BRATISLAVA. Novým šéfom Ústavného súdu sa stane advokát Ivan Fiačan, ktorému bude z pozície podpredsedu pomáhať sudca Ľuboš Szigeti, doterajší šéf Okresného súdu v Galante.
Rozhodnutie oznámil prezident Andrej Kiska v stredu počas menovania troch nových ústavných sudcov - samotného Fiačana, Szigetiho a tiež pedagóga a exekútora Petra Molnára. Vybral si ich z ôsmich kandidátov, ktorých mu ponúkol parlament.
Pri menovaní prezident povedal, že všetkým trom dôveruje, no upozornil ich, že na súd prichádzajú v ťažkej dobe.
"Poverenie si preberáte v čase, keď je Ústavný súd ťažko skúšaný a nedôvera spoločnosti v schopnosť štátu zabezpečiť spravodlivosť pretrváva," povedal Kiska, podľa ktorého spoločnosť volá po zmene.

Nových sudcov tiež upozornil, že práve od nich bude závisieť dôveryhodnosť celého súdu.
Fiačan po menovaní povedal, že svoj výber považuje za poctu i prekvapenie. O tom, že práve on bude predsedom súdu, sa vraj dozvedel len pár minút pred oficiálnym vyhlásením.
"V prvom rade budem sudcom a až potom predsedom," povedal Fiačan.
Okrem reprezentovania inštitúcie má šéf Ústavného súdu na starosti zabezpečovaniu chodu súdu a do jeho rúk skladá sľub novozvolený prezident. Na starosti má tiež napríklad vytváranie rozvrhu práce.
Fiačan za najdôležitejšiu úlohu najbližších týždňov označil doplnenie neobsadených miest na Ústavnom súde. Na tom ostalo ešte šesť voľných stoličiek.
Bol na protestoch
Nových troch sudcov označil minister spravodlivosti Gábor Gál za vhodných a prijateľných.
Doterajší predsedovia Ústavného súdu
Milan Čič, marec 1993 - január 2000.
Ján Mazák, január 2000 - september 2006,
Ivetta Macejková, február 2007 - február 2019,
Ivan Fiačan, apríl 2019
Práve Fiačan bol pritom už pri voľbe v parlamente tým kandidátom, ktorý získal najširšiu podporu. Podporilo ho totiž 112 poslancov, a teda si získal podporu nielen koalície, ale aj opozície.
Nový predseda súdu sa dosiaľ na verejnosti príliš neobjavoval. Jeho meno sa mihlo v médiách, keď ako advokát zastupoval firmu blízku Jánovi Slotovi z SNS v spore s Geodetickým a kartografickým ústavom.
Keď sa ho na ňu pýtali poslanci ústavnoprávneho výboru počas vypočúvania, vyjadrovať sa bližšie nechcel.
"Je to ešte živá kauza, preto sa nemôžem vyjadrovať. Od klienta som dostal pokyn, do akej miery sa môžem k tomuto sporu vyjadrovať," povedal Fiačan na januárovom vypočúvaní.
V stredu ako jediný z nových sudcov pripustil, že sa zúčastnil aj protestov Za slušné Slovensko a to v Liptovskom Mikuláši, kde má advokátsku kanceláriu.
Na počte kandidátov sa zhodli
Výberom troch sudcov pritom Kiska prekvapil vládne strany i odborníkov. Prezident by mal totiž menovať polovicu zo zvolených kandidátov, a teda sa očakávalo, že vymenuje štyroch sudcov.
Kiska však vychádza z toho, že kandidátka ešte nie je kompletná. Na Ústavnom súde totiž bolo dosiaľ voľných deväť miest, a teda by mal dostať na výber osemnásť kandidátov.

Parlament bude s výberom ďalších pokračovať na májovej schôdzi. Do nových, v poradí už tretích volieb je prihlásených dvadsaťpäť kandidátov, z ktorých sú len traja takí, ktorí kandidujú prvý raz.
Aj keď novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová konanie Kisku označila za korektné a ocenila ho, ozvali sa už aj opačné hlasy. Podľa ústavného právnika a bývalého podpredsedu Ústavného súdu Eduarda Bárányho je "na hrane ústavy".
Všetci traja noví sudcovia sa zhodli na tom, že aj pätica kandidátov, spomedzi ktorých Kiska nikoho nevymenoval, podľa nich ostáva medzi kandidátmi.
"Určite treba zvoliť ešte desiatich kandidátov," reagoval Fiačan. Podobne sa vyjadril aj Szigeti.
"Keď neboli odmietnutí, by mohli byť v hre," vysvetlil Szigeti, ktorý by však podľa vlastných slov ostal v tejto veci opatrný.
K názoru, že pätica ľudí naďalej patrí ku kandidátom, spomedzi ktorých si prezident ešte môže vybrať sudcov, sa prikláňa aj advokátka Kristína Babiaková z Via Iuris.
"Je to jeden z možných scenárov, hoci definitívne by to posúdiť mohol až Ústavný súd," hovorí Babiaková. Pripomína, že v minulosti takáto situácia ešte nenastala. Keďže však Ústavný súd ešte nikdy nebol tak dlho nefunkčný, doplnenie súdu ocenila.
Nevymenovaní uchádzači mlčia
S otázkou, či sa za kandidátov naďalej považujú aj piati nevymenovaní uchádzači o post, oslovil denník SME aj ich samotných.
"Pri téme menovania ústavných sudcov mám, samozrejme, jednoznačný právny názor, avšak v tejto chvíli nepovažujem za dôležité ho verejne vyjadriť," reagovala predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová.
Šéf Špecializovaného trestného súdu Michal Truban či advokát Miloš Maďar na otázky SME nereagovali. Nevedno tak, či napríklad neplánujú podať na Ústavný súd sťažnosť pre porušenie svojich práv, na čo majú podľa viacerých právnikov nárok.
Predseda parlamentu Andrej Danko z SNS však naznačil, že sám ich kandidatúru považuje za naďalej aktuálnu.
"Každé meno, ktoré dostane prezidentská kancelária, je v hre až do úplného
výberu ústavných sudcov," povedal Danko.
Ak otázku obsadzovania Ústavného súdu nevyrieši do svojho odchodu Kiska, na rad by prišla nová prezidentka Zuzana Čaputová. Tá už pred časom v diskusii Denníka N povedala, že vymenovanie Švecovej by zvažovala. Naopak, pred Trubanom "vidí iných ľudí".
Prestrelka s Pellegrinim
Kiska pri menovaní nových sudcov opätovne skritizoval politizáciu volieb a neschopnosť vládnej koalície zvoliť plný počet kandidátov. Prítomný bol aj premiér Peter Pellegrini, šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Róbert Madej zo Smeru či minister spravodlivosti Gál.
"Vládna koalícia má všetko, čo potrebuje, na to, aby zabezpečila chod súdu. Očakávam, že v májovej voľbe si Národná rada konečne splní svoju povinnosť," povedal Kiska.
Upozornil, že aj keď sa doplnením troch nových sudcov sfunkční plénum Ústavného súdu, stále bude mať len minimálny počet sudcov na to, aby fungovalo.
Pellegrini po skončení ceremoniálu reagoval slovami, že by očakával "viac sebareflexie a menej dojemného prejavu".
"Je dojemné pozerať sa a počúvať, ako veľmi mu záleží na tom, aby vymenoval nových sudcov. V minulosti ho pritom musel donútiť Ústavný súd, aby vymenoval riadne zvolených sudcov na svoje pozície," povedal Pellegrini.
Narážal tým na situáciu, keď Kiska odmietol ponúkaných kandidátov a obrátil sa na Ústavný súd s otázkou, či ako prezident môže požiadať Národnú radu o úplne nové mená. Dostal zamietavú odpoveď.
K tomu, že parlament v aktuálnych voľbách nedokázal ponúknuť Kiskovi plný počet mien, sa však už Pellegrini vyjadrovať nechcel.
"To je už tak," reagoval premiér s tým, že aj také situácie sú súčasťou parlamentnej demokracie.
Podobne reagoval aj Danko, podľa ktorého si parlament svoje povinnosti riadne plní.
Napriek tomu, že v aktuálnych voľbách je 25 kandidátov, ktorí sa zväčša opakujú, je podľa Babiakovej stále možné vybrať desať kandidátov, ktorí by boli dobrí ústavní sudcovia. Pripomína však, že ide zväčša o ľudí, ktorí v predošlých voľbách nedostali od poslancov dostatok hlasov.
"Je tu teda praktická otázka, či sa poslanci tentoraz dohodnú na takom kompromise, aby sa podarilo zvoliť dostatok kandidátov," dodala advokátka.

Beata
Balogová
