Ranný brífing: Putin zničil obilnicu Európy, odporné lži tlačí do krajností

Rusko s Ukrajinou zabezpečujú až štvrtinu svetového exportu pšenice. Keďže Vladimir Putin zmenil obilnicu Európy na spálenú zem, hrozí, že stámilióny ľudí nebudú mať na chlieb.

Kremeľ síce priznal, že zbombardoval pôrodnicu v Mariupoli, svet však presviedča, že tam boli iba ukrajinskí radikáli. Šialeným spôsobom tak pritvrdzuje v šírení klamstiev, napríklad aj o vývoji ukrajinských biologických zbraní.

Fámy o biologických zbraniach šíri Rusko aby ospravedlnilo svoje zverstvá na Ukrajine. Ako je to ale s biologickými laboratóriami na Ukrajine naozaj? A pripravuje si takto Rusko pôdu, aby samo začalo používať na Ukrajine chemické a biologické zbrane? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Dobré ráno.

V dnešnom vydaní sa dočítate:

• Vojnu na Ukrajine pocíti celý svet. Stámilióny ľudí nebudú mať na chlieb
• Biolaboratóriá sú bežné aj u nás, kremeľská propaganda potrebovala dodať noty
• Bezpilotný jastrab či letecký tanker. NATO intenzívne lieta aj nad Slovenskom
• Na obranu pôjdu miliardy. Ktoré slovenské firmy na tom môžu zarobiť?
• Ak chcú odísť, musia platiť. Vojna je v KHL tabu, Rusi o nej nehovoria
• Výrobcovia áut podcenili Ukrajinu, výroba opäť viazne

Historická revue: Ak si v piatok alebo počas víkendu kúpite tlačené vydanie denníka SME, nájdete v ňom vložený magazín Historická revue. Prečítate si, ako sa v Karpatskej kotline rodil uhorský štát a ako sa pod vládou Štefana I. i naše územie zaradilo do západného civilizačného okruhu. SME na celý víkend spolu s magazínom Historická revue stojí len 1,50 eur.

Vojnu na Ukrajine pocíti celý svet. Stámilióny ľudí nebudú mať na chlieb

Obilnica Európy sa zmenila na bojové pole. (zdroj: TASR/AP)

Vojna povedie k nedostatku pšenice z časti Európy, kde sa boje odohrávajú. Útočiace Rusko je najväčším vývozcom pšenice na svete, Ukrajina je v tomto rebríčku piata. Do iných štátov spolu posielajú až štvrtinu svetového vývozu pšenice.

Boje na Ukrajine už teraz skomplikovali export z Čierneho mora, vláda nateraz zakázala jej vývoz. Dá sa očakávať, že tohtoročná úroda bude výrazne ovplyvnená, keďže na Ukrajine nemajú dosť ľudí na prácu a bojuje sa na poliach, ktoré sa označujú ako obilnica Európy.

Povedie to nielen k obmedzeniu dodávok, ale aj k zvýšeniu cien na svetových trhoch, čo najviac zasiahne štáty závislé od dovozu pšenice.

Okrem iných aj Egypt, ktorý je najväčším dovozcom tejto komodity na svete. Na nakŕmenie viac ako sto miliónov obyvateľov potrebuje ročne 21 miliónov ton pšenice, sám pritom vyrába len polovicu z toho. Takmer 90 percent z egyptského dovozu prichádza z Ukrajiny a Ruska.

Ukrajina je aj štvrtým najväčším vývozcom kukurice, ktorú dovážajú mnohé africké štáty. Rovnako stúpa aj cena oleja, keďže Ukrajina je najväčším vývozcom slnečnice. To všetko zasahuje infláciu, ktorá najviac ohrozuje chudobné africké a blízkovýchodné štáty odkázané na dovoz.

Biolaboratóriá sú bežné aj u nás, kremeľská propaganda potrebovala dodať noty

Britské denníky hovoria v súvislosti s útokom na pôrodnicu v Mariupoli o barbarstve či genocíde. (zdroj: TASR/AP)

Fotky zachytávajú ženy vo vysokom štádiu tehotenstva so zakrvavenými tvárami či ležiac na nosidlách. Snímky vznikli v areáli pôrodnice v ukrajinskom Mariupoli, ktorú v stredu zbombardovali ruské jednotky.

„Čo je to za krajinu - Ruská federácia, ktorá sa bojí nemocníc a pôrodníc a ničí ich?,“ položil si otázku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Čo to malo byť? Bola to denacifikácia nemocnice? To, čo robia v Mariupole, už presahuje všetky zverstvá,“ dodáva s tým, že je to „definitívny dôkaz, že prebieha genocída Ukrajincov“.

Kremeľská propaganda však v rozpore so všetkými dôkazmi zvyšok sveta presviedča, že v nemocnici boli iba ukrajinskí radikáli. A zároveň pritvrdzuje v šírení opakovane vyvrátených tvrdení o tom, že Ukrajina pod dohľadom „Spojených štátov na svojom území prevádzkuje laboratóriá na biologické zbrane“.

Podobne ako na Slovensku a v mnohých ďalších krajinách, aj na Ukrajine fungujú biotechnologické laboratóriá. Cieľom týchto inštitúcií je čeliť hrozbe úmyselného, náhodného či prirodzeného prepuknutia nebezpečných infekčných chorôb.

„Bolo by skôr zvláštne, ak by krajina žiadne biologické laboratórium nemala,“ hodnotí virológ Boris Klempa zo Slovenskej akadémie vied.

• Kto šíri lži, kolaboruje s nepriateľom: Na Ukrajine lietajú guľky a rakety, u nás lietajú lži a klamstvá. Oboje má pôvod v Kremli. Nech sa akokoľvek proruská enkláva v našej politike a verejnom živote, so svojím dvorným hovorcom Ľubošom Blahom, proti tomu vymedzuje. Kolaborujú s nepriateľom, ktorý rozpútal vojnu a ohrozuje aj nás. A tak by sme k nim mali začať v rámci demokratických pravidiel pristupovať, píše Jakub Filo.
• Kremeľ stavil budúcnosť krajiny: Útok na Záporožie, ohrozenie ikonického Černobylu a bombardovanie tabu cieľov ťažko čítať ako čosi iné než hľadanie červených čiar. Nielen Ukrajina, ale aj samotné Rusko do tohto konfliktu vkladá celú svoju budúcnosť. My zatiaľ ukazujeme, že budeme bojovať do posledného Ukrajinca, píše Zuzana Kepplová.
• Teraz naozaj ide o všetko: Prečo by sme si mali čo i len na chvíľu myslieť, že nenávisť, akú šíria Fico a Blaha, nemôže raz brať aj ľudské obete? Prečo by sme mali nazývať novinármi ľudí, ktorí šíria cudzím štátom platenú nenávisť, označujúcu jeden celý národ za nevhodný vlastnej existencie? Títo ľudia si dlho mysleli, že demokracia ja naozaj slabá a prekonaná. Že prišiel ich čas, aby sa s ňou porátali. Takže teraz naozaj ide o všetko, píše šéfredaktorka Beata Balogová.

V krátkosti z Ukrajiny:

• Ukrajinský spravodaj: Rusko pokračovalo v bombardovaní Ukrajiny, cieľom jeho útokov sú aj nemocnice. Šíri novú falošnú správu, že Ukrajina vraj vyrábala biologické zbrane, Západ sa bojí, že to môže byť ruská zámienka na použitie chemických zbraní. A rokovania v Turecku nepriniesli žiaden posun. Prečítajte si o najdôležitejších udalostiach z ruskej vojny na Ukrajine.
• Ukrajinský týždenník: Komentátor denníka SME Peter Tkačenko hovorí, aké sú podľa neho tri symbolické momenty druhého týždňa vojny na Ukrajine za ukrajinskú aj za ruskú stranu. Analyzuje, či ukrajinská strana ustúpi Moskve v mene záchrany vlastných civilistov, a odpovedá na otázku, či možno očakávať nejaký bleskový prelom a čoho všetkého je ešte schopná Moskva.
• Z Mariupoľa sa stalo peklo: Väčšina obchodov je už prázdna, aj do tých posledných sa ľudia vlámali, aby zohnali aspoň nejaké jedlo. Vody je tak málo, že miestni si roztápajú sneh alebo vypúšťajú vodu z radiátorov. Mariupoľ čelí najväčšej humanitárnej katastrofe na Ukrajine v tomto storočí.
• Mariupoľ je v kritickej situácii: Ukrajinský prístav Mariupoľ je pod neustálou paľbou od začiatku ruskej invázie a po jeho obkľúčení v posledných dňoch ostreľovanie ešte viac zosilnelo. Pozrite si mapy z vojny na Ukrajine.
• Ukrajina je horšia ako Afganistan: Tomáš Šebek je chirurg Lekárov bez hraníc. Bol na misiách na Haiti, v Afganistane, Jemene aj v Južnom Sudáne. Pre SME hovorí, čo teraz prežívajú lekári a lekárky na Ukrajine a ako sa im zmenil život.
• Rokovanie posun neprinieslo: Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba rokoval so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Kuleba sa snažil vyrokovať vytvorenie humanitárneho koridoru z a do bombardovaného Mariupoľu a prerušenie streľby na štyri hodiny. Nič z toho sa mu sa nepodarilo vyrokovať.

Zo zahraničných webov:

• The New York Times: Zomreli pri moste na Ukrajine. Toto je ich príbeh
• The Atlantic: Pozerala som ruskú televíziu, aby ste vy nemuseli
• The Economist: Stalinizácia Ruska

Bezpilotný jastrab či letecký tanker. NATO intenzívne lieta aj nad Slovenskom

Northrop Grumman RQ-4 Global Hawk, prieskumný dron USAF. (zdroj: Northrop Grumman)

Najväčšie tankovacie lietadlo na svete v službách amerických vzdušných síl – McDonnell Douglas KC-10 Extender – mohli v stredu krátko predpoludním ľudia vidieť aj vysoko nad Tvrdošínom.

Košičanom zas v pondelok desaťtisíc metrov nad hlavami preletela pýcha britského kráľovského prieskumného letectva, štvormotorový Boeing RC-135W americkej výroby.

Hoci ich bolo vyrobených len okolo 50 kusov, nad Medzilaborcami v piatok minulý týždeň preletel jeden z najvyspelejších strojov amerického letectva, bezpilotný prieskumný dron Northrop Grumman RQ-4 Global Hawk, kým jeho operátor sedel zrejme tisíc kilometrov ďaleko na základni v Nemecku či v Taliansku.

Denník SME niekoľko dní monitoroval vzdušný priestor Slovenska pomocou verejne dostupných aplikácií, ktoré monitorujú vzdušný priestor.

• Utečenci čakajú hodiny pred cudzineckou políciou: Štyri hodiny čakala matka ročného dieťaťa z Mukačeva, ktoré sa v budove cudzineckej polície v Bratislave miestami nedočkavo ošívalo a poplakávalo. Ostatné deti si krátili čas s hračkami v detskom kútiku. Denník SME stretol aj rodinu, ktorá čakala šesť hodín.
• Deťom bez rodičov musí pomôcť štát: Na Slovensko utekajú z Ukrajiny aj deti bez sprievodu rodičov. Počas dvoch týždňov vojnového konfliktu prekročilo slovenské hranice už vyše 80 takýchto detí. Niektoré nemajú na Slovensku žiadneho rodinného príslušníka či známeho, kto by sa o nich postaral. V takom prípade musí polícia podať oznámenie príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

V krátkosti z domova:

• Bödör zmenu v senáte nedosiahol: Dva mesiace trvala námietková vojna oligarchu Norberta Bödöra voči sudcom Najvyššieho súdu, ktorí mali rozhodovať o jeho väzbe. Strávil ich zatiaľ na slobode a spolu s policajných exprezidentom Tiborom Gašparom dokonca odcestoval na dovolenku do Dubaja. Po vyriešení námietok, ktoré Bödör vzniesol proti senátu Najvyššieho súdu, o ňom napokon aj tak budú rozhodovať tí istí traja sudcovia senátu 5T.
• Pravoslávna cirkev váha s odsúdením ruskej invázie: Pravoslávna cirkev na Slovenku patrila roky pod Moskvu. Ukrajinskú pravoslávnu cirkev, ktorá sa od ruskej osamostatnila pred štyrmi rokmi, doteraz neuznala. Od vypuknutia vojny na Ukrajine slovenská pravoslávna cirkev nezaujala ku konfliktu jasné stanovisko.
• Koronavírus na Slovensku: PCR testy odhalili 12 066 nakazených, laboratóriá celkovo vykonali 20 595 testov. V nemocniciach aktuálne leží 2 454 pacientov, pribudlo aj 31 obetí ochorenia Covid-19. Prvú dávku vakcíny dostalo 168 ľudí.

Na obranu pôjdu miliardy. Ktoré slovenské firmy na tom môžu zarobiť?

Nová 155 mm samohybná kanónová húfnica ZUZANA 2. (zdroj: MO SR)

Vojenská agresia Putinovho režimu na Ukrajine zmení pomery na európskej scéne vo viacerých smeroch. Týka sa to aj výdavkov na obranu - kým v posledných rokoch sa (aj na Slovensku) výrazne škrtili, už v blízkej budúcnosti tento sektor čakajú výrazné investície.

Ešte koncom februára to naznačil napríklad nemecký kancelár Olaf Scholz: "Budeme musieť viac investovať do bezpečnosti našej krajiny, aby sme ochránili slobodu a demokraciu."

O potrebe zvýšiť výdavky na obranu hovorili v posledných dňoch aj slovenský premiér Eduard Heger a minister obrany Jaroslav Naď. "Aj my na Slovensku si musíme splniť domácu úlohu, čo si jasne uvedomujeme, musíme posilniť našu vlastnú obranyschopnosť a modernizovať ozbrojené sily," uviedol Heger po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Už teraz je jasné, že v Európe sa výdavky na obranu v krátkom čase zvýšia o miliardy eur. Môžu z toho získať aj slovenské firmy? INDEX zostavil prehľad podnikov obranného priemyslu, ich výrobnú náplň, vlastnícke pozadie a hospodárske výsledky.

V krátkosti z ekonomiky:

• Vládca slovenského zbrojárstva: Má len 29 rokov, ale už patrí medzi najbohatších Čechov. Podnikateľ Michal Strnad je tamojším „zbrojárskym kráľom“ a dôležité postavenie má aj v slovenskom obrannom priemysle. Aj pod vplyvom vojny na Ukrajine môže jeho impérium v ďalších rokoch rásť. Ako sa Michal Strnad dopracoval k statusu zbrojárskeho veľkopodnikateľa?
• Developeri berú satelity útokom: Rýchlostná cesta všetko zmení. Takéto boli nádeje obyvateľov a starostov bratislavských satelitov, ktoré vkladali do výstavby projektu D4R7. Nové diaľničné úseky mali odkloniť veľkú časť tranzitujúcej dopravy a uľahčiť život v obciach, ktoré v posledných dvoch dekádach výrazne rastú a menia svoj charakter. Dopravy priamo v obciach naozaj ubudlo, časť problémov však zostala.
• Eurofondy a plán obnovy: Na najbližšie desaťročie má Slovensko k dispozícii bezprecedentné množstvo európskych peňazí. Desiatky miliárd eur môže čerpať v rámci eurofondov, ďalších vyše šesť miliárd eur sa nachádza v Pláne obnovy a odolnosti. INDEX pripravil odpovede na najčastejšie otázky ohľadne eurofondov a plánu obnovy.

Ak chcú odísť, musia platiť. Vojna je v KHL tabu, Rusi o nej nehovoria

V KHL v minulosti účinkoval aj ukrajinský Donbass Doneck. (zdroj: TASR)

Len zopár dní po invázii Ruska na Ukrajinu rozohrali v ruskej KHL play off. V tieni vojny, o ktorej sa však v Rusku nahlas nehovorí, si v osemfinále zabezpečili postup Traktor Čeljabinsk, Metalurg Magnitogorsk, CSKA Moskva, SKA Petrohrad a Spartak Moskva.

O postupe Spartaka rozhodla kontumácia. Fínsky Jokerit Helsinki totiž na protest proti invázii zo súťaže odstúpil. Osmičku štvrťfinalistov ďalej doplnia lepší z dvojíc Ufa - Novosibirsk, Kazaň - Omsk a Dinamo Moskva - Čerepovec.

V zahraničí viac než samotné play off rezonuje odliv legionárov z nadnárodnej hokejovej súťaže, hoci v Rusku si - aspoň navonok - z toho ťažkú hlavu nerobia. Napríklad na oficiálnom webe KHL to nie je téma dňa. Je to pochopiteľné, pokazilo by to imidž súťaže.

„Nie je tajomstvo, že sme legionárov posledných desať rokov kŕmili až príliš dobre. Podľa mňa je potrebné urobiť závery a začať sa viac zaoberať ruskou mládežou," povedal na margo odlivu zahraničných hráčov z Kontinentálnej hokejovej ligy známy búrlivák a naposledy tréner Soči Andrej Nazarov.

Výrobcovia áut podcenili Ukrajinu, výroba opäť viazne

VW bol nútený pre nedostatok elektrických rozvodov a zväzkov prerušiť v Nemecku výrobu niektorých modelov. (zdroj: TASR)

Vojnový konflikt na Ukrajine celkom rýchlo odhalil ďalšiu slabinu v dodávateľskom reťazci výroby áut. K sankciám voči Rusku sa pridala väčšina automobiliek, ktoré okamžite zastavili dodávky nových áut do krajiny a prerušili objednávky.

Problém je však komplexnejší a ukazuje sa, že viacerí výrobcovia čoskoro nebudú mať čo dodať ani v krajinách Európskej únie. Po pandémii a čipovej kríze s nedostatkom polovodičov totiž prichádza v automobilovom sektore aj nedostatok káblových zväzkov. Bez nich sa moderné autá nezaobídu, len na výrobu jedného vozidla je potrebných v priemere päť kilometrov káblov.

Jedným z najväčších dodávateľov káblových zväzkov bola v posledných rokoch práve Ukrajina. Išlo o továrne spoločností ako Leoni, Forschner, Prettl, Fujikura či Nexans.

Investície dodávateľských spoločností v automobilovom priemysle boli na Ukrajine významné, podľa Automotive News smerovali do 38 fabrík, ktoré sa nezaoberajú iba káblovými zväzkami, investície za vyše 540 miliónov eur. Dokopy zamestnávali 60-tisíc Ukrajincov.

V krátkosti ďalšie autonovinky:

• Zhorelo množstvo cenných áut: Nenápadný a trochu nevzhľadný garážový dom na Drieňovej ulici v Bratislave zďaleka nebol len skladom nepotrebných vecí a pneumatík, ako sa uvádzalo na začiatku požiaru. Ukázalo sa, že okrem prevádzok na prízemí išlo o skrytý raj motoriek, bicyklov a množstva klasických áut.
• Záhadné SUV v Bratislave: Nestáva sa často, že by sme na Slovensku videli kompletne kamuflované auto. Automobilky takýmto spôsobom maskujú chystané novinky, ktoré verejnosť ešte nemá vidieť. Jedno z takýchto áut sme teraz stretli v uliciach Bratislavy. Čo to hneď prezradili francúzske evidenčné čísla a tušenie o aké auto ide potvrdil pohľad do takmer kompletne pozakrývaného interiéru.
• Najsilnejšia Mazda v histórii: Mazda má na konte zopár športových modelov, ktoré sa v priebehu rokov stali legendami. Patria k nim napríklad RX-7 alebo RX-8 poháňané rotačným motorom Wankel, malé kabrio MX-5, ale aj výkonný hatchback Mazda 3 MPS. Žiadny z produkčných modelov nikdy neprekročil výkon 300 koní. Túto hranicu pokorila Mazda až teraz s prvým plug-in hybridom.

Rozhovory ZKH

Rozhovory ZKH: Štefan Korec. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

Prečo chodí na preventívne prehliadky výrazne menej mužov ako žien? V čom by sme sa mali zlepšiť? Prečo nestačí brať lieky, ale treba zmeniť aj životosprávu? A koľko pacientov vyhľadáva alternatívnu liečbu? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s onkológom Štefanom Korecom.

Podcasty SME

• Ľudskosť: Magda Vášáryová: Musíme sa zbaviť snov o Rusku a začať uvažovať strategicky
• Index: Plynová závislosť od Ruska sa musí skončiť, doteraz sme boli nepoučiteľní
• Ľudia píšu Tisovi: Zbili ma rovno na ulici, políciu to nezaujíma, píše anonym Tisovi

Karikatúra

Do zberu! (zdroj: Hej, ty!)

Recept dňa

Šošovicový šalát s hubami a kelom. (zdroj: Miloš Mikuš)

Aj pôstne jedlo môže byť originálne a chutné. Vyskúšajte šošovicový šalát s hubami a kelom.

Voľný čas

Stiahnite si stovky e-kníh a audiorozprávok. Vyberte si zo slovenského zlatého fondu, svetovej klasiky a autorov edície SME.

Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť v pondelok.

Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné

Ranný brífing SME

Ranný brífing: Neonacista sa ani v putách nezaprel, Putin frustruje už aj Trumpa

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.

Michal Deliman 4

Ranný brífing: Rada STVR vylúči verejnosť, Matovič sa natruc PS derie do popredia

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.

Michal Deliman 37

Ranný brífing: V koalícii to opäť iskrí, pápežov pohreb mal aj silný politický rozmer

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.

Iveta Straňáková 3