BRATISLAVA. Vedci z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) upravujú laboratórne postupy, aby navýšili kapacitu sekvenovania a znížili náklady na spracovanie vzoriek nového koronavírusu.
Informovala o tom hovorkyňa UK Lenka Miller.
Spresnila, žw ich plán je týždenne sekvenovať, teda určiť poradie písmen v reťazci DNA u 500 vzoriek pozitívnych na koronavírus.
Sekvenovanie genómov SARS-CoV-2
Ako podotkla Miller na Slovensku sa dodnes sekvenovalo menej vzoriek ako je tento týždenný plán.
Zároveň dodala, že výskumné skupiny biochemikov, molekulárnych biológov a bioinformatikov z UK a virológov zo SAV sa rok zaoberajú sekvenovaním genómov vírusu SARS-CoV-2.
Vysvetlila, že na základe tohto procesu vedci pozorujú zmeny v genóme vírusu, teda sledujú evolúciu vírusu „v priamom prenose“.
Monitoring mutácií pomáha aj pri zisťovaní, či je potrebné upraviť diagnostické postupy, pri optimalizácii stratégie očkovania či rozhodovaní o príprave alebo použití novej verzie vakcíny.
Biochemik Jozef Nosek z Prírodovedeckej fakulty UK považuje sekvenovanie 500 vzoriek týždenne za zvládnuteľný cieľ, aj keď sa to môže javiť ambiciózne.
Potrebná je podľa neho dobrá organizácia a spolupráca s regionálnymi úradmi. Ozrejmil, že ak by nesekvenovali, mohol by sa vírus zmeniť časom do takej miery, že by nevedeli identifikovať infikovaných jedincov pomocou testov, ktoré používajú v súčasnosti.
„To by viedlo k podstatne rýchlejšiemu šíreniu vírusu, a tým aj k vyššiemu počtu úmrtí,“ upozornil.
Vírus podľa jeho slov mutuje neustále, a preto sa budú objavovať jeho nové varianty.
Z daného dôvodu je nutné zaočkovať väčšinu populácie. Čím skôr sa tak podľa neho stane, tým menej času a príležitostí bude mať vírus na zmutovanie do nových, nebezpečnejších foriem.
Varianty majú špecifické mutácie
Miller priblížila, že vedci z UK a SAV identifikovali viacero línií vírusu na Slovensku, napríklad český, britský či juhoafrický variant.
Podľa odborníkov je pomerne jednoduché určiť do akej skupiny patria jednotlivé osekvenované vzorky.
„Každý z týchto variantov má totiž špecifické mutácie na určitých miestach a stačí sa pozrieť, či sú tieto mutácie vo vzorke prítomné. Genómové sekvencie vírusu potom odosielame do medzinárodnej databázy Gisaid,“ objasnila bioinformatička Broňa Brejová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.
Všetko o koronavíruse a ochorení COVID-19
