenej viditeľným. Táto pozícia mu zjavne vyhovovala. Biznisovo to nijako neprekážalo. Korbačka ukázal, že tiež patrí medzi žralokov, ktorí sa vedia živiť v zložitých a pre byrokraciu neraz divokých realitných vodách.
V krátkosti z ekonomiky:
- Vláda schválila rozpočet: Vláda schválila návrh štátneho rozpočtu pre budúci rok s plánovanými príjmami vo výške 59,9 miliardy a výdavkami 66,5 miliardy eur. Odborári a zamestnávatelia sa neobvykle zhodli, že rozpočet nepodporia, naopak ho výrazne skritizovali. Tvrdia, že za štvrtej vlády Roberta Fica sociálny dialóg neexistuje a je len „formálny“.
- Rozpočet je príliš optimistický: Sú ciele, ktoré v rozpočte stanovil rezort financií, reálne? Aké sú jeho riziká? Odpovede hľadal INDEX u predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha. Podľa neho návrh nesie riziká udržateľnosti, a to najmä v oblasti výberu DPH. Pochybuje tiež o reálnosti úspor nákladov na štátnych úradníkoch.
- Rušenie IC vlakov: Najrýchlejšie vlakové spoje medzi Bratislavou a Košicami zrejme skončia. S vlakmi Intercity nepočíta nový návrh železničného grafikonu, upozornil Denník N. Nahradiť by ich mali posilnené expresy Tatran. Dôvodom na zrušenie IC vlakov sú peniaze, spoje majú byť dlhodobo stratové.
Everest 1984: Slováci vyliezli na strechu sveta. Za úspech draho zaplatili
Zoltán Demján a Jozef Psotka na vrchole Mt. Everestu. (zdroj: Archív Mariána Šajnohu)Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia naberali československí horolezci míľovými krokmi skúsenosti, rástla ich chuť aj kredit vo svete. Po expedíciách v Hindukúši, Nanga Parbate, Makalu, Kančendžonge a Lhoce Šar prišiel na rad aj najvyšší cieľ – Mount Everest.
Expedícia v roku 1984 niesla nepálsky názov: Sagarmatha – Bohyňa nebies. Nie všetko sa zaobišlo bez problémov. Výpravu dokonca na začiatku Československý zväz telesnej výchovy v Prahe neodobril, pretože šlo o slovenskú iniciatívu.
Napriek mnohým problémom a útrapám pred 40 rokmi – 15. októbra o 15.15 h vystúpili na najvyššiu horu sveta prví Slováci – Zoltán Demján a Jozef Psotka spolu so šerpom Ang Ritom. Vystúpili variantou poľskej cesty južným pilierom.
Pri zostupe však prišlo k tragédii. Jozef Psotka zahynul. Jeho telo našli o dva dni neskôr. Hoci v Československu vnímali výpravu ako úspech, zatienila ju smrť horolezeckej legendy.
Ďalšie športové správy
- Športový prehľad: Denne to najdôležitejšie zo športu. Odoberať >
Po zrážke s vlakom mala rozdrvenú tvár: Vyviazla som s funkčným mozgom a s očami
Veronika Princová. (zdroj: Archív V.P.)„Keď idem na prvé stretnutie s človekom, ktorý ma ešte nikdy nevidel, vopred mu poviem, že som po vážnom úraze, mám zdeformovanú a zjazvenú tvár, ale že inak som úplne v poriadku. Považujem to za dobrú stratégiu. Keď sa so mnou potom ľudia stretnú, vyhneme sa nepríjemným situáciám a rovno sa môžeme venovať tomu, čo potrebujem vyriešiť,“ hovorí preživšia vážnej nehody Veronika Princová.
Pred štyrmi rokmi do auta, v ktorom sa viezla, narazil vlak. Vodič na mieste zomrel, ona utrpela ťažké zranenia hlavy, ktoré okrem iného spôsobili opuch mozgu. Tvár má v dôsledku mnohonásobných zlomenín zdeformovanú, jedno oko posunuté nižšie.
Hoci sa v minulosti venovala modelingu a roky sa pohybovala v prostredí zábavného priemyslu, zmenu svojho vzhľadu nevníma ako zásadnú životnú stratu. „Kedysi som vyzerala nejako, teraz vyzerám inak a vzhľad nie je moja jediná hodnota,“ vraví. Cesta uzdravovania a prijímania nových životných okolností ale nebola jednoduchá ani priamočiara.
Prednedávnom spustila projekt, v ktorom chce prostredníctvom vlastného príbehu pomáhať iným ľuďom po závažných nehodách. Jeho súčasťou je aj interaktívna on-line kniha, v ktorej otvorene opisuje, čo prežívala.
V krátkosti o rodine a vzťahoch:
- Zákaz mobilov na školách: Denník SME oslovil v ankete odborníkov na duševné zdravie a digitálne technológie, aby poradili rodičom, kedy by mali mať obavy z vplyvu sociálnych sietí na správanie ich detí. Vysvetľujú aj to, či môže zákaz sociálnych sieti a telefónov na školách pomôcť deťom a dospievajúcim.
- Film o predčasniatkach: Výčitky svedomia, fyzické a psychické vyčerpanie patria k častým pocitom, ktoré majú ženy po predčasnom pôrode. Sú tu potom však aj mnohé praktické, finančné a spoločenské problémy, na ktoré sa vopred nedá pripraviť. Väčšinu z nich predostiera spoločensky potrebný dokument Šedá zóna.
- Čerpala z vlastnej skúsenosti: Daniela Meressa Rusnoková pri nakrúcaní filmu Šedá zóna čerpala z vlastnej skúsenosti. V rozhovore pre SME hovorí aj o tom, že v pomyselnej „šedej zóne“ sa nachádzajú nielen vysoko nezrelí novorodenci, ale najmä ich mamy, ktoré preberajú vysokoodbornú starostlivosť o svoje deti.
Rozhovory ZKH
Rozhovory ZKH: Miloš Jeseňák. (zdroj: SME/Marko Erd)Kto by sa mal očkovať na covid a na chrípku? Ako je to s očkovaním tehotných žien? Čo s preočkovaním na čierny kašeľ? A prečo Slováci nemajú niekdy ani základy o očkovaní? Čo robiť s lekárom, ktorý ma odmieta zaočkovať? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s imunológom profesorom Milošom Jeseňákom.
Aréna
Aréna: Štefan Hamran. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Ak by sa štátna moc pripravovala na zneužitie očakávanej správy o vyšetrovaní atentátu, nevyzeralo by to inak, hovorí bývalý policajný prezident Štefan Hamran v Aréne. Hovorí aj o prípade svojich bývalých policajných kolegov, ktorí pod jeho vedením vyšetrovali najznámejšie kauzy.
Podcasty SME
- Dobré ráno: Rozpočet hovorí o drastickom šetrení, ale nedáva návod
- Všesvet: Trpaslíkov komunisti nebili. Dnes ich je vo Vroclave asi tisíc
- Vizita: Mladí lekári hodnotili stáže v slovenských nemocniciach. Ktoré dopadli najlepšie?
- Vedátor: Pracoval na špičkovej umelej inteligencii, teraz premýšľa, ako ju správne kŕmiť
Karikatúra
Chybička. (zdroj: Sliacky)Recept dňa
Krémová karfiolová polievka so syrom (zdroj: Fotolia)Cviklová, zemiaková aj tekvicová. Vyberte si z našich receptov na krémové polievky, ktoré zasýtia aj zohrejú.
Dnes v histórii
Fidel Castro a Nikita Chruščov. Dvaja muži, ktorí mohli rozpútať jadrovú vojnu. (zdroj: TASR/AP)16. októbra 1962 sa začala Kubánska kríza, keď sa americký prezident John F. Kennedy dozvedel o rozmiestnení sovietskych rakiet stredného doletu na Kube. Kríza je vo všeobecnosti považovaná za bod, kedy sa ľudstvo najviac priblížilo k vypuknutiu neobmedzenej jadrovej vojny. Napokon sa ju podarilo vyriešiť diplomatickou cestou, 28. októbra sovietsky vodca Nikita Chruščov oznámil stiahnutie rakiet z Kuby.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
