Koronavírus: Slovensko je v rýchlosti očkovania v EÚ priemerné

BRATISLAVA. Slovensko je v tempe očkovania v porovnaní s ostatnými členskými krajinami Európskej únie niekde uprostred.

Tempo očkovania je v členských krajinách rôzne, najrýchlejšie napríklad očkujú Dáni.

Veľa krajín má však pomalšie tempo ako Slovensko, pretože ešte zosúlaďujú zdravotnícke postupy.

Najlepší stihli zaočkovať dve percentá populácie

Ako na štvrtkovom online brífingu uviedol podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, niektoré krajiny zatiaľ zaočkovali pol percenta populácie, tie najlepšie v Európe majú zaočkovaných vyše dvoch percent populácie. Slovensko je niekde uprostred tohto úsilia.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Prezidentka dostala druhú dávku vakcíny Čítajte

„Vznikli rôzne otázky k tomu, ako sa vakcíny dodávajú. Navrhli sme, aby sme dvakrát do týždňa mali presné informácie z členských krajín, koľko vakcín bolo dodaných a koľko z nich bolo použitých,“ doplnil Šefčovič.

AstraZeneca do konca januára

Mal by sa tak podľa neho optimalizovať celý proces vakcinácie. Cieľ, aby mali krajiny EÚ zaočkovaných do leta 70 percent dospelej populácie, je podľa neho veľmi ambiciózny, garantovalo by to však kolektívnu imunitu.

Maroš Šefčovič ďalej uviedol, že schválenie vakcíny od firmy AstraZeneca Európskou liekovou agentúrou sa očakáva do konca januára. Hneď po nej by sa mala schváliť vakcína od spoločnosti Johnson & Johnson.

Hojsík: Pomôže výmena skúseností

Poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík si myslí, že musíme mať ambiciózne ciele na to, aby sme ich vedeli dosiahnuť. Či sa to však naozaj podarí, závisí od dodávok vakcín aj schopnosti členských štátov promptne ľudí zaočkovať.

„V tomto je dobre, aby sme mali lepšiu výmenu skúseností v rámci Európy a navzájom sa od seba učili, aby sme neopakovali tie isté chyby, ktoré urobili iní,“ doplnil.

To môže podľa neho pomôcť tomu, aby sme boli pri očkovaní efektívnejší, rýchlejší, viac chránili zdravie a v konečnom dôsledku by to vyšlo lacnejšie.

Podľa Hojsíka by mala Európska komisia zvyšovať transparentnosť celého procesu.

Transparentnosť na zvýšenie dôvery

Následne by mala podľa neho verejnosť väčšiu dôveru k tomu, aké vakcíny sa objednali, koľko sa za ne zaplatilo, kedy majú prísť a aké sú podmienky zodpovednosti.

„Som presvedčený, že v tomto má Komisia čo robiť. Mala by ukázať tie zmluvy, ukázať, že dôvera voči vakcínam, ktoré boli objednané, ale aj voči procesu a podmienkam, ktoré firmy dostali, bude zaslúžená,“ konštatoval.

Transparentnosť by sa podľa neho mala zvýšiť aj na národnej úrovni, európska verejnosť má však podľa europoslanca právo vedieť aj to, aké sú dodávky vakcín, v ktorých termínoch sú zazmluvnené a očakávané. Tieto informácie by podľa neho mali byť verejné.

Darovanie vakcín

Ak bude mať Slovensko k dispozícii viac vakcín, ako ich reálne spotrebuje, nemalo by ich predávať iným krajinám.

"My sme tí bohatí a toto by mala byť jasná ukážka toho, ako pomôcť tým, ktorí sú na tom horšie ako my. Darovať im to," povedal Hojsík.

Krajiny by mali mať darovanie vakcín ako súčasť rozvojovej pomoci. Šefčovič hovorí, že vakcíny by sa mohli poskytovať menej rozvinutým krajinám pod jednotnou európskou vlajkou.

S takouto formou pomoci by sa malo podľa Šefčoviča začať už teraz, pretože čakať na to, kým sa trh s vakcínami upokojí, môže byť pre menej rozvinuté krajiny nebezpečné. Ide napríklad o balkánske krajiny či Ukrajinu.

Tri očkovacie zoznamy

Šefčovič poukazuje na to, že je potrebné, aby mali krajiny vytvorené tri očkovacie zoznamy.

Na prvom by boli ľudia, ktorí sa majú v ten deň zaočkovať. Na druhom náhradníci, ak by sa niekto na očkovanie nedostavil, a tretí by obsahoval náhradníkov za náhradníkov, ak by sa nedostavil náhradník. V takom prípade by malo ísť o nulové znehodnotenie vakcín.

"Európska komisia bude vypracovávať najlepšie postupy a deliť sa o ne s členskými krajinami, aby sme sa naučili pracovať s vakcínami čo najhospodárnejšie," povedal.