Martina Flašíková, dcéra zosnulého spoluzakladateľa Smeru Fedora Flašíka zdedila provládny portál eReport a produkovala seriál Pumpa. Teraz sa stala novou generálnou riaditeľkou STVR. Podľa jej názoru „nie je úlohou verejnoprávneho spravodajstva zvestovať jedinú pravdu“ a hovorila o potrebe dostať do vysielania rôzne názory.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj volá ruského prezidenta Vladimira Putina do Istanbulu na priame rokovania o ukončení vojny. Putin v odpovedi zopakoval tvrdenie, že akékoľvek rokovania by sa mali zaoberať „základnými príčinami“ vojny, čo z pohľadu Kremľa predstavuje najmä „denacifikáciu“ ukrajinskej vlády.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Zdedila eReport, produkovala Pumpu. Na čelo STVR prichádza Martina Flašíková
- Druhý pilier môžu opäť otvoriť. Erik Tomáš argumentuje 20 rokov starým reklamným sloganom
- O Ukrajine sa môže rozhodnúť v Turecku: Putin chce kapituláciu, Trump nobelovku
- Namiesto obchodnej vojny medzi Čínou a USA prichádza dočasné prímerie. Akciové indexy rastú
- Rakúšania zdolali Slovákov. Takto sa nebojuje o štvrťfinále, nešetrili kritikou českí experti
- Dnešné deti čaká nevídaný život. Zažijú extrémne teplá, záplavy aj neúrodu
Zdedila eReport, produkovala Pumpu. Na čelo STVR prichádza Martina Flašíková
Z protestu iniciatívy Študentstvo za Otvorenú Kultúru! O nás bez nás pred budovou Slovenského rozhlasu. (zdroj: TASR)Novou generálnou riaditeľkou verejnoprávnej STVR bude Martina Flašíková, doterajšia televízna producentka a dcéra zosnulého spoluzakladateľa Smeru Fedora Flašíka. Do funkcie ju na nasledujúcich šesť rokov zvolila deväťčlenná Rada STVR až siedmimi hlasmi. Vybrali ju v tajnej voľbe členovia rady, ktorých priamo nominovali, alebo v parlamente zvolili, koaliční politici.
O novom šéfovi STVR sa začalo hlasovať prakticky okamžite po tom, čo sa skončilo vypočúvanie piatich kandidátov, z ktorých každý svoju víziu riadenia STVR obhajoval hodinu. A to bez akejkoľvek diskusie o projektoch.
„Nie je úlohou verejnoprávneho spravodajstva zvestovať jedinú pravdu. Jeho úlohou je otvárať priestor pravdám mnohým – tak, aby sa divák či poslucháč dokázal v slobode rozhodnúť, porozumieť a dôverovať,“ napísala Flašíková do svojho projektu. Aj počas prezentácie pred členmi rady hovorila o potrebe dostať do STVR rôzne názory.
Od júna 2024 je po smrti otca predsedníčkou predstavenstva spoločnosti New story media, ktorá prevzala prevádzkovanie webu eReport. Podľa výpisu z obchodného registra k 9. máju bola v spoločnosti stále v čele predstavenstva spoločnosti. Portál eReport je známy provládnymi článkami aj nekritickými otázkami pre vládnych politikov na tlačových besedách aj v rozhovoroch.
- Verejnosť zostala pred dverami: Do priestorov, v ktorých kandidáti predstavovali vízie, ako chcú viesť STVR nepustili nikoho - s výnimkou opozičných poslancov, ktorým napokon vstup na zasadnutie rady umožnili. Z koaličných poslancov neprišiel nikto. Novinári ani mladá dokumentaristka sa tak na zasadnutie nedostali.
Druhý pilier môžu opäť otvoriť. Erik Tomáš argumentuje 20 rokov starým reklamným sloganom
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš. (zdroj: TASR)Hneď ako štvrtá vláda Roberta Fica začala hovoriť o konsolidácii, ozývali sa hlasy, že určite siahne aj na peniaze z druhého dôchodkového piliera. Minister práce Erik Tomáš akékoľvek zásahy tvrdo odmietal. Hovoril, že druhý pilier nechce oslabovať.
Teraz pripúšťa, že by sa v ňom predsa len mohli udiať zmeny. Deje sa tak v čase, keď minister práce Ladislav Kamenický pracuje na druhom konsolidačnom balíčku, ktorý by mal podľa neho priniesť 1,7 miliardy eur, a to viac na výdavkovej strane rozpočtu.
„Je evidentné, že drvivá väčšina dôchodcov, ktorá si sporila v druhom pilieri, bola ukrátená na svojich dôchodkoch, a aj pri tých, ktorí majú o niečo vyššie dôchodky, sa rozhodne nedá hovoriť o švajčiarskych dôchodkoch,“ povedal Tomáš. Pripomína tak reklamnú kampaň jednej zo správcovských spoločností z čias pred 20 rokmi, keď druhý pilier na Slovensku ešte len vznikal.
Či sú na Slovensku reálne tzv. švajčiarske dôchodky, sa už viackrát diskutovalo. Odborníci aj správcovské spoločnosti v priebehu rokov opakovane vysvetľovali, že dôchodok z druhého piliera má byť doplnkom penzie zo Sociálnej poisťovne.
V krátkosti z domova:
- Problém s čerpaním eurofondov: Takmer každá piata slovenská obec má menej ako 250 obyvateľov. Jednu vec majú tieto dediny spoločnú. Medzi rokmi 2014 až 2023 z eurofondov nezískali ani euro. Najmenšie obce nemajú ľudí ani peniaze, aby pripravovali projekty a písali žiadosti. Riešením by bolo spájanie samospráv.
- Polícia obvinila Budaja: Polícia obvinila bývalého ministra životného prostredia Jána Budaja za pokračujúci zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súvislosti s neefektívnym, nehospodárnym a neúčelným použitím prostriedkov v envirorezorte. Podľa polície došlo pre neskoré uhradenie faktúr ku škode na štátnom rozpočte v celkovej výške takmer 570-tisíc eur.
- Proces s Cintulom: Súdny proces s Jurajom Cintulom, ktorý pred rokom strieľal v Handlovej na premiéra Roberta Fica, sa začne na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici 8. júla. Prokurátorka oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry podala v marci na Cintulu obžalobu pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.
O Ukrajine sa môže rozhodnúť v Turecku: Putin chce kapituláciu, Trump nobelovku
Ruský prezident Vladimir Putin. (zdroj: SITA/AP/RIA Novosti)Na tlačovej konferencii, ktorú zvolal ruský prezident Vladimir Putin, odznel náznak starej známej požiadavky: kapitulácia Ukrajiny. Pred novinármi zopakoval tvrdenie, že akékoľvek rokovania by sa mali zaoberať „základnými príčinami“ vojny, čo z pohľadu Kremľa predstavuje najmä „denacifikáciu“ ukrajinskej vlády – a teda de facto zmenu režimu na Ukrajine.
A hoci Putin nakoniec na záver svojho prejavu navrhol priame rokovania Ruska s Ukrajinou v tureckom Istanbule, tak odmietol prijať okamžité 30-dňové prímerie, ku ktorému ho predtým v Kyjeve vyzvali európski lídri po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Samotný Zelenskyj pritom Putina vyzval na osobné stretnutie - a to už vo štvrtok v Istanbule. Ak by k nemu naozaj došlo, išlo by o ich prvé priame rokovanie a aj stretnutie od roku 2019. Ani rozhovory európskych lídrov a Zelenského, ku ktorým sa na diaľku pripojil aj americký prezident Donald Trump, však zatiaľ perspektívu Moskvy nemenia.
„Moskva zatiaľ stále verí, že si môže vynútiť kapituláciu Kyjeva,“ uvádza pre denník SME analytik Zdeněk Kříž z Masarykovej univerzity s tým, že Kremeľ minimálne určite očakáva významné ústupky ako napríklad odovzdanie ukrajinských území, ktoré Rusko ešte vojensky nedobylo.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Rusmi väznení Ukrajinci: Z desiatok svedectiev bývalých ukrajinských väzňov a západných predstaviteľov spravodajských služieb vyplýva, že Rusko vytvorilo rozsiahly systém väzníc určených na mučenie. Ukrajinskí odborníci na ľudské práva vedia minimálne o 180 väzniciach, v ktorých podľa hrubých odhadov Rusi zadržiavajú viac ako 16-tisíc civilistov.
- Ignorovanie ponúkaného prímeria: Rusko úplne ignoruje ponúknuté prímerie, informoval ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Útoky pokračujú na celom fronte, uviedol Sybiha s tým, že jediným zámerom Ruska je predlžovať vojnu na Ukrajine. Ukrajina stále nedostala ani odpoveď na ponuku rokovania medzi Zelenským a Putinom.
- Ruské útoky dronmi: Ruské sily zaútočili na Ukrajinu stovkou dronov, oznámilo ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana dokázala zneškodniť celkovo 55 dronov rôznych typov. Zničených bolo tiež ďalších asi tridsať dronov, ktoré slúžili ako návnada pre systémy protivzdušnej obrany.
- Dôvod na obavy: Budovanie vojenskej sily Ruska je dôvodom na obavy, uviedol riaditeľ holandskej spravodajskej služby Peter Reesink. Moskva nielen obnovuje svoj arzenál, ale tiež presúva nové delostrelecké jednotky k hraniciam NATO. Podľa SIPRI dosiahli ruské výdavky na obranu v minulom roku približne 149 miliárd dolárov. To je o 38 percent viac ako v roku 2023.
Zo zahraničných webov:
- Foreign Policy: Ukrajinskí vojaci, ktorí nikdy neprestanú bojovať
- Reuters: Rusko buduje nové veľké zariadenie na výrobu výbušnín, keďže vojna na Ukrajine sa predlžuje
- The Insider: Marťan v Bielom dome: Prvých sto dní Elona Muska v boji proti vláde USA zvnútra
Namiesto obchodnej vojny medzi Čínou a USA prichádza dočasné prímerie. Akciové indexy rastú
Americký minister financií Scott Bessent informuje o rokovaniach medzi USA a Čínou v Ženeve. (zdroj: SITA/AP/Keystone)USA sa s Čínou dohodli na výraznom zmiernení obchodnej vojny. Spojené štáty znížia clá zo 145 na 30 percent, zatiaľ čo Čína bude namiesto 125-percentného cla uplatňovať 10-percentné clo. Obe krajiny to uviedli v spoločnom vyhlásení.
Podľa Spojených štátov bude dohoda platiť 90 dní, pričom ďalšie rokovania plánujú v mene USA viesť minister financií Scott Bessent a obchodný zástupca USA Jamieson Greer. Čínu bude naďalej zastupovať vicepremiér Che Li-feng, ktorý je hlavným koordinátorom hospodárskej politiky.
Akciové indexy reagovali na zmiernenie napätia v obchodných vzťahoch medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami pozitívne. Clá však už stihli napáchať hospodárske škody.
„Okrem ekonomických dopadov je ohrozená aj dôvera medzi USA a zvyškom sveta. K narušeniu došlo aj na úrovni dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Pokrok v dohode medzi USA a Čínou je skvelou správou, ale spôsobené škody nezvráti. Musíme si tiež uvedomiť, že napriek rôznym dohodám bude úroveň ciel vyššia, ako bola pred zvolením Donalda Trumpa. Niektoré negatívne účinky zostanú zachované. Nebudú však také šialené, ako by boli pri úrovni ciel zavedenej začiatkom apríla,“ vysvetľuje ekonóm Pavel Peterka.
V krátkosti z ekonomiky:
- Dopady dane z cukru: Daň zo sladených nápojov, ktorá je jedným z konsolidačných opatrení vlády Roberta Fica, spôsobila od začiatku roka výrazné zdražovanie nealkoholických nápojov, sirupov a šumienok. Ministerstvo financií očakávalo, že predaj sladených nápojov klesne o päť percent, v skutočnosti je zníženie predaja oveľa výraznejšie.
- Drahšie mliečne výrobky: Mliečne výrobky na slovenských pultoch zrejme čaká zdražovanie. Ako uviedli slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka je za tým slintačka a krívačka ako aj transakčná daň, na ktorej mliekarenský priemysel zaplatí štátu minimálne 1,2 milióna eur ročne.
- Farmafirmy pod tlakom: Akcie v globálnom farmaceutickom sektore sa dostali pod tlak po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil, že presadí zníženie cien liekov na predpis o 30 až 80 percent. Správa okamžite zatlačila na ceny akcií vo farmaceutickom sektore.
Rakúšania zdolali Slovákov. Takto sa o štvrťfinále nebojuje, nešetrili kritikou českí experti
Rakúski hokejisti oslavujú víťazstvo nad Slovákmi. (zdroj: TASR)Slovenskí hokejisti prehrali mimoriadne dôležitý zápas na majstrovstvách sveta s Rakúskom 2:3 po nájazdoch. „My sme si zápas neprehrali v nájazdoch, ale v prvej tretine, kde sme zaspali a neboli sme v hre. Rakúšania boli aktívni a vyhrávali súboje. Máme bod, ale určité sklamanie tam je,“ zhodnotil zápas tréner Vladimír Országh.
Rakúski hokejisti hrali od úvodu aktívnejšie a jednoznačne prestrieľali Országhových zverencov. Slováci prehrali prvú tretinu 2:0. Najmä druhý gól ukázal, že Rakúšania hrajú vo väčšej pohode. Útočník Marco Kasper vypichol puk brániacemu hráčovi a prehodil brankára Samuela Hlavaja.
Českí experti si nedávali servítku pred ústa a výkon slovenských hokejistov ostro skritizovali. „Slováci sa zrejme nepripravili. Nedarí sa im dokorčuľovať, prepadajú. Rakúšania sú vo všetkých aspektoch lepší. Mali veľa šancí a nemuselo byť iba 2:0. Slovákom sa nedarí nič. Budú musieť zlepšiť hru,“ povedal Petr Koukal.
„Základ je herná disciplína a v tom Slováci prepadli. Keď sa mám vracať, tak sa vraciam. Keď mám puk vyhodiť, tak ho vyhodím. Vôbec to nezvládli. Nedokážu dostať puky na bránu. Stále sú pri mantineli, nepomáhajú si, nezdvojujú sa. Z toho vyplýval aj počet striel. Je tu obrovský priestor na zlepšenie,“ okomentoval výkon Slovákov David Pospíšil.
Dnešné deti čaká nevídaný život. Zažijú extrémne teplá, záplavy aj neúrodu
Deti stoja v rade, keď prechádzajú cez rušnú diaľnicu, aby sa dostali do školy Signal Shala v Thane pri Bombaji. (zdroj: TASR/AP)Dnešné a ešte nenarodené deti sa musia pripraviť na to, že ich svet bude omnoho extrémnejší ako svet ich starých rodičov. Extrémne horúčavy, suchá, požiare či záplavy budú zažívať oveľa častejšie.
Pri súčasných klimatických opatreniach svet smeruje k otepleniu o 2,7 stupňa do konca 21. storočia v porovnaní s teplotami spred priemyselnej revolúcie.
Pri takomto oteplení bude počas svojho života až sto miliónov detí narodených v roku 2020 čeliť nevídaným horúčavám. To predstavuje 83 percent dnešných päťročných detí, keďže v roku 2020 sa ich na svete narodilo zhruba 120 miliónov.
Dobrou správou je, že veľkú časť z nich sa dá pred týmito extrémami ochrániť. Svet by sa však musel spojiť, sprísniť svoje klimatické ciele a udržať oteplenie do konca storočia na 1,5 stupňa. Autori novej štúdie v časopise Nature apelujú na to, aby sa lídri sveta spojili a zachránili svet pre súčasné a budúce generácie detí.
Podcasty SME
- Dobré ráno: Čo znamená cesta Roberta Fica za diktátormi
- Biznislab: Z nuly na 150 psychológov. Ako sa buduje značka v citlivom segmente?
- Brainstorming: Je to strašné, stanete sa väzňom vo vlastnom tele
Karikatúra
Nové šrotovné. (zdroj: Sliacky)Recept dňa
Bryndzová polievka s mrveničkou. (zdroj: Adobe Stock)Inšpirujte sa receptami zo starej kuchárskej knihy Terézie Vansovej a pripravte si tradičnú polievku.
Dnes očakávame
- Progresívne Slovensko podá podnet na Generálnu prokuratúru proti odvolaniu riaditeľa Fondu na podporu umenia
- Prezident USA Donald Trump pricestuje na návštevu Saudskej Arábie, ktorá je prvou zastávkou jeho blízkovýchodného turné
- Verdikt v procese s francúzskym hercom Gérardom Depardieuom obvineným zo sexuálneho napadnutia dvoch žien
- Začiatok 78. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Cannes
Dnes v histórii
Postrelený pápež Ján Pavol II. (zdroj: Wikimedia/Tullio Saba)13. mája 1981 sa príslušník pravicovej extrémnej organizácie Siví vlci Turek Mehmet Ali Agca pokúsil o atentát na pápeža Jána Pavla II., ktorého ťažko zranil štyrmi výstrelmi z pištole na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Agca bol v Taliansku odsúdený na doživotie, pápež mu počas návštevy v jeho väzenskej cele v roku 1983 odpustil a v roku 2000 mu na základe jeho žiadosti udelili milosť.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
