BRATISLAVA. Päťdesiat mamičiek s batoľatami aj staršími deťmi spiacimi na kufroch za hraničnou čiarou v Ubli nečaká zdravotník ani núdzový stan na zohriatie či oddych.
Je krátko pred polnocou 24. februára, od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo asi dvadsať hodín, ale nič nenasvedčuje tomu, že štát utečencov očakáva a je pripravený pomôcť aspoň menšiemu počtu z nich.
Prvé tisícky utečencov v Ubli zachraňuje improvizovaná pomoc starostky a hraničných policajtov.
Policajti s poslancami obce na vlastných autách narýchlo zvážajú ľudí spolu s ležadlami a dekami do sobášnej siene, jedinej väčšej vykúrenej miestnosti v obci. Bez pomoci štátu takto zostanú aj ďalšie dlhé dni.

Už do niekoľkých dní bude jasné, že Európa zažíva najväčšiu utečeneckú krízu od skončenia druhej svetovej vojny, v pohybe sú milióny Ukrajincov snažiacich sa zachrániť pred vojnou. Do dvoch týždňov od invázie prejde Slovenskom viac utečencov ako všetkých cudzincov, ktorí na Slovensku dlhodobo žijú, vyše 167-tisíc.
Vláda týždne tvrdí, že všetko je na krízu prichystané. "Slovensko sa na utečencov pripravuje už od októbra," ubezpečuje minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v polovici februára. Počíta s tým, že ruský útok na Ukrajinu aj v malom rozsahu by k slovenskej hranici pohol desiatky tisíc utečencov.
Nevidno to však ani na hraničných priechodoch vo Vyšnom Nemeckom a vo Veľkých Slemenciach. "Tri dni sme my Ubľania improvizovaný záchytný tábor prevádzkovali sami, kto mohol, sa zapojil, od učiteliek po bežných ľudí," hovorí starostka Nadežda Sirková.
Vyčerpaných Ubľanov po dlhých dvadsaťštyrihodinových službách striedajú stovky dobrovoľníkov, mimovládne organizácie a cirkevné charity.
Trvá dva až tri týždne, kým sú orgány štátu s výnimkou polície, hasičov a vojakov schopné reagovať na príchod desaťtisíc utečencov denne.
Ako je to možné? V čom zlyhala vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) a prečo je za nedostatočnou pripravenosťou štátu možné nájsť predošlé vlády Smeru na čele s Robertom Ficom, ktoré sa na migráciu pozerali len ako na hrozbu?
Denník SME sa po troch týždňoch najväčšej utečeneckej krízy pozrel v sérii článkov na to, ako a prečo štát zvláda aj nezvláda prácu s utečencami od prvého kontaktu na hraničných priechodoch cez poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ubytovania, registrácie na úradoch až po prípravu na ich dlhodobé začlenenie do spoločnosti.