Ranný brífing: Politici na vakcínach zbierajú body, Výbohovi hrozí zatykač

Pichnutie čipu, reklama pre farmafirmy, ale aj videá o tom, že očkovanie otvára dvere všade. Parlamentné strany poňali tému očkovania proti Covidu-19 rôzne. Neraz však poznatky vedcov odsúvajú bokom a o očkovaní sa vyjadrujú zmätočne.

Protesty proti všeličomu sa zmenili na znepríjemňovanie života v Bratislave. Ako sa z protestov proti očkovaniu stali blokády hlavného mesta, ako na ne reagovala polícia a čo touto reakciou spôsobila, ale aj kam sa dostala naša krajina, keď extrémisti útočia na novinárov či na náhodných okoloidúcich? Odpovede nájdete v dnešnom vydaní podcastu Dobré ráno.

V dnešnom vydaní sa dočítate:

Očkovanie a politici. Ako na vakcínach zbierajú body
Výbohovi hrozia medzinárodným zatykačom. Už nie je konzulom
Daňovú reformu treba, na nehnuteľnostiach vyberáme len tretinu
Nebudeme platiť za nemecké zločiny, odkazuje poľská vláda
Messiho éra v Barcelone sa končí, s klubom sa nedohodol
Oceánske prúdenie je nestabilné. Kolaps môže ovplyvniť počasie v Európe

Očkovanie a politici. Ako na vakcínach zbierajú body

Ľuboš Blaha zo Smeru a Marian Kotleba z ĽSNS prišli podporiť protestujúcich pred budovu Národnej rady. (zdroj: TASR)

Na Slovensku pribudlo 53 prípadov nákazy koronavírusom pri 5 837 vykonaných PCR testoch. Počet hospitalizovaných stúpol o jedného pacienta na 94. Prvou dávkou vakcíny zaočkovali 4 244 ľudí. Nepribudla žiadna obeť ochorenia Covid-19.

Politické strany zastúpené v parlamente poňali tému očkovania proti Covidu-19 rôzne. Od šírenia hoaxov a antivaxerských vyjadrení až po zvýhodňovanie očkovaných a úvahy o povinnom očkovaní pre niektoré skupiny ľudí.

Slovensko je v postoji k očkovaniu raritné v tom, že na rozdiel od okolitých krajín tu vakcíny spochybňujú aj strany, ktoré nepatria medzi extrémistické či krajne pravicové.

"Ak už časť politickej opozície iniciatívne nevyzýva ľudí na očkovanie, tak by aspoň nemala spoluobčanov od očkovania odrádzať," vyhlásila v júni prezidentka Zuzana Čaputová. Nie sú to však len predstavitelia opozície, kto sa k podpore očkovania nestaval vždy jasne.

Denník SME pripravil rebríček strán so zastúpením v Národnej rade od antivaxerských po tie, ktoré ho najzreteľnejšie podporujú.

Politici o očkovaní: Denník SME sa lídrov politických strán, ktorí vlastným postojom ovplyvňujú aj svojich voličov, pýtal, či ich pri nízkej miere zaočkovanosti na to viac vyzývajú. A tiež to, aké konkrétne informácie presvedčili ich samých, aby sa dali zaočkovať.
Vlk, ovca a plameniak: Mohli by sme sa deprimovať, že siedma najmenej zaočkovaná krajina v EÚ je zlý výsledok. S prihliadnutím na tiahly protiočkovací a spochybňujúci front naprieč politickým spektrom však takého skóre vôbec neznie zle, píše Zuzana Kepplová.
Šmolkovia sa vírusu neboja: Významná časť slovenskej spoločnosti sa rozhodla poraziť tretiu vlnu pandémie tak, že novú mutáciu vírusu „zošmolkuje“, píše Matúš Ritomský.

Výbohovi hrozia medzinárodným zatykačom

Honorárnemu konzulovi Monaka Miroslavovi Výbohovi ministerstvo zahraničia pozastavilo výkon funkcie. (zdroj: SITA)

Dlhoročnému priateľovi bývalého premiéra Roberta Fica, podnikateľovi Miroslavovi Výbohovi nepomôže v jeho korupčnej kauze ani status honorárneho konzula Monaka. Funkciu mu po obvinení ministerstvo zahraničia pozastavilo. Je možné, že na Výboha vydajú medzinárodný zatykač.

Výboh je v zahraničí, preto ho polícia v stredu nezadržala. Do médií potom poslal vyjadrenie, že je dlhodobo mimo Slovenska „zo súkromných aj pracovných dôvodov“.

Neohlásil, že by sa chystal na polícii prihlásiť sám, ako to nedávno urobili podnikateľ Jozef Brhel či ešte predtým bývalý šéf polície Milan Lučanský. Naznačil, že by mal záujem vypovedať cez telemost.

„Som v kontakte s vyšetrovateľkou,“ napísal Výboh. Je vraj pripravený „na súčinnosť (...) v rámci zákonných a technických možností, ktoré ustanovuje trestný poriadok“.

Vypovedať cez telemost umožnili vyšetrovatelia v apríli stíhanému podnikateľovi Michalovi Suchobovi, ktorý bol v tom čase v Spojených arabských emirátoch. Spravili tak, keď sa Suchoba po obvinení nevrátil dobrovoľne a viazla aj žiadosť o jeho vydanie z emirátov.

Kažimíra Mýtnik obchádza: „Prichádzame s novinkou,“ oznamoval pred siedmimi rokmi minister financií Peter Kažimír s tým, že jeho rezort má v pláne zavádzať virtuálnu registračnú pokladnicu. Práve pre tento projekt je obvinený Miroslav Výboh. Polícia ho stíha pre úplatok 150-tisíc eur, ktorý si podľa uznesenia polície pýtal v roku 2014, presne vtedy, keď Kažimír hovoril o zavedení virtuálnej pokladnice.
Wittenbergerová sa priznala: Obvinená bývala šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová po zadržaní políciou v rámci akcie Mýtnik III priznala prevzatie peňazí. Polícia ju prepustila na slobodu a zrejme nebude čeliť návrhu na väzbu.

V skratke ďalšie správy zo Slovenska:

Polícia blokádu nedovolila: Polícia sa na protest v Bratislave pripravila a mala celú situáciu pod kontrolou. Po predchádzajúcich protestoch tak išlo o zmenu. Dav ľudí sa vtedy rozpŕchol do ulíc a napádal tam okoloidúcich či novinárov. Tentoraz dav na námestí pred Prezidentským palácom obkolesili ťažkoodenci a odmietali ľudí pustiť na cestu.
Tornádo v Petkovciach: Obcou Petkovce v okrese Vranov nad Topľou sa prehnalo tornádo. Nahlásené bolo poškodenie viacerých rodinných domov, ktorým zobralo strechu. Polámané sú stromy, strhnuté je elektrické vedenie. Ku kontaktu vzdušného lievika so zemou malo dôjsť pritom len na niekoľko desiatok sekúnd.
Rozsiahla obžaloba v kauze Dobytkár: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsiahlu obžalobu v kauze Dobytkár. Obžalovaných je osem fyzických osôb a päť právnických osôb, vrátane Norberta Bödöra a Martina Kvietika.

Ranný brífing vzniká len vďaka predplatiteľom. Ďakujeme.

Staňte sa tiež podporovateľmi. Vyberte si z ponuky predplatného.

Daňovú reformu treba, na nehnuteľnostiach vyberáme len tretinu

Peter Goliaš. (zdroj: Archív Petra Goliaša)

Bude začiatok budúceho roka v znamení daňovo-odvodovej reformy alebo s ňou už počítať nemáme?

Podľa posledných vyjadrení jej hlavného aktéra, ministra financií Igora Matoviča, sa nachádza v „spiacom režime“. Zdôvodňuje to odporom koaličnej SaS, ktorá podľa neho s ničím nesúhlasí a jej predstavitelia tak nepriamo vyhlasujú, že reformu nepodporia.

Liberáli však odmietajú predovšetkým Matovičovu interpretáciu. „Stále sme nevideli daňovo-odvodovú reformu, o ktorej rozpráva Igor Matovič. Preto sme ani nič nemohli blokovať či uspať,“ tvrdí hovorca strany Ondrej Šprlák.

Jediné, s čím SaS podľa neho zásadne nesúhlasí už od začiatku, je radikálne zvýšenie DPH.

O tom, aké dosahy má koaličné doťahovanie okolo reformy na ekonomický vývoj Slovenska, a či vláda o nej komunikuje aspoň s odborníkmi, sa INDEX rozprával s riaditeľom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Petrom Goliašom.

V skratke ďalšie správy z ekonomiky:

Táto vlna covidu bude iná: Pandémia ukázala, akú silu má veda a akú dôležitosť zohráva v spoločnosti. Jej podpora je na Slovensku stále tragická a krajina stráca talenty, ktoré odchádzajú do zahraničia. Podpora vedy a výskumu pritom nie je len o peniazoch, hovorí špičkový slovenský vedec Peter Celec.
Pomoc cestovnému ruchu a gastru: Kompenzáciu postavenú na poklese tržieb na pomoc cestovnému ruchu a gastrosektoru počas pandémie nového koronavírusu chce ministerstvo dopravy spätne predĺžiť, plánuje otvoriť ďalšiu etapu pomoci za apríl a máj 2021.
Obedy zadarmo vs. daňový bonus: Ak sa deťom vo veku od šesť do 15 rokov poskytne dotácia na stravu namiesto zvýšeného daňového bonusu, pričom rodičia by naň mali nárok, zanikne im nárok na akýkoľvek daňový bonus úplne.

Nebudeme platiť za nemecké zločiny, odkazuje poľská vláda

Z varšavského geta väčšinu Židov vyviezli a zavraždili. Tí, čo prežili, sa roky súdia o majetky. (zdroj: TASR/AP)

Od pádu komunistického režimu zaviedla väčšina krajín v strednej a východnej Európe kompenzačné schémy na majetok, ktorý v minulosti nezákonne zhabal štát. Poľsko je jedna z mála krajín, ktorá takúto schému nemá.

Poľský Senát len nedávno prijal novelu zákona, ktorá môže majetkové nároky nielen preživších holokaust ešte viac skomplikovať. Zákon nateraz vyvoláva diplomatický boj najmä medzi Poľskom, Izraelom, ale aj Spojenými štátmi.

K odobratému majetku sa však nielen židovské obyvateľstvo môže dostať súdnou cestou, niektoré budovy presunuli pôvodným majiteľom administratívne. Kontroverzie však vzbudzuje zákon, ktorý stanovuje 30-ročnú premlčaciu lehotu, po uplynutí ktorej sa nebude dať odvolať proti súdnemu zamietnutiu reštitučných nárokov.

Poľská vláda sa chce tak vyhnúť podvodníkom, ktorí systém zisku skonfiškovaného majetku zneužívali. V praxi sa však môže dotknúť tisícok majetkových nárokov.

Izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid označil zákon za hanbu a „porušenie práv osôb, ktoré prežili holokaust a ich potomkov“. Do kritiky poľskej vlády sa pustilo aj dvanásť amerických senátorov, ktorí apelovali na prezidenta Andrzeja Dudu, aby zákon v prípade schválenia v Senáte vetoval.

V skratke ďalšie správy zo sveta:

Izraelu hrozí lockdown: Izrael bol na jar prvou krajinou, ktorá „dokáže vďaka očkovaniu kontrolovať pandémiu“. Hoci má plne zaočkovaných takmer 60 percent obyvateľov a 80 percent dospelých, krajina teraz opäť zavádza viaceré obmedzenia. Hovorí sa aj o hrozbe ďalšieho lockdownu. Za posledné dni pribúdalo denne okolo tritisíc nakazených.
Lukašenko zatvára hranice: Bieloruský prezident Alexander Lukašenko nariadil uzavrieť západné a južné hranice krajiny. Lukašenko tvrdí, že najnovšie udalosti na hraniciach Bieloruska, predovšetkým s Litvou a Poľskom, sú "prinajmenšom alarmujúce". Pohraničná stráž musí podľa neho hranicu chrániť a nedovoliť jej narušenie.
Zalesňovanie a ceny potravín: Zvýšená výsadba stromov môže zvýšiť do roku 2050 cenu potravín až o 80 percent, varuje humanitárna organizácia Oxfam. Výsadba stromov sa považuje za kľúčovú v riešení klimatickej krízy. Avšak plocha, na ktorú by bolo potrebné vysadiť dostatok stromov na kompenzáciu skleníkových plynov, ďaleko presahuje voľnú pôdu, ktorú krajiny majú.

Zo zahraničných webov:

The New Yorker: Vojna, na ktorú Američania zabudli, sa končí v chaose a utajovaní
The Atlantic: Ak chcete pochopiť deltu, sledujte Veľkú Britániu
The Guardian: Posledný humanista: Ako sa Paul Gilroy stal najdôležitejším sprievodcom po našej krízovej dobe

Messiho éra v Barcelone sa končí, s klubom sa nedohodol

Lionel Messi. (zdroj: TASR/AP)

Argentínsky futbalista Lionel Messi sa s vedením FC Barcelona nedohodol na novej zmluve. Éra 34-ročného útočníka na Camp Nou sa tak skončila.

Messiho koniec v katalánskom klube, v ktorom strávil celú profesionálnu kariéru, je prekvapujúci. Pred pár dňami totiž špecializovaný web sport.es informoval, že Argentínčan sa s vedením Barcelony dohodol na novej päťročnej zmluve.

Podľa britského denníka Daily Mail súhlasil Messi s 50-percentnou redukciou platu v porovnaní so zmluvou, ktorú mal s Barcelonou do 30. júna.

"Klub a hráč sa dohodli a deklarovali vôľu podpísať nový kontrakt, k tomu však nepríde kvôli finančným a štrukturálnym prekážkam, konkrétne kvôli predpisom španielskej ligy. V dôsledku nich Messi nemôže zostať v FC Barcelona. Obe strany hlboko ľutujú túto situáciu, keďže prianie hráča zostať sa nesplní. FC Barcelona z celého srdca vyjadruje hráčovi vďaku za jeho prínos k zveľaďovaniu klubu a praje mu všetko len to najlepšie do budúcnosti v osobnom aj profesionálnom živote," uvádza sa v stanovisku FC Barcelona.

V skratke ďalšie správy zo športu:

Koniec chodeckého maratónu: Olympijská chodecká päťdesiatka v sapporskom parku Odori bola jubilejná – dvadsiata. Ale aj posledná. Tretiu desiatku na parížskych Hrách 2024 už nenačne. Úmrtný list pretekom na 50 km vystavila tvrdohlavá Bachova exekutíva Medzinárodného olympijského výboru za asistencie v ponižujúcom predklone sa hrbiacich členov chodeckej komisie Svetovej atletiky.
Dvojkajak nepostúpil: „Semifinále bude masaker,“ predpovedal háčik slovenskej lode Samuel Baláž už po rozjazdách a štvrťfinále dvojkajakov na tisíc metrov na OH v Tokiu. Jeho slová sa naplnili – slovenská dvojica Samuel Baláž a Adam Botek skončila v druhom semifinále na šiestom mieste s časom 3:20,917 a tak sa predstaví iba v B-finále. Do A-finále postúpili prvé štyri posádky.
Šprintéri USA pokazili štafetu: Pomalé odovzdávky aj nepresvedčivý bežec na poslednom úseku. Šprintérska štafeta USA v behu na 4x100 m nepostúpila na OH v Tokiu z rozbehov do finále. Vo svojom rozbehu finišovali Američania až na 6. mieste časom 38,10 s. Prestihli ich štafety Číny, Kanady, Talianska, Nemecka a dokonca aj Ghany.

Oceánske prúdenie je nestabilné. Kolaps môže ovplyvniť počasie v Európe

Povrchové oceánske prúdy na Zemi. (zdroj: Flickr/CC/NASA GSFC)

Významný prúd v Atlantickom oceáne zrejme stráca vplyvom klimatickej zmeny svoju rovnováhu. Môže ísť o varovný signál, že sa blíži ku kolapsu, čo by mohlo významne ovplyvniť počasie v Európe i na celom svete.

Naznačuje to analýza vedcov z Inštitútu pre výskum klimatických vplyvov v Postdame, ktorú publikovali vo vedeckom časopise Nature Climate Change.

Atlantická južná cirkulácia prenáša popri hladine oceánu masy teplej slanej vody smerom z trópov na sever a pri oceánskom dne zas ťahá chladné vody zo severu na juh.

Vďaka tomuto prúdeniu, ku ktorému patrí aj známy Golfský prúd, sú v Európe stále pomerne mierne teploty. Ovplyvňuje aj počasie na celom svete. Prúdenie je podľa dávnejších zistení najslabšie za posledných 1600 rokov. Strata stability vlastne znamená, že prúdenie by sa mohlo blížiť ku kolapsu a úplne oslabnúť.

V skratke ďalšie správy z vedy a techniky:

Metánová bomba: Vedci sa už dlho obávajú "metánovej bomby" - potenciálne katastrofického uvoľnenia metánu pri rozmŕzaní mokradí v sibírskom permafroste. No štúdia od troch geológov teraz ukazuje, že horúčavy v roku 2020 spôsobili nárast metánových emisií "zrejme v omnoho vyšších množstvách" z úplne iného zdroja: rozmrazených skalných útvarov v arktickom permafroste.
Pod marťanským ľadom: Sme blízko k objavu života na Marse? pýtali sa mnohí pred tromi rokmi. Vtedy vyšla štúdia, že pod južným pólom červenej planéty by sa mohlo ukrývať rozsiahle jazero tekutej vody. Zo Zeme vieme, že kde je voda, tam je život. No zdá sa, že pod marťanskou ľadovou čiapkou sa napokon neukrýva ani jedno.
Ľadom usmrtia mroža: Keď je medveď biely hladný, trúfne si aj na veľkú korisť. Viac ako tonového mroža však nedokáže zabiť len svojím telom. Pomôže si preto kusom ľadu, ktorý zhodí z útesu na nič netušiace zviera. Príbehy o medveďoch bielych, ktoré používajú nástroje na zabíjanie koristi, rozprávajú Inuiti, domorodí obyvatelia Arktídy, už viac ako dvesto rokov. Nová štúdia naznačuje, že nejde o mýty.