Priznajme si, história je cyklická, nie lineárna, a v prúde nových udalostí rozpoznávame vzorce minulosti, píše šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová vo svojom komentári k 80. výročiu oslobodenia Európy. „Pri historických tragédiách sa neustále vracia politická technika vytvárania obrazu nepriateľa. A fašizmus je jeden z najväčších. Lenže „porážka fašizmu“ sa dnes stala súčasťou veľkého klamstva, ktorým putinovská propaganda vystlala svoju vojnu proti Ukrajine. O Ukrajincoch hovorí ako o fašistoch a chce ich poraziť. Putin očakával, že svet na jeho historické klamstvo prikývne alebo minimálne ostane ľahostajný,“ pokračuje.
Treba si uctiť obete, ľudí, ktorí padli počas oslobodzovania nášho územia a Európy. Táto obeta má v sebe rôzne odkazy, píše. „Lenže v Moskve s Vladimirom Putinom sa nebude oslavovať porážka Adolfa Hitlera. „Víťazné“ prehliadky na Červenom námestí nie sú pietne, je to oslava invázie na Ukrajinu. Vladimir Putin v prítomnosti svojich bábok, podporujúcich autokratov, 9. mája máva vojenskej technike, ktorá bombarduje a decimuje nášho suseda,“ dodáva.
Že oslobodenie na konci 2. svetovej vojny nemá žiadnu spojitosť s Putinovým Ruskom, to hovorí v rozhovore pre SME aj historik Jan Rychlík a vysvetľuje tiež, prečo je veľkou chybou, že premiér Fico šiel na oslavy do Mosky.
S koncom druhej svetovej vojny sa nespája len nastolenie mieru, ale aj veľká miera brutality, ktorej sa dopúšťali v závere konfliktu nacisti aj spojenci voči civilnému obyvateľstvu. Tieto zverstvá sa vymykajú logike a historici na ne nevedia odpovedať. Dokáže to pohľad do ľudskej psychiky, aj na to hľadal odpoveď reportér Peter Getting v rozhovore so psychiatrom Péterom Hunčíkom.
Prinášame vám aj rozhovor reportéra Michala Dudoňa s historičkou Annou Hájkovou, ktorá navracia osudy kvír ľudí späť do histórie holokaustu.
Okrem rozhovorov, ktoré sme v redakcii pripravili k 80. výročiu konca 2. svetovej vojny, si môžete prečítať aj novinky z kultúry, vedy a zdravia. Napríklad o najdrahšej výstave v Slovenskej národnej galérii a s ňou spojených kontroverziách, ale aj o tom, čo by zubári nikdy neurobili svojim zubom a aký nepredvídateľný život čaká dnešné deti v súvislosti s klimatickými zmenami.
Historik Rychlík: Ficovo rozhodnutie ísť do Moskvy je veľká chyba
Historik Jan Rychlík. (zdroj: Gabriel Kuchta/SME)Štyridsať rokov sme oslavovali nesprávny deň konca druhej svetovej vojny a po roku 1968 sme museli vzdávať vďaku okupantom za to, že naše územie oslobodila Červená armáda. Dnes propagandu recyklujú najvyšší politickí predstavitelia Slovenska.
„Za normálnych okolností by samozrejme bolo v poriadku, ak by si premiér Fico išiel do Moskvy uctiť pamiatku 40 miliónov občanov Sovietskeho zväzu, ktorí padli počas druhej svetovej vojny. Ale okolnosti nie sú normálne. Nemožno to oddeliť od toho, že Rusko vedie už štvrtý rok agresívnu vojnu proti svojmu susedovi, Ukrajine. Pokladám za veľmi nešťastné, že pán Fico si toto nie je schopný uvedomiť,“ hovorí český historik a odborník na moderné dejiny strednej a východnej Európy JAN RYCHLÍK z Karlovej univerzity.
„Životy tých, čo padli, si musíme vážiť. Ale pre dnešok z toho nevyplýva nič. Nie je v tom žiadna spojitosť s dnešným Ruskom,“ dodáva.
V rozhovore hovorí aj o tom, ako sa podarilo dnešnému Rusku sprivatizovať si úspechy Červenej armády na konci vojny a v čom nás socialistická propaganda klamala.
Psychiater Hunčík: Nosíme v sebe agresívny gén. Ako zvieratá sa nesprávame len vďaka zákonom
Péter Hunčík. (zdroj: Marko Erd)Nevídaných krutostí sa na konci druhej svetovej vojny dopúšťali všetky bojujúce strany, nacisti, aj spojenci, prejavy agresie sú doložené aj u partizánov, ba aj zo strany radových občanov.
Podobné správanie je známe aj z mnohých ďalších vojnových konfliktov. Tých dávnych aj súčasných.
Zverstvá na sklonku vojny sa vymykajú logike a historici na ne nevedia odpovedať. Dokáže to pohľad do ľudskej psychiky?
„Nosíme v sebe agresívny gén. Nesprávame sa eticky či morálne preto, že by sme boli my, homo sapiens, takto nastavení. Správame sa lepšie ako zvieratá, lebo máme prísne zákony,“ hovorí psychiater PÉTER HUNČÍK.
„Strašné je, že práve vo vojne sa zákony, ktoré regulujú našu agresiu, uvoľňujú, neplatia. Keď vojna a zverstvá trvajú dlho, na konci už ľudia zabudnú aj na posledné odseky zákona, ktorý modifikuje, aby sme sa nesprávali ako zvieratá.“
Aj Anna Franková je súčasťou kvír dejín holokaustu. LGBTI+ ľudí vraciame do histórie, hovorí Hájková
Historička Anna Hájková sa téme kvír holokaustu začala venovať pre desiatimi rokmi. (zdroj: SME/Marko Erd)LGBTI+ ľudia boli donedávna súčasťou dejín holokaustu len ako muži s ružovými trojuholníkmi. Medzi tisíckami svedectiev preživších nezazneli žiadne ich príbehy: ani mužov, ani žien. Nepoznáme ich mená, príbehy či prežívanie. Historička ANNA HÁJKOVÁ však navracia osudy kvír ľudí späť do histórie.
Postupne vypĺňa prázdne miesto, ktoré bolo zahalené tajomstvami a predsudkami. Aj v koncentračných táboroch totiž bola homofóbia, tá sa odtlačila do kníh, kde kvír ľudí opisovali ako pedofilov.
Vo svojej novej knihe Lidé bez dějin jsou prach, približuje príbehy piatich ľudí: Margot Heumannovej, Nathana Leipcigera, Anny Frankovej, Molly Applebaumovej, Jiřího Vrbu. Z ich príbehov nič nevynecháva.
Ani to, že Vrba spolupracoval s ŠtB, či to, že Leipcigera znásilnil jeho kápo. Do knihy zároveň dala aj romantické a nostalgické príbehy prvej lásky Anny Frankovej a Molly Applebaumovej.
„Snažím sa ukázať, že kvír ľudia tam boli. Zároveň boli súčasťou odboja, zažívali veľké lásky, pomáhali ostatným,“ hovorí Hájková.
Kapitulovali na tajnom mieste. Wenders v dojímavom videu rozpráva príbeh kľúčov od slobody sveta
Wim Wenders. (zdroj: SITA/AP)Sú miesta, kde sa písala história, a predsa zostali takmer nepoznané, hovorí režisér Wim Wenders v dojímavom krátkom filme, ktorý na svojich sociálnych sieťach zverejnil nemecký minister zahraničných vecí.
Wenders najprv sedí zamyslený v lietadle. Potom kráča ulicami francúzskeho mesta Remeš a blíži sa k slávnej katedrále. Ale nie, katedrála nie je to miesto, o ktorom hovorí.
Zamieri k obyčajnej škole, tehlovej budove a vraví: Bolo 6. mája 1945 a žiadny žiak nemal ani potuchy, kto sa tu schádza. Zo všetkých tajných miest na svete, toto bolo vtedy najtajnejšie, skonštatoval neskôr jeden zo svedkov.
Wim Wenders venoval svoje štvorminútové filmové dielko niekoľkým hodinám v histórii, keď nemecká armáda kapitulovala a jej vedenie to potvrdilo svojím podpisom.
Viac ako dvadsať mužov povedalo, že ich sexuálne obťažoval. Jeho výstava bude najdrahšia v SNG
Fotograf Bruce Weber. (zdroj: Wikimedia/Christopher Macsurak)Madonna, ktorá dáva bozk vlastnému odrazu v zrkadle, či detail tváre Nelsona Mandelu.
Ale aj množstvo fotografií, ktoré zachytávajú mladých mužov vo vyslovene erotických pózach. Vynárajú sa z vody alebo nahí letia vzduchom počas akrobatických skokov.
Americký fotograf Bruce Weber, ktorého fotografie budú vystavené v rámci najdrahšej výstavy súčasného umenia v histórii Slovenskej národnej galérie, vždy chcel, aby z jeho fotiek išla erotizujúca energia.
To, či ju bude schopný na fotkách zachytiť, testoval na modeloch pomocou „dychových a energetických cvičení“, ktoré napokon viedli k dotykom na genitáliách.
V posledných rokoch preto Webera viac ako dvadsať modelov obvinilo zo sexuálneho obťažovania a zneužívania svojho postavenia.
Tri prípady sa stali predmetom súdnych sporov. Všetky sa skončili mimosúdnym vyrovnaním bez toho, aby bol Weber uznaný za vinného alebo nevinného.
Hlasy, ktoré vravia, že Weber prácu dával na základe toho, či boli modeli ochotní tráviť s ním čas osamote, vyzliecť sa pred ním aj mimo fotografovania a mať s ním intímny pomer, sa však stále ozývajú.
Katarína Krnáčová: Je smutné, ako človek zmení svoje správanie pod tlakom politických síl
Katarína Krnáčová má za sebou druhé Slnko v sieti ako prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Sú to duchovní bezdomovci, ktorí tvoria zvrhlé diela, tak o slovenských umelcoch začala vlani po nástupe k moci hovoriť vládna koalícia. Keď sa potom odovzdávali národné ceny Slnko v sieti, filmári využili slávnostný galavečer na to, aby odsúdili ich štvavú politiku.
Bolo určite viac takých, čo si vtedy povedali, že to bol možno posledný priamy prenos, ktorý filmári od STVR dostali.
Predpoklady sa naplnili, tento rok už vedenie STVR priamy prenos zo Slnka v sieti vysielať nechcelo. Hoci oficiálne to nijako nezdôvodnilo, na rokovaniach s organizátorom cien, Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou, viackrát povedalo, čoho sa bojí.
Rokovanie viedla už druhý rok na pozícii prezidentky akadémie producentka KATARÍNA KRNÁČOVÁ, ktorá vlani svojím prejavom dojala k slzám Zuzanu Čaputovú. „Netušila som, čo práca v tejto pozícii bude v týchto časoch znamenať,“ vraví v rozhovore pre denník SME.
Odhaľuje v ňom, ako z obsahovej i taktickej stránky vyzerali rokovania s STVR. Priznáva, že pri nich zažila veľké napätie a z ľudskej stránky aj sklamanie. Zároveň však mala šancu stretnúť sa aj s peknými vecami, čo ju napĺňa veľkou nádejou.
Z dialýzy sa odchádza len dvoma cestami. Viere Herdovej tá lepšia cesta už raz unikla
Viera Herdová je dialyzačnou pacientkou už tri roky. Keď na ňu nastúpila, mala 59 rokov. (zdroj: SME/Monika Moravčíková)V sále počuť jemné bzučanie prístrojov, slabé pískanie či občasné ťuknutie. Nepravidelné pípanie signalizuje alarm na kontrolu tlaku alebo prietoku krvi.
Na niektorých z pätnástich lôžok už ležia pacienti, pripojení hadičkami k moderným prístrojom, okolo pobehujú zdravotné sestry. Je to tam ako v rušnom úli, kde má každý pridelenú svoju úlohu a presne vie, čo má robiť.
Keď vojde do sály Viera Herdová, všetci ju priateľsky zdravia, jedna zo sestier ju usmerní, pri ktorej posteli sa má zložiť a hneď aj ju začne napájať k prístroju. Robí to cez arteriovenóznu fistulu zavedenú v jej pravej ruke, ktorá po krátkom chirurgickom zákroku spojila hlavnú tepnu a žilu a teraz vytvára akýsi okruh, aby jej mohla krv z tela prúdiť oboma smermi. Von aj dnu.
Na viac ako štyri hodiny sa súčasťou Vierinho krvného obehu stane prístroj. Dočasne preberie funkciu jej obličiek – filtruje krv, odstraňuje z nej odpadové látky a prebytočnú tekutinu, kým ona počas zákroku pokojne oddychuje.
Viera Herdová procedúru podstupuje trikrát do týždňa. Patrí medzi približne 3,5- tisíc slovenských pacientov, ktorí pre zlyhanie obličiek pravidelne podstupujú hemodialýzu.
Dnešné deti čaká nevídaný život. Zažijú extrémne teplá, záplavy aj neúrodu
Deti stoja v rade, keď prechádzajú cez rušnú diaľnicu, aby sa dostali do školy Signal Shala v Thane pri Bombaji. (zdroj: TASR/AP)Dnešné a ešte nenarodené deti sa musia pripraviť na to, že ich svet bude omnoho extrémnejší ako svet ich starých rodičov. Extrémne horúčavy, suchá, požiare či záplavy budú zažívať oveľa častejšie.
Pri súčasných klimatických opatreniach svet smeruje k otepleniu o 2,7 stupňa do konca 21. storočia v porovnaní s teplotami spred priemyselnej revolúcie.
Pri takomto oteplení bude počas svojho života až sto miliónov detí narodených v roku 2020 čeliť nevídaným horúčavám. To predstavuje 83 percent dnešných päťročných detí, keďže v roku 2020 sa ich na svete narodilo zhruba 120 miliónov.
Dobrou správou je, že veľkú časť z nich sa dá pred týmito extrémami ochrániť. Svet by sa však musel spojiť, sprísniť svoje klimatické ciele a udržať oteplenie do konca storočia na 1,5 stupňa.
Autori novej štúdie v časopise Nature apelujú na to, aby sa lídri sveta spojili a zachránili svet pre súčasné a budúce generácie detí.
Domáce bielenie či gumené medvedíky. Sedem vecí, ktoré by zubári nikdy neurobili svojim zubom
Hryzenie zubov predstavuje okrem mechanického poškodenia aj hygienické riziko. (zdroj: Adobe Stock)Hoci zásady dobrej dentálnej hygieny poznáme všetci, s ich dodržiavaním je to už ťažšie. Zubní lekári dennodenne vidia následky zlých návykov – zničené zubné skloviny, zapálené ďasná a hlboké kazy, ktorým sa dalo vyhnúť.
Vďaka svojej praxi presne vedia, ktoré chyby sa nevyplácajú a čo všetko vedie k nenápadnému, no nezvratnému poškodeniu chrupu – práve preto je väčšina z nich k vlastným zubom mimoriadne opatrná a šetrná.
Viacerí profesionáli zo zubárskeho kresla pre SME odhaľujú, ktoré návyky zubom škodia a čo by svojmu chrupu nikdy neurobili.
Víkendový recept
Pohár s tvarohom, malinami a chrumkavou posýpkou. (zdroj: Isifa)Vyberte si z našich dezertov, ktoré hravo pripravíte do pohára.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
