Plán Mariana Kočnera dostať sa z väzenia skôr za falšovanie zmeniek je na dobrej ceste. Trest mu vďaka novele Trestného zákona možno skrátia. Zmarilo by ho však odsúdenie za objednávku vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Premiér Robert Fico vystúpil na americkej konzervatívnej konferencii CPAC vo Washingtone. Hovoril, že Rusko malo na vojnu vážne bezpečnostné dôvody. A chválil Donalda Trumpa, ktorý Európskej únii podľa Fica nastavil zrkadlo.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Kočnerova stratégia dostať sa na slobodu zatiaľ vychádza. Dočkal sa dôležitého posunu
- Boris Kollár prehral súd kvôli výroku o čurillovskej mafii. Vyšetrovateľovi má zaplatiť 50-tisíc eur
- Fico na konferencii trumpistov: Nech žijú USA, nech žije Slovensko
- Trump hrozí clami na autá. Kto by sa mal mať na Slovensku na pozore?
- Mikaela Shiffrinová je legenda. V najlepšej forme ju pribrzdila iba Vlhová
- V korporátoch, médiách aj v kaviarni. Kde pracujú ľudia, ktorí navštevujú psychiatra?
Kočnerova stratégia dostať sa na slobodu zatiaľ vychádza. Dočkal sa dôležitého posunu
Marian Kočner počas pojednávania. (zdroj: TASR)Hlavný podozrivý v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Marian Kočner dostal dve povzbudivé správy. Prvá je tá, že Najvyšší súd ešte ani len nestanovil termín pojednávania, na ktorom bude rozhodovať o odvolaní prokuratúry proti už druhému rozhodnutiu, ktorým súdy oslobodili Kočnera spod obžaloby v tomto prípade.
Druhá správa prišla z Luxemburgu. Pre Kočnera predstavuje posilnenie jeho nádejí, že sa z väzenia, v ktorom je za falšovanie zmeniek, dostane omnoho skôr, než sa pôvodne mal. Trest mu môžu skrátiť.
Kočner je právoplatne odsúdený v kauze falšovania zmeniek televízie Markíza, za ktoré dostal, rovnako ako jej bývalý šéf Pavol Rusko, devätnásť rokov. Na slobodu by sa mal dostať až v roku 2037, a to ako 76-ročný. Kočner a jeho obhajcovia by pomocou pomerne zložitej právnej kľučky mohli pomôcť jeho dovolaniu v zmenkovej kauze.
Jeho obhajcovia zároveň podnietili nesúvisiace konanie na Súdnom dvore EÚ. Jeho výsledkom by mohlo byť stanovisko, podľa ktorého by slovenské súdy museli uložiť Kočnerovi nový trest - ale už podľa pravidiel, ktoré platia po novele Trestného zákona. Novela znížila sadzbu za falšovanie, pozmeňovanie či neoprávnenú výrobu cenných papierov z 12 až 20 rokov na päť až 12 rokov.
Rozhodnutie Súdneho dvora ešte nepadlo, avšak začiatkom februára predniesol generálny advokát Jean Richard de la Tour svoje návrhy, čo odporúča prijať veľkej komore pri koncipovaní rozsudku. Ten sa očakáva už v najbližších mesiacoch. Návrh obsahuje presne to, čo chceli Kočner a jeho obhajcovia počuť.
Boris Kollár prehral súd kvôli výroku o čurillovskej mafii. Vyšetrovateľovi má zaplatiť 50-tisíc eur
Predseda parlamentu Boris Kollár počas hlasovania. (zdroj: TASR)Bývalý predseda parlamentu Boris Kollár prehral súd s odstaveným policajtom Jánom Čurillom pre jeho výroky o „čurillovskej mafii“. Za tieto slová by sa mal politik podľa Mestského súdu Bratislava IV nielen ospravedlniť, ale aj zaplatiť odškodné vo výške 50-tisíc eur. Čurilla od neho pôvodne žiadal až 100-tisíc eur.
Kollár podľa sudkyne Simony Stahovcovej zasiahol do osobnostných práv policajta. Vyšetrovateľa týmto jeden z najvyšších ústavných činiteľov podľa jej slov „bezohľadne označil za mafiána“, hoci vedel, že Čurilla je len obvinený, nie odsúdený.
„V niektorých situáciách musí sloboda prejavu ustúpiť,“ vysvetlila sudkyňa s tým, že takouto situáciou je aj zachovanie práva na česť. Zdôraznila, že verejnosť očakáva od politika to, že hovorí pravdu a informáciám od neho je obvykle prikladaná vyššia váha.
„Ak ústavný činiteľ nemá svoje tvrdenia dôkladne preverené čo do ich pravdivosti, nie je oprávnený ich zverejniť. Bez dodržiavania tejto základnej náležitosti nemôže fungovať žiadny štát, ktorý má byť považovaný za demokratický a právny,“ dodala Stahovcová.
Kollár sa na základe rozhodnutia musí Čurillovi ospravedlniť facebookovým statusom, ale aj platenou tlačovou správou v jednej z tlačových agentúr. Ide o prvostupňové rozhodnutie, a tak sa dá očakávať, že Kollár sa ešte odvolá. V takom prípade sa na žalobu pozrie ešte krajský súd.
V krátkosti z domova:
- Fica čaká tá náročnejšia časť: Vládni politici naďalej dúfajú, že v parlamente dosiahnu podporu v pôvodnom počte 79 poslancov, no k dohode stále nedošlo. Dodatok ku koaličnej zmluve bol len prvým krokom, po ktorom bude nasledovať náročnejšia časť. A to diskusia s rebelujúcimi poslancami. Mená nominantov na ministrov by mohol premiér odniesť prezidentovi ešte v priebehu tohto týždňa.
- Pellegrinimu sa Huliak nepozdáva: Premiér Robert Fico zatiaľ prezidentovi Petrovi Pellegrinimu nepredstavil nominantov na vládne posty. Uviedol to v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy, pričom priamo neodpovedal na otázku, či by za ministra vymenoval aj Rudolfa Huliaka z Národnej koalície. Hovoril o ňom len nepriamo. „Nerád by som mal vo vláde ministra, ktorý chcel vystúpenie z EÚ a NATO,“ povedal Pellegrini.
- Pozadie vojny policajtov: Bývalý policajný prezident Peter Kovařík je prvý z aktérov vojny v polícii, ktorý sa ocitol pred súdom. Po šéfke inšpekčného tímu Oblúk Diane Santusovej prvý raz verejne vypovedal aj exriaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký. Objasňoval okolnosti zásahu z júla 2021, pri ktorom chcel Oblúk zadržať trojicu kajúcnikov spolupracujúcich s NAKA.
Fico na konferencii trumpistov: Nech žijú USA, nech žije Slovensko
Premiér Robert Fico na konferencii CPAC. (zdroj: SITA/AP)Nech žijú USA, nech žije Slovensko, uzavrel svoj prejav na americkej konzervatívnej konferencii CPAC slovenský premiér Robert Fico. Hovoril po anglicky bez tlmočníka, no s tvrdým východoeurópskym prízvukom.
Prejav uviedol spomienkou na amerického vojaka slovenského pôvodu Michala Strenka, ktorý je jedným z vojakov na slávnom súsoší vztyčovania americkej vlajky na ostrove Iwodžima. Pripomenul aj pamiatku amerických vojakov padlých pri porážke fašizmu a zdôraznil, „aby nepovstali noví Hitlerovia“.
Z hľadiska obsahu väčšina jeho prejavu nebola prekvapujúca, zhrnul v nej veci, ktoré poznáme z jeho domácich prejavov. Spomínal protivládne médiá a organizácie financované zo zahraničia, chválil Donalda Trumpa, ktorý Európskej únii podľa Fica nastavil zrkadlo.
„Ak niečo Európa potrebuje, je to pravda. Rôznorodosť názorov. Keď idete proti prúdu, vylúčia vás a potrestajú,“ povedal zhromaždeniu. Sťažoval sa na údajné zneužívanie trestného práva na Slovensku proti opozícii za predchádzajúcich vlád a kritizoval EÚ, že vtedy bola ticho, keďže na Slovensku mala submisívnu vládu.
Fico sa stretol s Muskom: Fico sa vo Washingtone stretol s Elonom Muskom. „Zaoberali sme sa otázkou zrušenej agentúry USAID, ktorá poskytovala aj na Slovensku mimovládnym organizáciám a médiám pomerne veľké finančné prostriedky, za ktoré potom tieto protivládne médiá a organizácie vykonávali protivládnu činnosť,“ informoval premiér.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Tri roky vojny v grafoch: Už tri roky sa bráni Ukrajina ruskej agresii za cenu veľkého počtu obetí a zdevastovanej krajiny. Invázia si vyžiadala desiatky tisíc obetí, štvrtina Ukrajincov opustila svoje domovy. Denník SME sumarizuje na mapách, grafoch a satelitných záberoch, čo urobili tri roky vojny s krajinou a ako sa žije Ukrajincom.
- Hrozba vypnutia Starlinku: USA môžu Ukrajine vypnúť internetové pripojenie Starlink, ak sa spolu nedohodnú na prístupe k ukrajinským nerastom. Podľa troch zdrojov agentúry Reuters tým Kyjevu pohrozili americkí vyjednávači. Elon Musk správu Reuters poprel.
- Zelenského ponuka na odchod: Volodymyr Zelenskyj je pripravený odísť z funkcie prezidenta výmenou za mier alebo členstvo jeho krajiny v NATO. Podľa vlastných slov chce, aby Trump „pochopil“ jeho postoj a predložil konkrétne bezpečnostné záruky, ktoré pomôžu Kyjevu brániť sa proti ruskej invázii.
- Kremeľ sa území nevzdá: V rámci akejkoľvek dohody o prímerí Kremeľ nikdy „nepredá“ územie, ktoré ruská armáda na Ukrajine obsadila. „Ľudia sa rozhodli pripojiť k Rusku už dávno,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s odvolaním sa na Moskvou usporiadané referendá na východe Ukrajiny, ktoré sa konali počas bojov. Kyjev, Západ a medzinárodní pozorovatelia ich označili za sfalšované.
V krátkosti zo sveta:
- Nemci si vybrali Merza: Nemecké voľby vyhrali kresťanskí demokrati z CDU so ziskom 29 percent, ukázal exit poll televízie ZDF. Na druhom mieste je s 20 percentami hlasov nacionalistická AfD. SPD doterajšieho kancelára Olafa Scholza skončila so ziskom 16,5 percenta. Pre stranu je to historicky najhorší výsledok.
- Ďalší koronavírus z Číny: V Číne objavili ďalší koronavírus, ktorý by sa mohol rozšíriť na ľudí. Nový kmeň, ktorého hostiteľmi sú netopiere, odhalili výskumníci z neslávne známeho Wuchanského inštitútu virológie. HKU5-CoV-2 je nápadne podobný pandemickému vírusu, čo vyvoláva obavy, že história sa môže zopakovať.
- Hospitalizovaný pápež: Stav hospitalizovaného pápeža Františka, ktorý bojuje s dvojitým zápalom pľúc, je „naďalej kritický“, oznámil Vatikán. V sobotu po astmatickej kríze potreboval vysoký prísun kyslíka. V nedeľu mal „pokojnú“ noc a odpočíval, hoci neraňajkoval ani nečítal noviny.
Zo zahraničných webov:
- Foreign Affairs: Prečo na Ukrajine nikto nevyhráva
- Project Syndicate: Ekonomické dôsledky Trumpovho ukrajinského mieru
- The Insider: Vojna bohatých, boj chudobných: Prečo invázia na Ukrajinu zväčšila rozdiely v príjmoch v Rusku
Trump hrozí clami na autá. Kto by sa mal mať na Slovensku na pozore?
Spomedzi slovenských automobiliek sa americké clá môžu najviac dotknúť bratislavského Volkswagenu. (zdroj: SME/Marko Erd)Americký prezident Donald Trump v rámci svojej protekcionistickej politiky hrozí zavedením ciel na dovoz áut z Európy. Tie by podľa neho mohli začať platiť už začiatkom apríla. „Bude to okolo 25 percent,“ povedal Trump, pričom poznamenal, že ďalšie podrobnosti oznámia v apríli.
Ak by clá naozaj boli vo výške 25 percent, európsky automobilový vývoz by podľa analytika spoločnosti Portu Mareka Malinu mohol utrpieť stratu až 80 miliárd eur. „Najviac by clá pocítili vo švédskom Volve a následne nemecké spoločnosti Mercedes, Porsche, BMW a Volkswagen,“ vymenúva automobilky, ktoré do USA vyvážajú najviac áut.
Trump prezentuje clá ako boj proti podľa neho nespravodlivému zaobchádzaniu voči americkým autám na zahraničných trhoch. Napríklad Európska únia vyberá clo vo výške 10 percent na dovoz vozidiel, čo je štvornásobok colnej sadzby pre osobné automobily v USA. Trump tak chce tlačiť na Brusel, aby znížil clá na americké autá na úroveň USA.
Spomedzi slovenských automobiliek sa prípadné americké clá môžu najviac dotknúť bratislavského Volkswagenu. Ten exportuje vozidlá do viac ako stovky krajín celého sveta. Export do severnej Ameriky predstavuje 25-percentný podiel.
V krátkosti z ekonomiky:
- Rozvoj turizmu v Tatrách: Hoci sú Tatry najmenšími veľhorami v Európe, z pohľadu rozvoja turizmu rozhodne nie sú homogénnym celkom. Vysoké Tatry ponúkajú pomerne rozvinutú infraštruktúru. Belianske Tatry ponúkajú o dosť odlišný obrázok. Cestovný ruch je tam podstatne komornejší.
- Lety z Bratislavy do Košíc: Ak linku z Bratislavy do Košíc otvoria, bude to určite v neskoršom termíne. Nová lehota na predkladanie ponúk sa predĺži do leta a víťazná letecká spoločnosť by mala lety prevádzkovať od 26. októbra 2025. Pôvodne mali lietadlá lietať už od konca marca.
- Poistenie áut zdraželo: Novoročné zdražovanie na Slovensku sa dotklo okrem iného aj poistenia vozidiel. Ceny povinného zmluvného poistenia a havarijného poistenia vzrástli medziročne o 10 až 20 percent. Dôvodom pritom nie je iba konsolidačný balíček, ale aj cena práce v servisoch.
Mikaela Shiffrinová je legenda. V najlepšej forme ju pribrzdila iba Vlhová
Mikaela Shiffrinová. (zdroj: SITA/AP)Americká lyžiarka Mikaela Shiffrinová triumfovala v slalome v talianskom Sestriere a ako prvá v histórii pokorila magickú hranicu 100 triumfov vo Svetovom pohári. Vylepšila tak svoj vlastný rekord a zároveň zaznamenala 155. pódiové umiestnenie v prestížnom seriáli, čím vyrovnala legendárneho Švéda Ingemara Stenmarka.
Shiffrinová si víťazstvá pripísala v šiestich disciplínach. V slalome ich dosiahla 63, v obrovskom slalome 22, päť v paralelnom slalome i super-G, štyrikrát sa tešila v zjazde a raz v kombinácii.
Shiffrinová očarila lyžiarsku verejnosť už v mladom veku, keď suverénne zdolávala svoje rovesníčky. Keď mala desať rokov, prekvapila otca otázkou. „Kedy budem môcť štartovať vo Svetovom pohári?“ Otec sa pousmial a odvetil: „Až v pätnástich“.
Jeho slová sa naplnili a dva dni pred 16. narodeninami sa Shiffrinová predstavila v obrovskom slalome v Špindlerovom Mlyne. Odvtedy ubehlo takmer 14 rokov a z mladej lyžiarskej hviezdy je legenda tohto športu. Aké boli míľniky v jej doterajšej kariére?
V korporátoch, médiách aj v kaviarni. Kde pracujú ľudia, ktorí navštevujú psychiatra?
Znevažovanie duševných porúch je neprípustné. (zdroj: Adobe Stock)„No a napríklad si najala, milí novinári, aj takých dvoch, ktorí boli v psychiatrickej liečbe, ambulantnej. Bibiana je inštitúcia pre deti,“ povedala ministerka kultúry Martina Šimkovičová pred svojim odvolávaním v parlamente. Hoci jej cieľom bolo najmä kritizovať bývalú riaditeľku inštitúcie, zaútočila na veľkú skupinu ľudí s duševnými poruchami.
Po medializácii jej výroku vydali stanoviská viaceré organizácie vrátane Ligy za duševné zdravie či občianskeho združenia Psychiatria nie je na hlavu. Opozičné poslankyne Zora Jaurová a Lucia Plaváková na ministerku dokonca podali trestné oznámenie, výbor Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a Slovenskej lekárskej spoločnosti podáva podnet na prešetrenie týchto vyjadrení na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, verejného ochrancu práv a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
Svojimi osobnými príbehmi s liečbou duševných ochorení prispeli na sociálnych sieťach aj známe osobnosti ako speváčka Zuzana Smatanová či František Košarišťan známy ako Fero Joke. Všetci upozorňujú na to, že znevažovanie duševných porúch je neprípustné a vedie k tomu, že sú ľudia pre svoje zdravotné ťažkosti vylúčení z verejného života a diskriminovaní v práci.
Odborníci pritom opakovane potvrdzujú, že drvivá väčšina ľudí, ktorí sa liečia na najrozšírenejšie formy duševných ochorení, môžu úplne alebo takmer úplne vykonávať akékoľvek povolanie. Denník SME hovoril s viacerými respondentmi, ktorých príbehy ukazujú, že jedným z najväčších nepriateľov ľudí s duševnými poruchami je nepatričná stigmatizácia.
Aréna
Aréna: Beata Balogová, Lukáš Diko a Tomáš Kamenec. (zdroj: SME)Dá sa súčasný stav v médiách označiť za normalizáciu? Ako na Slovensku chránime novinárov? A čo by tradičné médiá mohli robiť lepšie? V Aréne s Janou Krescanko Dibákovou sa rozprávali šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová, šéf Investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko a Tomáš Kamenec, advokát zastupujúci mnohých novinárov, ktorí majú problémy vďaka svojmu povolaniu.
Podcasty SME
- Dobré ráno sobota: Z ľavičiara Fica je zrazu konzervatívec na republikánskom kongrese
- Vertigo: Nová Bridget Jonesová nie je vždy romantikou, ale aj dôležitou drámou
- Dejiny: Aký bol život našich prarodičov?
Karikatúra
Deň 1095, 1096, 1097... (zdroj: Hej, ty!)Recept dňa
Golubce. (zdroj: Fotolia)Vareniki, šašlik, syrniki či golubce. Inšpirujte sa tradičnou ukrajinskou kuchyňou.
Dnes očakávame
- Spomienkové podujatia k tretiemu výročiu vojny na Ukrajine
- Minister obrany Robert Kaliňák má v Poľsku podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu
- Ministri zahraničných vecí EÚ budú v Bruseli okrem iného rokovať o 16. balíku sankcií proti Rusku
- Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa navštívia Ukrajinu
Dnes v histórii
Hitlerov členský preukaz v DAP (neskôr NSDAP). (zdroj: Wikimedia)24. februára 1920 vznikla premenovaním Nemeckej strany práce (DAP) Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP). Súčasne Adolf Hitler predstavil svoj 25-bodový program, ktorý bol založený na princípe antisemitského rasizmu a vízii Veľkého Nemecka, ktoré sa malo stať svetovou veľmocou.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
